Slovenská Biblia 1993

Lukáša 7

Keď to všetko povedal poslucháčom, vrátil sa späť do Kafarnauma.

Tam mal istý rímsky dôstojník sluhu, ktorého si veľmi vážil, a ten na smrť ochorel.

Keď sa dôstojník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a uzdravil jeho sluhu.

Tí sa pobrali k Ježišovi a naliehavo ho prosili: Zaslúži si, aby si mu pomohol.

Má rád náš národ, ba dal nám postaviť aj synagógu."

Ježiš šiel s nimi. A keď už bol neďaleko dôstojníkovho domu, ten poslal k nemu svojich priateľov s odkazom: Pane, neobťažuj sa, nie som hoden, aby si vstúpil pod moju strechu.

Preto som sa ani neodvážil prísť za tebou osobne. No stačí, ak povieš slovo, a môj sluha určite vyzdravie.

Veď aj ja sa musím podriaďovať rozkazom vyšších dôstojníkov a sám dávam príkazy vojakom. Ak niektorému poviem:Choď!, tak ide, a ak rozkážem inému:Príď!, tak príde. A ak poviem svojmu sluhovi:Urob to!, tak to urobí!"

Keď to Ježiš počul, bol veľmi prekvapený. Obrátil sa k zástupu, ktorý ho sprevádzal, a povedal: Vravím vám, že ani v izraelskom národe som nestretol človeka, ktorý by mal takú veľkú vieru!"

Keď sa dôstojníkovi poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.

Hneď nato sa pobral do mesta Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí.

Keď došli k mestskej bráne, stretli pohrebný sprievod. Pochovávali jediného syna istej vdovy. Sprevádzal ju veľký zástup ľudí.

Keď ju Pán videl, prišlo mu jej ľúto a povedal: Neplač!"

Potom pristúpil bližšie k máram, dotkol sa ich a tí, čo ich niesli, zastali. Povedal: Chlapec, vravím ti, vstaň!"

Tu si mŕtvy sadol a začal sa zhovárať s tými, čo boli okolo neho. Tak Ježiš vrátil matke syna.

Všetkých zachvátil veľký strach a zvelebovali a oslavovali Boha: Veľký prorok povstal medzi nami! Boh navštívil svoj ľud!"

Správa o tejto udalosti sa rozniesla po celom Judsku i po celom okolí.

O tom všetkom sa dozvedel aj Ján od svojich učeníkov. Zavolal si dvoch z nich

a poslal ich k Ježišovi: Si naozaj Mesiáš, alebo máme čakať niekoho iného?"

Keď prišli k Ježišovi s touto otázkou,

zastihli ho práve uprostred veľkého zástupu, ako uzdravoval chorých, chromých, postihnutých duševnými chorobami a mnohým slepým vracal zrak.

Odpovedal im: Choďte a povedzte Jánovi, čo ste videli a čo ste počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú celkom zdraví, hluchí počujú, mŕtvi ožívajú a chudobným sa zvestuje radostná správa.

Šťastný je každý, kto o mne nepochybuje."

Keď Jánovi poslovia odišli, začal Ježiš rozprávať o Jánovi zástupom: Keď ste šli na judskú púšť, čo ste chceli obdivovať? Trstinu kolísanú vetrom?

Alebo ste chceli vidieť človeka oblečeného do prepychových šiat? Takí bývajú iba v palácoch.

Alebo ste chceli počuť proroka? Áno, poznali ste ešte niekoho väčšieho ako proroka.

Ján je ten, o ktorom prorok Malachiáš napísal:Posielam svojho posla pred tebou, aby ti pripravil cestu.

Ján dostal najväčšiu úlohu zo všetkých ľudí: oznámiť, že Kristus prichádza. A predsa aj najmenší v Božom kráľovstve je väčší ako Ján.

Všetci, ktorí počuli Jána kázať -- a boli medzi nimi aj ľudia pochybnej povesti -- prijali Jána ako Božieho posla, a preto sa dali od neho pokrstiť.

Farizeji a učitelia Zákona však Jánov krst odmietli, lebo nepochopili, že aj oni potrebujú Božie odpustenie.

Ježiš pokračoval: Ku komu môžem prirovnať týchto ľudí? Komu sa podobajú?

Sú ako deti, ktoré sa hrajú na námestí chvíľu na svadbu, chvíľu na pohreb a vzájomne si vyčítajú:Pískali sme vám, no netancovali ste. --A my sme vám zasa smutne spievali, a neplakali ste.

Keď sa Ján Krstiteľ postil a nevzal do úst ani kvapku vína, vraveli ste, že je fanatik,

ale keď Syn človeka je a pije, vravíte pohŕdavo: Pozrite sa na toho žrúta a pijana, ktorý sa priatelí so zdieračmi a kadejakou spodinou.

Ale kto prijme Božiu múdrosť, ten to pochopí."

Jeden z farizejov pozval Ježiša na obed. Ježiš pozvanie prijal a stoloval s ním.

V tom meste žila žena veľmi zlej povesti. Keď sa dozvedela, že Ježiš je na návšteve u farizeja Šimona, priniesla alabastrovú nádobku so vzácnym vonným olejom.

S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, zmáčala ich slzami, utierala svojimi vlasmi, bozkávala a natierala vonným olejom.

Keď to videl hostiteľ, povedal si v duchu: Keby to bol prorok, vedel by, aká je to žena, a nedovolil by, aby sa ho taká hriešnica vôbec dotkla."

Tu ho Ježiš oslovil: Rád by som sa ťa, Šimon, na niečo spýtal." -- Prosím, len vrav," povedal Šimon.

Jeden z veriteľov mal dvoch dlžníkov. Prvý mu bol dlžný päťsto strieborných, druhý päťdesiat.

Keďže ani jeden nemal z čoho dlžobu zaplatiť, odpustil obidvom. Čo myslíš, ktorý z tých dvoch ho bude mať radšej?" --

Myslím, že ten, ktorému viac odpustil," odpovedal Šimon. Správne uvažuješ," odpovedal Ježiš.

Potom ukázal na ženu pri svojich nohách a povedal Šimonovi: Pozri na tú ženu. Prišiel som do tvojho domu, ale ty si mi nedoniesol vodu na umytie nôh, ako je zvykom; táto žena mi ich umyla svojimi slzami a poutierala vlastnými vlasmi.

Na uvítanie si ma nebozkal, ale táto žena mi neprestáva bozkávať nohy.

Nepotrel si mi hlavu olejom, ale ona mi vzácnym olejom natierala nohy.

A preto ti vravím, že jej mnohé hriechy sú odpustené, lebo mi prejavila veľkú lásku. Komu sa málo odpúšťa, málo miluje!"

A na to povedal žene: Odpúšťajú sa ti hriechy."

Tí, ktorí s ním sedeli za stolom, vraveli si v duchu: Ktože je to, že si trúfa odpúšťať hriechy?"

A Ježiš ešte raz povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila, choď v pokoji!"

Slovakian Bible 1993 - Nádej Pre Kazdého

Biblica 1993