A A A A A

Hriechy: [Cudzoložstvo]


1 Korinťanom 6:18
Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého sa človek dopustí, je mimo tela. Kto však smilní, hreší proti vlastnému telu.

Exodus 20:14
Nescudzoložíš!

Hebrejom 13:4
Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nech je nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť sám Boh.

Jakubov 4:17
A tak kto vie dobre robiť a nerobí, má hriech.

Jeremiáš 13:27
tvoje cudzoložstvá, tvoje erdžania, tvoje hanebné smilstvá! Na kopcoch, na poli videl som tvoje ohavnosti. Beda ti, Jeruzalem, že sa nechceš očistiť! Ako dlho to ešte potrvá?

1 Jánov 1:9
Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.

Lukáša 16:18
Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie ženu, ktorú iný muž prepustil, cudzoloží.

Matúša 19:9
Hovorím vám, že kto prepustí manželku, ak len nie pre smilstvo, a vezme si inú, cudzoloží.

Príslovia 6:32
Ten, čo cudzoloží so ženou, stratil rozum, kto to robí, zničí sám seba.

Rimanom 7:2-3
[2] Vydatá žena je zákonom viazaná k svojmu mužovi, kým je živý. Keď však muž zomrie, žena je oslobodená od zákona, ktorý ju viazal k mužovi .[3] A tak teda ak sa oddá inému mužovi, kým žije jej muž, bude sa nazývať cudzoložnicou. Keď však jej muž zomrie, je slobodná od zákona a nie je cudzoložnicou, ak sa vydá za iného.

Marka 10:11-12
[11] Povedal im: Kto by prepustil svoju manželku a vzal si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.[12] Podobne sa dopúšťa cudzoložstva manželka, ktorá svojho muža opustí a vydá sa za iného.

Matúša 5:27-32
[27] Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš![28] Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil.[29] Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla.[30] A ak ťa zvádza na hriech pravá ruka, odsekni ju a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo prišlo do pekla.[31] Bolo povedané: Kto by prepustil svoju manželku, nech jej dá prepúšťací list.[32] Ja vám však hovorím: Každý, kto by prepustil svoju manželku — okrem dôvodu smilstva — vystavuje ju cudzoložstvu, a kto sa ožení s prepustenou, cudzoloží.

1 Korinťanom 6:9-16
[9] Neviete vari, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani prostitúti mužov, ani ich súložníci , Oba pojmy poukazujú na úkony homosexuálov a na pasívnu a aktívnu úlohu takýchto partnerov pri nich.[10] ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.[11] A takýmito ste niektorí boli. No boli ste obmytí, ba posvätení a aj ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.[12] Všetko smiem, no nie všetko mi osoží. Všetko smiem, ale ja sa ničím nedám zotročiť.[13] Pokrmy sú pre žalúdok a žalúdok pre pokrmy! Boh však obráti i jedno, i druhé navnivoč. No telo nie je pre smilstvo — je pre Pána a Pán pre telo.[14] Boh však vzkriesil Pána a aj nás vzkriesi svojou mocou.[15] Neviete azda, že vaše telá sú Kristovými údmi? Mám teda z Kristových urobiť údy smilnice? Rozhodne nie![16] Alebo či neviete, že kto sa oddáva smilnici, je s ňou jedno telo? Veď sa aj hovorí: Budú dvaja jedno telo.

Lukáša 18:18-20
[18] Istý popredný muž sa ho opýtal: Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?[19] Ježiš mu odpovedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh.[20] Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepovieš krivé svedectvo! Cti si otca i matku!

1 Solúnčanom 4:3-5
[3] Lebo toto je Božia vôľa: vaše posvätenie, aby ste sa zdržiavali smilstva[4] a každý z vás aby vedel žiť so svojou vlastnou ženou sväto a s úctou,[5] nie s náruživou žiadostivosťou ako pohania, ktorí nepoznajú Boha.

Marka 7:20-23
[20] A dodal: Človeka poškvrňuje to, čo z človeka vychádza![21] Z vnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,[22] cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť.[23] Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.

Matúša 15:17-20
[17] Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, príde do žalúdka a vylúči sa do stoky?[18] No to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka.[19] Zo srdca totiž pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá a rúhania.[20] To sú veci, ktoré človeka poškvňujú, ale jesť neumytými rukami človeka nepoškvrňuje.

Príslovia 5:18-23
[18] Nech je požehnaný tvoj prameň, raduj sa zo ženy svojej mladosti![19] Je sťaby utešená laň a pôvabná srna; nech ťa opájajú jej prsia po celý čas, ustavične sa kochaj v jej láske.[20] Prečo by si sa mal kochať v cudzej žene, syn môj, prečo by si mal objímať ňadrá inej?[21] Veď pred Hospodinom sú cesty každého človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.[22] Bezbožníka dolapia jeho vlastné neprávosti, bude zovretý v putách svojich hriechov.[23] Zomrie, lebo sa mu nedostalo výchovy, bude sa zmietať pre svoju veľkú hlúposť.

