A A A A A

Boh: [Finančné Požehnanie]


1 Samuelova 2:7
Pán robí chudobným i bohatým, ponižuje aj dvíha.

2 Korinťanom 8:9
Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.

3 Jánov 1:2
Milovaný, prajem ti, aby sa ti vo všetkom darilo a aby si bol zdravý - tak ako sa darí tvojej duši.

Kazateľ 9:10
Všetko, čo vykonať je schopná tvoja ruka, konaj svojou silou! Lebo ti nebude možné konať a počítať, poznávať a múdro si počínať v podsvetí, kam sa máš odobrať.

Galaťanom 6:9
Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať.

Genezis 13:2
Abram mal množstvo stád, striebra a zlata.

Ozeáš 4:6
Môj ľud hynie, lebo nemá poznania. Pretože si odmietol poznanie, odmietnem ťa, nebudeš mi slúžiť ako kňaz. Zákon svojho Boha si zabudol, aj ja zabudnem na tvojich synov.

Jakubov 5:12
Ale predovšetkým, bratia moji, neprisahajte ani na nebo, ani na zem, ani nijakou inou prísahou. Vaše „áno“ nech je „áno“ a „nie“ nech je „nie“, aby ste neprepadli súdu.

Jána 6:12
Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“

Lukáša 6:38
Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“

Lukáša 12:34
Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.

Malachiáš 30:10
Nesmej sa mu, by si to neľutoval, aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby.

Príslovia 10:22
Pánovo požehnanie nosí bohatstvo a nepridáva nijaké trápenie.

Príslovia 11:14
Kde nieto zrelej rozvahy, tam ľud upadá, dobre je však tam, kde niet núdze o radcov.

Príslovia 19:17
Požičiava Pánovi, kto sa nad chudákom zľutúva, a on mu jeho dobrodenie odplatí.

Príslovia 21:17
Kto rád má radovánky, bude biedu trieť, nezbohatne, kto víno rád a olej (voňavý).

Príslovia 22:9
Požehnaný bude, (kto vie) dobrým okom (pozerať), lebo dáva chudákovi zo svojho chleba.

Príslovia 28:22-27
[22] Závistlivý človek sa zháňa za majetkom a nevie, že núdza príde naň.[23] Kto karhá človeka, potom nájde (uňho viac) vďačnosti ako ten, kto sa mu podlizuje jazykom.[24] Kto kradne svojmu otcovi a svojej materi a hovorí: „To nie je hriech,“ je roveň vrahovi.[25] Chamtivec nieti spor, ale kto dúfa v Pána, bude (všetkým) oplývať.[26] Kto sa (len) na svoj rozum spolieha, je pochabý, kto však chodí múdro, ten sa zachráni.[27] Kto dáva chudobnému, nemá nedostatok (ničoho), kým tomu, čo si (pred ním) zrak zakrýva, zlorečiť budú veľmi.

Žalmy 24:1
Dávidov žalm. Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.

Matúša 6:33
Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.

Matúša 23:23
Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie - spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať.

Matúša 25:21
Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.«

Rimanom 13:8
Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon.

Príslovia 3:9-10
[9] Cti Pána svojím majetkom a (prinášaj mu) prvotiny z každej svojej úrody[10] a naplnia sa zbožím tvoje stodoly a tvoje lisy budú muštom pretekať.

Žalmy 121:1-2
[1] Pútnická pieseň. Svoj zrak upieram na vrchy: príde mi odtiaľ pomoc?[2] Pomoc mi príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem.

Marka 11:22-23
[22] Ježiš im na to povedal: „Majte vieru v Boha.“[23] Veru, hovorím vám: „Keď niekto povie tomuto vrchu: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to.

Genezis 1:26-27
[26] Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“[27] A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.

2 Korinťanom 9:6-8
[6] Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať.[7] Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.[8] A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok,

Lukáša 14:28-30
[28] Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie?[29] Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať:[30] »Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.«

Lukáša 6:34-36
[34] A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté.[35] Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým.[36] Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!

Jakubov 5:1-3
[1] A vy, boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás![2] Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo rozožrali mole.[3] Vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedčiť proti vám a zožerie vám telo ako oheň. Nahromadili ste si poklady v posledných dňoch.

