A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

Deuteronómium 32



1
Nebesá, počúvajte, budem rozprávať, počúvaj, zem, slová mojich úst!
2
Nech prší ako dážď moje učenie, nech moje slovo padá ako rosa, ako dážď na zelenú lúku, ako lejak na trávu!
3
Lebo budem vzývať Jahveho meno; vy velebte nášho Boha.
4
On je Skala, jeho dielo je dokonalé, lebo na všetkých jeho cestách je Právo. On je verný Boh, bez neprávostí, on je Spravodlivosť a Priamosť.
5
Skazili sa tí, ktorých on splodil bez chyby, pokolenie zvrátené a znetvorené.
6
Takto sa odplácate Jahvemu? Ľud bláznivý, zbavený múdrosti! Či nie je on tvojím otcom, ktorému patríš, on, ktorý ťa utvoril a upevnil?
7
Rozpomeň sa na dávne časy, uvažuj o rokoch pokolení a pokolení. Spýtaj sa svojho otca, aby ťa o tom poučil; svojich starcov, aby ti to povedali.
8
Keď Najvyšší prideľoval národom dedičstvo, keď rozdeľoval Adamových synov, určil hranice národov podľa počtu Božích synov;
9
ale podielom Jahveho bol jeho ľud, Jakub bol časťou jeho dedičstva.
10
Našiel ho v pustom kraji, uprostred kvíliacej púšte. Ujal sa ho, vychoval ho, chránil si ho ako zrenicu oka.
11
Ako orol, čo bdie nad svojím hniezdom, čo krúži nad svojimi mláďatami, rozpína svoje perute, berie ho na ne a nosí ho na svojich krídlach.
12
Jahve sám ho vodil; nebolo pri ňom cudzieho boha.
13
On mu dával cválať po výšinách zeme, živil ho plodinami poľa, dával mu sať med zo skaly a olej z tvrdého brala;
14
kravskú smotanu i ovčie mlieko, spolu s tukom pašienkov, bašanských baranov a capov, s jadrom zŕn pšeničných, a na pitie najčistejšiu krv hrozna.
15
Jakub jedol a nasýtil sa, Ješurun stučnel a vzoprel sa. (Ty si stučnel, vypásol a vykŕmil si sa.) Zavrhol Boha, ktorý ho utvoril, pohŕdol Skalou, svojou spásou.
16
Dráždievali ho cudzími bohmi, ohavnosťami ho rozhorčovali.
17
Prinášali obety démonom, ktorí nie sú Bohom, bohom, ktorých nepoznali, novotám, čo prišli nedávno, ktorých sa ich otcovia nebáli.
18
(Zabudol si na Skalu, ktorá ťa priviedla na svet, už si nespomínaš na Boha, ktorý ťa splodil!)
19
Jahve to videl a vo svojom hneve zavrhol svojich synov a svoje dcéry.
20
A povedal: Ukryjem pred nimi svoju tvár a uvidím, čo sa s nimi stane. Lebo je to zvrátené pokolenie, deti, v ktorých niet vernosti.
21
Dráždili ma tým, ktorý nie je boh, rozhorčovali ma svojimi ničotami; ja ich podráždim tým, čo nie je ľud, rozhorčím ich národom hlúpym!
22
Lebo z môjho hnevu vzplanul oheň, bude páliť až do hlbín šeolu; zožerie zem i jej úrodu, plameňom zapáli základy hôr.
23
Nahromadím na nich pohromy, vystrieľam na nich svoje šípy.
24
Budú vycivení hladom, pohltí ich nákaza a jedovatý mor. Pošlem na nich zubiská šeliem i s jedom plazov v prachu.
25
Vonku meč narobí siroty, vnútri zavládne hrôza. Zahynú spolu mládenec i deva, dieťa pri prsiach i šedivý starec.
26
Povedal by som: "Rozprášim ich, odstránim ich pamiatku z ľudstva,"
27
keby som sa nebál bezočivosti nepriateľa, že to protivníci zle pochopia a povedia si: "Naša ruka nad ním zvíťazila a Jahve neurobil nič."
28
Lebo je to krátkozraký ľud bez rozvážnosti.
29
Keby boli múdri, pochopili by to, porozumeli by, aká budúcnosť ich čaká.
30
Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc a dvaja zahnať na útek desaťtisíc, ak nie preto, že Skala ich predala, že Jahve ich vydal?
31
Lebo ich skala nie je ako naša Skala; to môžu posúdiť aj naši nepriatelia.
32
Lebo ich vinič pochádza z viniča Sodomy, a z viníc Gomory: ich hrozná sú hrozná jedovaté, s trpkými strapcami;
33
ich víno je dračia otrava, prudký jed vreteníc.
34
Ale Izraela je v úkryte pri mne, zapečatený v mojej pokladnici,
35
moja je pomsta i odplata pre čas, keď sa im potkne noha. Lebo deň ich záhuby je blízko; rýchlo sa blíži ich osud!
36
(Lebo Jahve zaistí právo svojmu ľudu, zľutuje sa nad svojimi sluhami.) Lebo uvidí, že ich sila sa vyčerpáva a nezostáva ani slobodný, ani nevoľník.
37
Vtedy povie: Kde sú ich bohovia, skala, kde hľadali útočište
38
tí, čo jedávali tuk ich obiet, píjavali ich obetné víno? Nech vstanú a pomôžu vám, nech sú vám záštitou!
39
Viďte teraz, že ja, ja Ním som, a niet Boha okrem mňa. Ja dávam zomrieť a dávam žiť; keď raním, ja uzdravím (a nikto sa z mojej ruky nevyslobodí).
40
Áno, k nebu dvíham svoju ruku a hovorím: "Ja žijem naveky!"
41
Keď nabrúsim svoj blýskavý meč, moja ruka chopí sa súdu, rovnako vrátim svojim nepriateľom, odplatím tým, čo ma nenávidia.
42
Opojím krvou svoje šípy a môj meč nasýti sa mäsa: krvi zabitých a zajatých, z hlavy nepriateľských vodcov.
43
Nebesia, plesajte s ním, a nech sa mu klaňajú Boží synovia! Národy, plesajte s jeho ľudom a všetci Boží poslovia nech potvrdia jeho moc! Lebo on pomstí krv svojich sluhov, podobne odplatí svojim protivníkom, vráti tým, čo ho nenávidia, a očistí zem svojho ľudu.
44
Mojžiš prišiel s Jozuem, Nunovým synom, a predniesol do uší ľudu všetky slová tejto piesne.
45
Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu,
46
povedal im: "Vezmite si k srdcu slová, ktoré vám dnes zdôrazňujem: prikážte svojim deťom, aby ich zachovávali a do života uvádzali všetky slová tohto Zákona.
47
Lebo to nie je pre vás márne slovo, je to váš život a týmto slovom budete dlho žiť v krajine, ktorú zaujmete, keď prejdete Jordán."
48
V ten istý deň prehovoril Jahve k Mojžišovi a povedal mu:
49
"Vystúp na vrch Nebo v tomto pohorí Abarim, v Moabskej krajine, naproti Jerichu a obzri si Kanaánsku krajinu, ktorú dávam Izraelcom do vlastníctva.
50
Zomri na vrchu, na ktorý vystúpiš, a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a bol pripojený k svojmu ľudu. Keďže ste mi boli neverní uprostred Izraelcov pri vodách Meriby v Kadeši na púšti Cin,
51
pretože ste neukázali moju svätosť uprostred Izraelcov,
52
uvidíš tú krajinu len zvonka, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelcom, nevojdeš."