A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

Numeri 11



1
Ale ľud sa dal do nariekania zlého Jahveho ušiam a Jahve to počul. Jeho hnev vzbĺkol a Jahveho oheň strávil okraj tábora.
2
Ľud volal o pomoc k Mojžišovi, ten prosil Jahveho a oheň zhasol.
3
Preto nazvali toto miesto Tabeera, "Spálenisko", lebo vyšľahol proti nim Jahveho oheň.
4
Zberby, ktorá sa primiešala k ľudu, sa zmocnila žiadostivosť. Aj Izraelci znovu začali plakať a vraveli: "Kto nám dá mäso na jedenie?
5
Spomíname si na ryby, ktoré sme v Egypte jedávali zadarmo, na uhorky, na dyne, na pór, na cibuľu a na cesnak.
6
Teraz hynieme, nemáme nič; naše oči vidia už len samú mannu!"
7
Manna sa podobala na koriandrové zrnká a mala vzhľad bdélia (voňavej živice).
8
Ľud sa rozchádzal a zberal ju; potom ju mleli v mlynčeku alebo roztĺkali v mažiari; napokon ju varili v hrnci, aby z nej robili placky. Mala chuť ako olejový koláč.
9
Keď v noci padala rosa na tábor, padala naň aj manna.
10
Mojžiš počul ľud bedákať, každú rodinu pri vchode do ich stanu. Vtedy Jahveho hnev prudko vzbĺkol. Mojžiša to veľmi zarmútilo
11
a povedal Jahvemu: "Prečo tak zle zaobchádzaš so svojím sluhom? Prečo som nenašiel milosť v tvojich očiach, že si vložil na mňa ťarchu celého tohto národa?
12
Či ja som počal všetok tento národ, či ja som ho porodil, že mi hovoríš: ‚Zanes ho na svojich prsiach, ako dojka nosí dojča, do krajiny, ktorú som prísahou sľúbil jeho otcom?‘
13
Kde mám vziať mäso, aby som mohol dať celému tomuto národu, keď ma obťažujú svojím bedákaním hovoriac: ‚Daj nám jesť mäso?‘
14
Ja sám nemôžem všetok tento ľud uniesť: je pre mňa priťažký.
15
Ak máš takto nakladať so mnou, tak ma radšej zabi! Ak som našiel milosť v tvojich očiach, nech už viac nevidím svoje nešťastie!"
16
Jahve povedal Mojžišovi: "Zhromaždi mi sedemdesiat mužov zo starších Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu a jeho pisármi. Privedieš ich ku Stanu Stretávania, kde sa postavia s tebou.
17
Zostúpim a budem sa rozprávať s tebou; ale vezmem z Ducha, ktorý je na tebe, a vložím ho na nich. Tak ponesú s tebou bremeno tohto ľudu a ty ho už nebudeš niesť sám.
18
Tomuto ľudu povieš: Posväťte sa na zajtrajšok. Budete jesť mäso, lebo ste nariekali Jahvemu do uší a hovorili ste: ‚Ktože nám dá jesť mäso? V Egypte nám bolo dobre!‘ Veru! Jahve vám dá mäso a najete sa.
19
Nebudete to jesť iba jeden deň alebo dva, alebo päť, alebo desať, alebo dvadsať,
20
ale celý mesiac, kým vám nepolezie z nozdier a nezošklivíte si ho, lebo ste odvrhli Jahveho, ktorý je medzi vami, a nariekali ste pred ním a hovorili: ‚Prečo sme len vyšli z Egypta?‘"
21
Mojžiš povedal: "Ľud, uprostred ktorého som, má šesťstotisíc pešiakov, a ty hovoríš: Dám im jesť mäso po celý mesiac!
22
Keby sa tu pre nich pozabíjal malý a veľký dobytok, stačilo by im to? Keby sme pochytali všetky morské ryby, či by im to stačilo?"
23
Jahve odpovedal Mojžišovi: "Či je Jahveho ruka na to krátka? Uvidíš, či sa slovo, ktoré som ti povedal, splní, alebo nie."
24
Mojžiš vyšiel a porozprával ľudu Jahveho slová. Potom zhromaždil sedemdesiat starších z ľudu a postavil ich okolo Stanu.
25
Jahve zostúpil v oblaku a hovoril s ním. Vzal z Ducha, ktorý spočíval na Mojžišovi, a udelil ho sedemdesiatim starším. Keď na nich Duch spočinul, prorokovali, ale viackrát to nerobili.
26
Dvaja mužovia zostali v tábore; jeden sa volal Eldad a druhý Medad. Duch na nich spočinul; boli medzi zapísanými, hoci nevyšli k Stanu. Oni začali prorokovať v tábore.
27
Tu pribehol akýsi mládenec a oznámil Mojžišovi: "Eldad a Medad prorokujú v tábore."
28
Jozue, Nunov syn, ktorý bol od mlada v Mojžišovej službe, sa ujal slova a povedal: "Pane môj, Mojžiš, zakáž im to!"
29
Mojžiš mu odpovedal: "Ty žiarliš za mňa? Kiež by bol všetok Jahveho ľud proroci a Jahve mu dal svojho Ducha!"
30
Potom sa Mojžiš so staršími Izraela vrátil do tábora.
31
Na Jahveho príkaz sa od mora zdvihol vietor, privial prepelice a vrhol ich na tábor. Bolo ich na deň cesty z jednej i druhej strany tábora a v hrúbke asi dva lakte od zeme.
32
Ľud vstal a zbieral prepelice celý deň, celú noc a celý nasledujúci deň: kto ich nazbieral najmenej, ten ich mal desať chomerov; potom ich porozkladali okolo tábora.
33
Ešte mali mäso medzi zubami, ešte ho ani nepožuli, keď vzbĺkol Jahveho hnev proti ľudu. Jahve ho zasiahol veľmi veľkou ranou.
34
Tomuto miestu dali meno Kibrot-Taava, "Hroby pažravosti, lebo tam pochovali ľudí, ktorí prepadli svojej žiadostivosti.
35
Od Kibrot-Taava, "Hrobov pažravosti", sa ľud vydal na cestu do Chacerotu a v Chacerote táborili.