Genezis 12:1-20
[1] Tu Pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem.[2] Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním.[3] Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“[4] A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán. Išiel s ním aj Lot. Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Haranu.[5] Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali. A takto odišli, aby šli do krajiny Kanaán, a tak došli do krajiny Kanaán.[6] Abram prešiel krajinou až po miesto Sichem, až k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kanaánčania.[7] Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ On tam potom postavil Pánovi, ktorý sa mu zjavil, oltár.[8] Odtiaľ odišiel k vrchu východne od Betelu a tam rozložil svoj stan. Na západ mal Betel, na východ Haj. Aj tam postavil Pánovi oltár a vzýval meno Pánovo.[9] Potom sa Abram vybral ďalej a tiahol k Negebu.[10] Keď nastal v krajine hlad, Abram odišiel do Egypta, aby tam začas pobudol, lebo v krajine sa hlad rozmáhal.[11] Keď sa blížil k Egyptu, povedal svojej žene Sarai: „Naisto viem, že si pekná žena,[12] a keď ťa uvidia Egypťania, povedia si: »To je jeho žena.« Mňa zabijú a teba nechajú žiť.[13] Hovor teda, že si moja sestra, aby sa mi popri tebe dobre viedlo a aby som tvojou zásluhou ostal nažive.“[14] A keď Abram prišiel do Egypta, Egypťania videli, že je to veľmi pekná žena.[15] A keď ju videli faraónovi dvorania, chválili ju pred faraónom a ženu odviedli do faraónovho domu.[16] S Abramom však kvôli nej dobre zaobchádzal; mal ovce, dobytok, osly, otrokov a otrokyne, oslice a ťavy.[17] Pán však bil faraóna ťažkými ranami, aj jeho dom, pre Abramovu ženu Sarai.[18] Tu si faraón zavolal Abrama a povedal mu: „Čo si mi to urobil?! Prečo si mi nepovedal, že je ona tvoja žena?[19] Prečo si hovoril: »Ona je moja sestra,« a tak som si ju vzal za ženu? Teraz teda, tu máš svoju ženu, vezmi si ju a choď!“[20] Potom faraón vydal o ňom rozkaz mužstvu, aby ho vyprevadili aj s jeho ženou i so všetkým, čo mal.

Matúša 6:1-34
[1] Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.[2] Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.[3] Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá,[4] aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.[5] A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.[6] Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.[7] Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť.[8] Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.[9] Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno,[10] príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.[11] Chlieb náš každodenný daj nám dnes.[12] A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.[13] A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.[14] Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.[15] Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.[16] A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.[17] Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár,[18] aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.[19] Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú.[20] V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú.[21] Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.[22] Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle.[23] Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?![24] Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.[25] Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?[26] Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?[27] A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?[28] A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú;[29] a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich.[30] Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?![31] Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: »Čo budeme jesť?« alebo: »Čo budeme piť?« alebo: »Čo si oblečieme?«![32] Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete.[33] Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.[34] Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.

