Slovenská Biblia Botekov 2015

Lukáša 19

Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň.

A tu muž menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý,

zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy.

Pobehol teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho videl, lebo práve tade mal ísť.

Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore a povedal mu: "Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes mám byť v tvojom dome!"

On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.

Všetci, čo to videli, šomrali: "Prijal pohostinstvo u hriešneho človeka."

Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: "Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne." Ježiš mu povedal:

"Dnes nadišla spása tomuto domu. Lebo tento človek je tiež Abrahámovým synom.

Syn človeka totiž prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo."

Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo.

A tak povedal: "Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa vrátiť.

Zavolal svojich desiatich sluhov, dal im desať min a povedal im: ‚Obchodujte, kým sa nevrátim!‘

Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ‚Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.‘

Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.

Prišiel prvý a vravel: ‚Pane, tvoja mina získala desať min.‘

On mu povedal: ‚Správne, dobrý sluha, pretože si bol verný nad málom, maj moc nad desiatimi mestami.‘

Prišiel druhý a vravel: ‚Pane, tvoja mina vyniesla päť min.‘

Aj tomuto povedal: ‚Ty maj moc nad piatimi mestami.‘

Iný prišiel a hovoril: ‚Pane, pozri, tu je tvoja mina. Mal som ju uloženú v šatke.

Bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘

On mu povedal: ‚Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som neuložil, a žnem, čo som nezasial?

Prečo si teda nedal moju minu peňazomencom a ja by som si ju bol pri návrate vybral aj s úrokmi?‘

A tým, čo tam stáli, povedal: ‚Vezmite mu minu a dajte ju tomu, čo má desať min!‘

Oni mu vraveli: ‚Pane, veď má desať min!‘

‚Hovorím vám: Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

A mojich nepriateľov, ktorí nechceli, aby som nad nimi panoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!‘"

Keď to Ježiš povedal, vystupoval do Jeruzalema, kráčal pred všetkými.

Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov

so slovami: "Choďte do dediny, ktorá je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte!

A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?‘ Poviete: ‚Pán ho potrebuje.‘"

Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal.

Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: "Prečo odväzujete osliatko?"

Oni povedali: "Pán ho potrebuje."

Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša.

Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte.

A keď sa už blížili k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli.

Volali: "Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!"

Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: "Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!"

On povedal: "Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene!"

Keď sa priblížil, pri pohľade na mesto plakal nad ním

a hovoril: "Kiež by si aj ty v tento veľký deň poznalo, čo ti prináša pokoja. Ale teraz je to skryté tvojim očiam.