Jána 8:4-11
[4] a povedali mu: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve.[5] Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ukameňovať. Čo teda povieš ty?[6] Týmito slovami ho pokúšali, aby ho mohli obžalovať. Ježiš sa však zohol a písal prstom po zemi.[7] Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň![8] A znova sa zohol a písal po zemi.[9] Keď to počuli, po jednom — počnúc najstaršími — odchádzali. A tak zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.[10] Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?[11] Odpovedala: Nikto, Pane! Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!

Príslovia 6:20-35
[20] Syn môj, dodržiavaj prikázania svojho otca a neopúšťaj poučenie svojej matky![21] Priväzuj si ich stále na srdce, obopni si ich okolo hrdla![22] Na tvojich cestách ťa budú viesť, keď zaspíš, budú ťa strážiť, keď sa prebudíš, budú sa ti prihovárať.[23] Prikázanie je totiž lampou, poučenie svetlom, výčitky pri výchove sú cestou života —[24] uchránia ťa od zlej ženy a od úlisného jazyka cudzinky.[25] Nebaž v srdci po jej kráse, nedaj sa opantať jej mihalnicami.[26] Veď prostitútke stačí aj peceň chleba, no žena iného muža chce uloviť vzácny život.[27] Môže vari muž v hrudi držať oheň a nespáliť si odev?[28] Môže azda človek chodiť po žeravom uhlí a nepopáliť si nohy?[29] Takto pochodí ten, čo vchádza k žene svojho blížneho, nebude bez viny, ktokoľvek sa jej dotkne.[30] Ľudia neopovrhnú zlodejom, ktorý kradne, aby sa nasýtil, keď hladuje,[31] ale keď ho chytia, nahradí to sedemnásobne, dá celý majetok svojho domu.[32] Ten, čo cudzoloží so ženou, stratil rozum, kto to robí, zničí sám seba.[33] Postihnú ho rany a potupa, jeho hanba nebude zotrená.[34] Veď žiarlivosť rozzúri muža, nedá sa uprosiť v deň pomsty.[35] Nepristúpi na nijaké výkupné, neuspokojí sa, aj keby si znásobil úplatok.

Príslovia 5:3-22
[3] Pery cudzej ženy síce pretekajú medom, jej ústa sú slizkejšie než olej,[4] ale jej koniec je horký ako palina a ostrý ako dvojsečný meč.[5] Jej nohy zostupujú k smrti, jej kroky vedú do záhrobia,[6] nedrží sa cesty života, ale jej chodníky blúdia a ona nevie kam.[7] Preto ma teraz, synovia, počúvajte a neodkláňajte sa od výrokov mojich úst.[8] Vzdiaľ od nej svoju cestu a nepribližuj sa k dverám jej domu,[9] aby si tak svoju česť nevydal iným a svoje roky surovcovi,[10] aby sa cudzí nenasýtili tvojou mocou a dom cudzinca neobohatil tvojou námahou.[11] Inak budeš na konci stenať, keď bude hynúť celé tvoje telo.[12] Potom povieš: Ako som len nenávidel napomínanie a moje srdce pohŕdalo výčitkami,[13] nepočúval som hlas svojich učiteľov a nenakláňal som si ucho k tým, čo ma učili.[14] Takmer som upadol do úplného zla uprostred zhromaždenia a spoločenstva.[15] Pi vodu z vlastnej studne, vodu vyvierajúcu z tvojej studničky![16] Majú sa vylievať von tvoje pramene a po uliciach potoky vôd?[17] Nech patria len tebe samému a nie s tebou aj cudzincom![18] Nech je požehnaný tvoj prameň, raduj sa zo ženy svojej mladosti![19] Je sťaby utešená laň a pôvabná srna; nech ťa opájajú jej prsia po celý čas, ustavične sa kochaj v jej láske.[20] Prečo by si sa mal kochať v cudzej žene, syn môj, prečo by si mal objímať ňadrá inej?[21] Veď pred Hospodinom sú cesty každého človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.[22] Bezbožníka dolapia jeho vlastné neprávosti, bude zovretý v putách svojich hriechov.

