A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

Deuteronómium 9



1
Počuj, Izrael. Ty dnes prejdeš cez Jordán, aby si vtiahol medzi národy a ovládol ich, hoci sú väčšie a mocnejšie, ako si ty, mestá veľké a opevnené až do neba, ľud veľký a urastený,
2
Anakovcov, o ktorých vieš a počul si hovoriť: "Kto obstojí pred Anakovými synmi?"
3
Preto dnes vedz, že Jahve, tvoj Boh, ide pred tebou ako stravujúci oheň, ktorý ich zničí, a on ti ich podriadi; ty ich vyženieš a rýchlo vyhubíš, ako ti to povedal Jahve.
4
Keď ich Jahve, tvoj Boh, vyženie pred tebou, nehovor si vo svojom srdci: "Pre moju spravodlivosť ma Jahve priviedol, aby som zaujal túto krajinu," lebo Jahve vyženie tieto národy pred tebou pre ich zvrátenosť.
5
Nie pre svoju spravodlivosť, ani pre priamosť svojho srdca prichádzaš zaujať ich krajinu, ale Jahve, tvoj Boh, ich vyháňa pred tebou pre zvrátenosť týchto národov a tiež preto, aby splnil slovo, ktoré prísahou sľúbil tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.
6
Vedz teda, že Jahve, tvoj Boh, ti nedáva túto krásnu zem pre tvoju spravodlivosť; veď ty si ľud nepoddajnej šije.
7
Pamätaj! Nezabúdaj, že si hneval Jahveho, svojho Boha, na púšti. Odo dňa, čo si vyšiel z Egyptskej krajiny, až kým ste neprišli na toto miesto, priečili ste sa Jahvemu.
8
Na Chorebe ste nahnevali Jahveho a Jahve sa tak na vás nahneval, že vás chcel vyhubiť.
9
Keď som vystúpil na vrch, aby som prevzal kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú Jahve uzavrel s vami, zostal som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí, nejedol som chlieb a vodu som nepil.
10
Jahve mi dal dve kamenné tabule, popísané Božím prstom, na ktorých boli všetky slová, ktoré vám v deň Zhromaždenia Jahve hovoril na vrchu zo stredu ohňa.
11
Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi dal tie dve kamenné tabule, tabule zmluvy.
12
Jahve mi povedal: "Vstaň! Rýchlo odtiaľto zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. Rýchlo zišli z cesty, ktorú som im prikázal: zhotovili si z kovu liatu modlu."
13
Potom mi Jahve povedal: "Videl som tento ľud: veru, je to ľud nepoddajnej šije.
14
Nechaj ma, aby som ich vyhubil a vytrel ich meno spod nebies, a z teba urobím národ mocnejší a početnejší, ako sú oni."
15
Obrátil som sa teda a zostúpil som z vrchu, ktorý planul ohňom; obe tabule zmluvy som mal vo svojich rukách.
16
Tu som videl, že ste práve zhrešili proti Jahvemu, svojmu Bohu. Urobili ste si z liateho kovu teľa; rýchlo ste zišli z cesty, ktorú vám prikázal Jahve.
17
Uchopil som tie dve tabule, oboma rukami som ich hodil a rozbil pred vašimi očami.
18
Potom som sa vrhol na zem pred Jahveho; ako prvý raz, štyridsať dní a štyridsať nocí som nejedol chlieb a vodu nepil, pre všetky vaše hriechy, ktoré ste popáchali, keď ste konali, čo bolo zlé v Jahveho očiach až tak, že ste ho urazili,
19
lebo som sa bál tohto hnevu a zlosti, ktorá unášala Jahveho proti vám tak, že vás chcel vyhubiť. A Jahve ma vypočul aj tento raz.
20
Aj na Árona sa Jahve veľmi rozhneval a chcel ho zahubiť. Aj za Árona som sa vtedy modlil.
21
A toto dielo hriechu, ktoré ste spravili, to teľa, som vzal, spálil som ho v ohni, rozbil som ho, rozdrvil na jemný prach a ten prach som hodil do potoka, ktorý steká z vrchu.
22
Aj v Tabeere, v Masse a v Kibrot-Taave ste nahnevali Jahveho.
23
A keď vás Jahve poslal z Kadeš-Barney so slovami: "Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal," vzdorovali ste príkazu Jahveho, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste jeho hlas.
24
Boli ste odbojní proti Jahvemu odo dňa, kedy vás poznala.
25
Vrhol som sa teda na zem pred Jahveho a tých štyridsať dní a štyridsať nocí som ležal na tvári, lebo Jahve hovoril, že vás vyhubí.
26
Modlil som sa k Jahvemu a povedal som mu: "Pane môj, Jahve, nevyhub svoj ľud a svoje dedičstvo, ktoré si oslobodil svojou veľkou mocou a vyviedol z Egypta silnou rukou.
27
Rozpomeň sa na svojich služobníkov, Abraháma, Izáka a Jakuba, a nehľaď na tvrdohlavosť tohto ľudu, na jeho zvrhlosť a na jeho hriech,
28
aby v krajine, z ktorej si nás vyviedol, nehovorili: ‚Jahve ich nemohol doviesť do krajiny, ktorú im sľúbil, a pretože ich nenávidel, vyviedol ich, aby ich nechal umrieť na púšti.‘
29
Ale oni sú tvojím ľudom, tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol svojou veľkou silou a vystretým ramenom."