A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

Žalmy 78



1
Báseň. Asafova. Ľud môj, vypočuj si moje naučenie, počúvaj slová, ktoré ti poviem.
2
Rozpoviem ti poučné podobenstvá, vyložím tajomné udalosti dávnych vekov,
3
veci, ktoré sme už počuli a poznali, lebo nám ich rozprávali naši otcovia.
4
Ani my to nezatajíme ich deťom, ale rozpovieme budúcim pokoleniam slávne Jahveho skutky a mocné divy, ktoré urobil.
5
Nariadil Jakubovým kmeňom, uzákonil pre Izrael, aby otcovia zanechali svojim synom nariadenia, ktoré dostali,
6
aby o nich vedeli aj budúce pokolenia, aj deti, čo sa ešte len narodia, a tieto aby ich odovzdali svojim synom:
7
aby v Bohu skladali svoju nádej, aby mali stále na mysli Božie veľké skutky a zachovávali jeho prikázania,
8
aby neboli ako ich otcovia, neposlušné a odbojné pokolenie, ktoré nikdy nemalo pevnú vieru v Boha a zmýšľaním zostalo mu neverné.
9
Ako synovia Efraimovi, ozbrojení lukmi, ktorí v deň bitky dali sa na útek,
10
nedodržali zmluvu s Bohom a spriečili sa poslúchať jeho zákon,
11
zabudli na všetko, čo pre nich vykonal, na jeho zázraky, ktorými sa preukázal.
12
Robil zázraky pred očami ich otcov v egyptskej zemi, na poliach Tanis.
13
Rozdelil more a previedol ich cezeň, postaviac vody ako hrádzu.
14
Vo dne ich viedol oblakom a v noci ohnivou žiarou.
15
Na púšti rozštiepil bralo a napojil ich hojne ako z jazera.
16
Vyviedol pramene zo skaly, prúdila z nej voda ako rieka.
17
Ale oni sa ďalej proti nemu prehrešovali, búrili sa proti Najvyššiemu na púšti,
18
zaťato pokúšali Boha, žiadali si jedlo podľa svojich chúťok.
19
Reptali proti Bohu: "Môže Boh prestrieť stôl na púšti?
20
Je síce pravda, že udrel na skalu a voda vystrekla a tiekla potokmi, ale či nám môže dať aj chlieb a obstarať svojmu ľudu mäso?"
21
Keď to Jahve počul, veľmi sa roztrpčil, oheň vzplanul proti Jakubovi, rozhorčil sa proti Izraelovi,
22
lebo neverili Bohu, neverili, že im môže pomôcť;
23
a predsa rozkázal mrakom na výšinách a otvoril brány nebies,
24
na jedenie im zoslal mannu ako dážď, dal im nebeský chlieb.
25
Tak človek jedol anjelský chlieb, dostali na cestu jedla do sýtosti.
26
Potom rozpútal z neba východný vietor, svojou mocou prihnal vietor z juhu
27
a spustil na nich mäsa ako mračno prachu, lietajúce vtáky ako morský piesok.
28
Zhodil ich doprostred tábora, okolo stanov, v ktorých bývali.
29
Ľud jedol a nasýtil sa do vôle, lebo im Boh dal, po čom bažili.
30
Ale oni sa neprestávali sťažovať, hoci mali ešte ústa plné jedla,
31
preto proti nim vzkypel Boží hnev, najsilnejších medzi nimi pozabíjal, skosil výkvet Izraela.
32
Oni napriek všetkému ďalej urážali Boha a nechceli veriť jeho divom.
33
Ako dych ukončil ich dni a ich roky náhlou smrťou.
34
Keď ich stíhal smrťou, hľadali ho, vracali sa a obracali sa na neho.
35
Rozpamätávali sa, že Boh je ich opora, že Najvyšší je ich záchrana.
36
Ale svojimi lichotivými slovami ho klamali, luhali mu svojím jazykom,
37
vo svojom srdci boli k nemu neúprimní, neboli verní jeho zmluve.
38
Ale Boh, plný milosrdenstva, odpúšťal im viny a nevyhubil ich. Často zmiernil svoj hnev a neprejavil svoje rozhorčenie.
39
Pamätal, že sú iba krehkí ľudia, ako závan vetra, ktorý preletí a nikdy viac sa nevráti.
40
Koľko ráz sa proti nemu vzbúrili na púšti, zarmútili ho na pustatine!
41
Stále pokúšali Božiu trpezlivosť a roztrpčovali Najsvätejšieho.
42
Zabudli na jeho veľkú moc, zabudli na deň, keď ich vyslobodil z ruky nepriateľa,
43
keď robil v Egypte svoje znamenia, svoje zázraky na poliach Tanis.
44
Premenil ich potoky a rieky na krv, takže nemali čo piť.
45
Poslal na nich ovady, ktoré ich štípali, žaby, aby ich trápili.
46
Vydal ich úrodu škodlivému hmyzu, mračnám kobyliek ich práce.
47
Ľadovcom zbil ich vinice a krupobitím figovníky.
48
Poslal mor na ich dobytok a na ich stáda nákazu.
49
Obrátil proti nim svoj hrozný hnev, rozhorčenie, zlosť a nepriateľstvo, celý zástup poslov skazy.
50
Dal voľný beh svojmu rozhorčeniu. Neušetril ich pred smrťou, lež ich život vydal napospas morovej pohrome.
51
Pobil všetkých prvorodených, výkvet sily egyptských rodín.
52
Ako ovečky vyviedol svoj ľud, viedol ich púšťou ako stádo,
53
vodil ich bezpečne, nemali sa čoho báť, ale nad ich nepriateľmi zavrelo sa more.
54
Doviedol ich do svojej svätej zeme, na vrch, ktorý vydobyla jeho pravica.
55
Pred nimi vyhnal pohanské národy, dedičnú krajinu im rozmeral a kmene Izraela usadil v ich stanoch.
56
Ale oni ďalej pokúšali Boha, búrili sa proti Najvyššiemu a neplnili jeho prikázania.
57
Boli neverní, odpadávali od neho ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivá zbraň.
58
Hnevali ho pohanskými oltármi na výšinách a dráždili ho svojimi modlami.
59
Keď to Boh počúval, zahorel hnevom a príkro zavrhol Izraela.
60
Opustil svoj stánok v Šíle, svoj príbytok medzi ľuďmi.
61
Nechal padnúť do zajatia archu, symbol svojej moci, vydal nepriateľom svoju slávu.
62
Svoj ľud ponechal meču za korisť, zanevrel na svoje dedičstvo.
63
Jeho mládencov pohltil oheň vojny, nemali pohreb za náreku dievčat.
64
Jeho kňazi padli mečom a ich vdovy nemohli sa nad nimi vyplakať.
65
Vtedy sa Pán prebral akoby zo spánku, ako bojovník premožený vínom.
66
Svojich nepriateľov zahnal na útek, uvalil na nich večnú potupu.
67
Zavrhol Jozefov rod, nevyvolil si kmeň Efraimov,
68
ale vybral si Júdov kmeň a vrch Sion, ktorý si obľúbil.
69
Vystavil si chrám do nebeských výšok, pevný ako zem, ktorej dal trvalé základy.
70
Dávida si vyhliadol za svojho služobníka, vzal si ho od ovčieho košiara,
71
odviedol ho od oviec s jahňatami, aby bol pastierom vyvoleného ľudu, Izraela, jeho dedičstva.
72
A on ich pásol so šľachetným srdcom, viedol ich skúsenou rukou.