Deuteronómium 28:1-68
[1] Keď však budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, keď budeš plniť a zachovávať jeho príkazy, ktoré ti ja dnes nariaďujem, Pán, tvoj Boh, ťa povýši nad všetky národy, čo sú na zemi.[2] Na teba sa znesú a k tebe dôjdu všetky tieto požehnania, ak budeš počúvať jeho príkazy.[3] Budeš požehnaný v meste, budeš požehnaný na poli.[4] Požehnaný bude plod tvojho života, plod tvojej zeme a plod tvojho dobytka, stáda tvojho dobytka a čriedy tvojich oviec.[5] Požehnané budú tvoje humná a tvoje sýpky.[6] Požehnaný budeš, či budeš vchádzať alebo vychádzať.[7] Pán dá padnúť pred tebou tvojim nepriateľom, čo sa postavia proti tebe; jednou cestou pôjdu proti tebe, ale siedmimi (cestami) budú pred tebou utekať.[8] Pán zošle požehnanie na tvoje zásobárne a na všetky práce tvojich rúk a požehná ťa v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.[9] Pán si ťa postaví za svätý ľud, ako ti prisahal, ak zachováš prikázania Pána, svojho Boha, a ak budeš kráčať po jeho cestách.[10] Vtedy všetky národy zeme uvidia, že sa nad tebou vzýva meno Pánovo, a budú sa ťa báť.[11] Pán ti poskytne hojnosť všetkého dobrého plodu tvojho života, plodu tvojho dobytka a plodu tvojej zeme, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ti ju dá.[12] Pán otvorí svoju najlepšiu pokladnicu, nebo, aby dal na svoj čas dážď tvojej krajine, a požehná všetky práce tvojich rúk. Ty budeš požičiavať mnohým národom, ale ty si od nikoho požičiavať nebudeš.[13] Pán teba ustanoví za hlavu, nie za chvost, a vždy budeš hore, a nie dolu, ak budeš počúvať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré ti dnes nariaďujem, a ak ich budeš zachovávať a plniť,[14] a neodchýliš sa od nich ani napravo, ani naľavo, ak nepôjdeš za cudzími bohmi, ani ich nebudeš uctievať.[15] Ale ak nebudeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, aby si zachovával a uskutočňoval všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti ja dnes ukladám, doľahnú na teba tieto kliatby a dochytia ťa.[16] Budeš prekliaty v meste, budeš prekliaty na poli.[17] Prekliate budú tvoje humná a tvoje sýpky.[18] Prekliaty bude plod tvojho života a plod tvojej zeme, stáda tvojho dobytka a kŕdle tvojich oviec.[19] Prekliaty budeš, či budeš vchádzať alebo vychádzať.[20] Pán zošle na teba kliatbu, zmätok a hrôzu na všetky práce, ktoré budeš konať, kým ťa neumorí a rýchle nevyhubí pre tvoje ohavné skutky, ktorými si sa mu spreneveril.[21] Pán dopustí na teba mor, kým ťa celkom nevyhubí z krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil.[22] Pán ťa bude biť suchotami, horúčkou, zimnicou, zápalmi, páľavou, nakazeným povetrím a hrdzou a bude ťa prenasledovať, kým nezahynieš.[23] Nebo, čo je nad tebou, bude medené a zem, po ktorej chodíš, bude železná.[24] Pán zošle piesok namiesto dažďa na tvoju zem a z neba bude na teba padať popol, dokiaľ nebudeš zničený.[25] Pán ťa nechá padnúť pred tvojimi nepriateľmi, po jednej ceste proti nim vytiahneš, ale po siedmich budeš utekať a rozprášený budeš po všetkých krajinách zeme.[26] Tvoje mŕtvoly budú za pokrm všetkému nebeskému vtáctvu a divým zverom a nebude toho, kto by ich odohnal.[27] Pán ťa zraní egyptskými vredmi a morovými hľuzami, prašinou a svrabom tak, že sa z toho nevyliečiš.[28] Pán ťa zraní bláznovstvom, slepotou a šialenstvom,[29] takže budeš za jasného dňa matať, ako mace slepý vo svojej tme, ale svoju cestu nenájdeš. Budú ťa ustavične haniť a utláčať a nebudeš mať človeka, ktorý by ti pomohol.[30] Zasnúbiš sa so ženou, ale iný bude s ňou spávať. Vystavíš si dom, lež iný bude v ňom bývať. Vysadíš si vinicu, a nebudeš ju oberať.[31] Tvojho býka pred tebou zabijú, ale jesť z neho nebudeš. Osla ti ukradnú pred tvojimi očami, a nevrátia ti ho. Tvoje ovce dostanú tvoji nepriatelia a nebudeš mať (človeka), ktorý by ti pomoc poskytol.[32] Tvoji synovia a tvoje dcéry sa dostanú ako korisť cudziemu národu; tvoje oči budú na to hľadieť, od stáleho žiaľu budeš hynúť, ale nič proti tomu nezmôžeš.[33] Úrodu tvojej zeme a všetku tvoju námahu zje národ, ktorý nepoznáš, teba však budú stále haniť a potláčať[34] a budeš bez vedomia od hrôzy z toho, čo uvidia tvoje oči.[35] Pán ťa raní jedovatými vredmi na kolenách a stehnách, takže od päty až po temä neostane na tebe nič zdravého.[36] Pán zavedie teba aj tvojho kráľa, ktorého si zvolíš, medzi národ, ktorý nepoznáš a ktorý nepoznali ani tvoji otcovia, a tam budeš slúžiť iným bohom, drevu a kameniu.