Slovenská Biblia Botekov 2015

Lukáša 9

Zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy.

Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých.

Povedal im: "Na cestu si neberte nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze; ani dvoje šiat nemajte.

Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte.

Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim."

Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.

Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: "Ján vstal z mŕtvych,"

iní: "Zjavil sa Eliáš," ďalší zasa: "Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov."

Herodes hovoril: "Jána som dal sťať. Kto je teda ten, o ktorom počúvam také veci?" A žiadal si ho vidieť.

Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu všetko, čo urobili. On ich vzal so sebou a odišiel s nimi do mesta, ktoré sa volá Betsaida.

Ale keď sa to zástupy dozvedeli, išli za ním. Láskavo ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali.

Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: "Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste."

On im povedal: "Vy im dajte jesť!" Oni vraveli: "Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup."

Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: "Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat!"

Urobili tak a usadili všetkých.

Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, požehnal ich, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu.

Jedli a všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali.

Keď sa raz osamote modlil a boli s ním jeho učeníci, opýtal sa ich: "Za koho ma pokladajú zástupy?"

Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov."

"A vy za koho ma pokladáte?" opýtal sa ich. Odpovedal Peter: "Za Božieho Krista-Mesiáša."

Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať.

Povedal: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a znalci Zákona ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."

Všetkým povedal: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, nech vezme svoj kríž na seba každý deň a nasleduje ma.

Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.

Veď čo osoží človeku, keby celý svet získal a seba samého by zahubil alebo poškodil?

Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej, v sláve Otcovej a v sláve svätých anjelov.

Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo."

Asi o osem dní po tých slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.

Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou.

A tu sa dvaja mužovia rozprávali s ním, boli to Mojžiš a Eliáš.

Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.

Petra a jeho spoločníkov premohol spánok. Keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli.

Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: "Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Nevedel, čo hovorí.

Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach.

A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj Syn, môj Vyvolený, počúvajte ho!"

A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.

Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, išiel mu v ústrety veľký zástup.

Tu vykríkol akýsi človek zo zástupu: "Učiteľ, prosím ťa, pozri sa na môjho syna, je to moje jediné dieťa!

Pozri, akýsi duch sa ho zmocňuje, z ničoho nič kričí, hádže ním, až mu ide pena; len veľmi ťažko ho opúšťa a zanecháva ho utýraného.

Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli."

Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a trpieť vás? Priveď sem svojho syna!"

Ako prichádzal, zlý duch ho zhodil na zem a veľmi ním lomcoval. Ježiš nečistému duchu pohrozil, chlapca uzdravil a vrátil ho jeho otcovi.

Všetci boli ako bez seba nad podivuhodnou Božou mocou. Druhé oznámenie umučenia Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom:

"Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí."

Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.

Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší.

Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba

a povedal im: "Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami všetkými najmenší, ten je veľký."

Vtedy povedal Ján: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu v tom, veď nechodí s nami."

Ježiš mu povedal: "Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás."

Keď sa napĺňali dni, v ktorých mal byť vzatý zo sveta, rázne sa pustil cestou do Jeruzalema

a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samaritánskej dediny, aby mu pripravili nocľah.

Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.

Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: "Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?"

On sa obrátil a pokarhal ich.

A dali sa na cestu do inej dediny.

Ako tak išli cestou, ktosi ho oslovil: "Chcem ťa nasledovať, kam pôjdeš."

Ježiš mu odvetil: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť."

Inému vravel: "Poď za mnou!" On odpovedal: "Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca."

Ale Ježiš mu povedal: "Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!"