1 Korinťanom 7:1-40
[1] Pokiaľ ide o to, čo ste písali: Dobre je, ak sa muž nedotýka ženy.[2] Aby sa však zabránilo smilstvu, nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža.[3] Muž nech plní voči žene svoje povinnosti a podobne aj žena voči svojmu mužovi.[4] Žena nie je pánom svojho tela, ale jej muž; podobne ani muž nie je pánom svojho tela, ale jeho žena.[5] Neodopierajte sa jeden druhému, iba ak na určitý čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa venovali modlitbe, a potom buďte zase spolu, aby vás satan pokúšal, keby ste sa nemohli ovládnuť.[6] Uvádzam to však ako možnosť, nie ako príkaz.[7] Želal by som si, aby všetci ľudia boli ako ja, ale každý má od Boha svoj vlastný dar: jeden tak, druhý inak.[8] Neženatým, nevydatým a vdovám však hovorím: Pre nich je dobre, ak zostanú ako ja.[9] Ale ak sa nevedia ovládať, nech vstúpia do manželstva, lebo je lepšie žiť v manželstve ako horieť vášňou.[10] Ženatým a vydatým však prikazujem — nie ja, ale Pán —, aby žena neodchádzala od svojho muža.[11] Ak by však aj odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom; a muž nech ženu neprepúšťa![12] Ostatným hovorím ja, nie Pán: Ak niektorý brat má neveriacu ženu a ona aj naďalej chce s ním žiť, nech ju neprepúšťa.[13] A ak niektorá žena má neveriaceho muža a ten chce s ňou aj naďalej spolu žiť, nech ho neopúšťa.[14] Lebo neveriaci muž sa posväcuje skrze ženu a neveriaca žena sa posväcuje skrze brata . Inak by vaše deti boli nečisté, teraz sú však sväté.[15] Ale ak sa neveriaci odlučuje, nech sa odlúči. V takých prípadoch brat alebo sestra nie sú otrocky viazaní, veď Boh nás povolal k pokoju.[16] Veď ako môžeš vedieť, žena, či zachrániš svojho muža? Alebo ako môžeš vedieť ty, muž, či zachrániš svoju ženu?[17] Každý však nech žije tak, ako mu určil Pán, a podľa toho, ako ho povolal Boh. Tak to prikazujem vo všetkých cirkvách.[18] Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nech to nezakrýva! Bol niekto povolaný ako neobrezaný? Nech sa nedáva obrezať![19] Obriezka nie je nič, ani neobriezka nie je nič, ale zachovávanie Božích prikázaní.[20] Nech každý zotrvá v tom stave, v ktorom bol povolaný.[21] Bol si povolaný ako otrok? Nech ťa to netrápi! Ale ak by si sa aj mohol stať slokresťanského manžela. bodným, radšej to využi ![22] Veď v Pánovi povolaný otrok má v Pánovi slobodu. A podobne: Kto bol povolaný ako slobodný, je Kristov otrok.[23] Draho ste boli kúpení; nestávajte sa otrokmi ľudí![24] Bratia, nech každý zostane pred Bohom v tom, v čom bol povolaný.[25] O pannách nemám síce príkaz od Pána, ale radím ako taký, ktorého Pán omilostil, aby bol dôveryhodný.[26] Myslím si teda, že je dobré pre človeka — a to pre nastávajúcu núdzu —, aby zostal tak, ako je.[27] Si viazaný k žene? Nevyhľadávaj rozluku! Si už bez ženy? Nehľadaj ženu![28] Ale keby si sa aj oženil, nezhrešil si; a ak by sa panna vydala, nezhreší. Takíto však budú mať súženie v tele, ale ja vás chcem toho ušetriť.[29] Myslím si, bratia, že čas je krátky! Napokon aj tí, čo majú ženy, nech sú, akoby nemali.[30] Tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali, čo kupujú, akoby nič nemali, a tí,[31] čo užívajú svet, akoby neužívali, lebo terajšia podoba sveta sa míňa.[32] Chcem však, aby ste boli bez starostí. Neženatý sa stará o Pánove veci, ako by sa zapáčil Pánovi.[33] Ale ženatý sa stará o veci sveta, ako by sa páčil žene,[34] a je rozpoltený. Nevydatá žena a panna sa stará sa o Pánove veci, aby bola svätá telom i duchom. No vydatá sa stará o veci sveta, ako by sa páčila mužovi.[35] Toto vám však hovorím na váš osoh, nie aby som vám na krk hádzal slučku, ale aby ste sa dôstojne, neprestajne a sústredene venovali Pánovi.[36] Ak si niekto myslí, že koná nečestne voči svojej snúbenici a ak je nadmieru ovládaný túžbou a patrí sa, aby si ju vzal, nech urobí, čo chce, nehreší. Nech sa vezmú![37] Kto sa však pevne rozhodol v srdci a nič ho nenúti, ale má moc nad svojou vôľou a usúdil v srdci, že sa s ňou neožení, urobí dobre.[38] Takže ten, kto sa ožení so svojou snúbenicou, robí dobre, ale kto sa neožení, koná lepšie.[39] Žena je viazaná dovtedy, kým žije jej muž. Keď však muž zomrie, je slobodná a môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi.[40] Bude však šťastnejšia, ak zostane tak, aspoň podľa môjho úsudku. A nazdávam sa, že aj ja mám Božieho Ducha.

Slovakian Bible SEB 2007
Slovak Bible Society 2007