[37] Vyjdeš navnivoč a budeš za príslovie a na zábavku všetkým národom, ku ktorým ťa zavedie Pán.[38] Veľa semena zaseješ na poli, ale málo budeš žať, lebo všetko zožerú kobylky.[39] Vysadíš vinicu a budeš ju okopávať, ale víno piť nebudeš, ani z nej nič oberať, lebo ju zničia červy.[40] Budeš mať olivy po celom svojom kraji, ale olejom sa natierať nebudeš, lebo olivy ti opadajú a zhnijú.[41] Splodíš synov a dcéry, ale nebudeš sa z nich tešiť, lebo ich odvedú do zajatia.[42] Všetky tvoje stromy a úrodu tvojej zeme požerie hmyz.[43] Cudzinec, čo bude s tebou v krajine, prevýši ťa a bude mocnejší ako ty, ty však budeš upadať a budeš mu podriadený.[44] On ti bude požičiavať a ty mu nebudeš môcť požičať; on bude hlavou, a ty budeš chvostom.[45] Všetky tieto kliatby na teba doľahnú a dochytia ťa, kým ťa nezničia, pretože si nepočúval hlas Pána, svojho Boha, a nezachovával si jeho príkazy a ustanovenia, ktoré nariadil;[46] a ony budú naveky znameniami a zázrakmi na tebe a na tvojom potomstve,[47] pretože si neslúžil Pánovi, svojmu Bohu, s radosťou a veselým srdcom za všetku jeho štedrosť.[48] Preto o hlade, smäde, nahote a vo všetkom nedostatku budeš slúžiť svojmu nepriateľovi, ktorého na teba pošle Pán; železné jarmo uvalí na tvoju šiju, kým ťa nezničí.[49] Pán dovedie na teba cudzí národ zďaleka, z končín zeme, ktorý priletí ako orol. Národ, ktorého reči neporozumieš,[50] národ ukrutný, čo neušetrí starca, ani sa nezmiluje nad deckom.[51] Pohlce plody tvojho dobytka a úrodu tvojej zeme, takže zahynieš; neponechá ti ani pšenicu, ani olej, ani stáda dobytka, ani čriedy oviec, kým ťa celkom nezničí.[52] Obkolesí ťa vo všetkých tvojich mestách, zničí všetky tvoje vysoké a pevné hradby, na ktoré si sa spoliehal, v celej tvojej krajine. Obkľúčený budeš vo všetkých bydliskách po celej tvojej krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.[53] V stave obkľúčenia z úzkosti a biedy, ktorou ťa bude nepriateľ trápiť, budeš jesť plod svojho života, mäso svojich synov a dcér, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh.[54] Aj precitlivený a rozmaznaný muž medzi vami bude závidieť vlastnému bratovi, ba aj svojej manželke, ktorá spáva v jeho lone,[55] a synom, čo mu ešte ostali, a nedá z mäsa svojich synov nikomu, lebo nebude mať inšie v obkľúčení a v biede, ktorou ťa budú trápiť tvoji nepriatelia vo všetkých tvojich mestách.[56] Prejemnelá a rozmaznaná žena spomedzi vás, ktorá pre jemnosť a tučnotu ani nechodila po zemi, ba ani len nohu nepoložila na zem, bude závidieť svojmu mužovi, ktorý spáva v jej lone, mäso svojho syna a dcéry,[57] ba aj lôžko maternice, ktoré vyjde z jej života, a narodené decko, lebo budú ich jesť potajomky v nedostatku z obkľúčenia a spustošenia, ktorým ťa bude moriť tvoj nepriateľ.[58] Ak nebudeš zachovávať a plniť všetky slová tohto zákona, ktoré sú napísané v tejto knihe, a ak sa nebudeš báť toho slávneho a strašného mena, Pána, svojho Boha,[59] Pán rozmnoží tvoje rany a rany tvojho potomstva, rany veľké a ustavičné, choroby strašné a trvalé.[60] Dopustí na teba všetky egyptské pohromy, ktorých si sa bál, a budú visieť na tebe.[61] K tomu ešte Pán privedie na teba všetky choroby a rany, ktoré nie sú napísané v tejto knihe, kým ťa nezničí.[62] A zostane z vás len máločo, hoci predtým vás bolo tak mnoho ako hviezd na nebi, lebo si nepočúval hlas Pána, svojho Boha.[63] A ako mal Pán z vás radosť, keď vám preukazoval dobrodenia a keď vás rozmnožoval, tak bude mať radosť, keď vás bude ničiť a hubiť, aby vás vyhubil z krajiny, do ktorej vchádzaš, aby si ju vlastnil.[64] Pán ťa rozoženie medzi všetky národy z jedného konca zeme na druhý koniec a tam budeš slúžiť iným bohom, ktorých nepoznáš a ktorých nepoznali ani tvoji otcovia, drevám a kameňom.[65] Ale ani medzi národmi nebudeš mať pokoja a tvoja noha nebude mať odpočinku, lebo Pán ti dá srdce prestrašené, oko vycivené a dušu utrápenú žiaľom.[66] Tvoj život bude visieť na nitke pred tebou. Nocou i dňom budeš v strachu a nebudeš si istý životom.[67] Ráno budeš vravieť: »Keby už bol večer!« a večer zasa: »Keby už bolo ráno!« pre hrôzu svojho srdca, ktorou sa budeš desiť, a pre tie veci, na ktoré budeš hľadieť svojimi očami.[68] Pán ťa zavedie zasa tou cestou na lodiach do Egypta, o ktorom som ti povedal: »Nesmieš ho viac uvidieť« - a tam budete predaní svojim nepriateľom za otrokov a otrokyne a už sa nenájde nik, kto by si vás kúpil.“

Slovakian Bible Catholic
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok Svätého Vojtecha, Trnava