A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

Žalmy 104



1
Zvelebuj, duša moja, Jahveho! Aký si veľký, Jahve, môj Bože! Odetý si velebou a leskom,
2
zahalený si svetlom ako plášťom. Oblohu si napäl ako stan
3
a nad jej vodami zbudoval si svoje siene, oblaky sú tvojím vozom, lietaš na krídlach vetra.
4
Vietor je tvojím poslom, plamenné blesky sú tvojimi sluhami.
5
Zem si postavil na pevné základy, nepohne sa naveky.
6
Oceánom si ju pokryl ako plášťom a vody zaliali horstvá.
7
Ale na tvoj rozkaz dali sa na útek, zľakli sa tvojho hromového hlasu;
8
prebehli po vrchoch, zbehli sa do dolín, na miesto, ktoré si im vyhradil,
9
určil si im hranice, aby ich neprekročili a znova nezaplavili zem.
10
V úžľabinách dávaš vyvierať prameňom, potokmi sa spúšťajú pomedzi vrchy,
11
napájajú všetku lesnú zver, plaché zvieratá hasia v nich svoj smäd,
12
na ich brehoch hniezdia vtáci, švitoria v korunách stromov.
13
Z neba zavlažuješ vŕšky, sýtiš zem plodmi svojich diel.
14
Dávaš trávu pre dobytok a plodiny pre človeka, aby zo zeme vyťažil si potravu:
15
víno, ktoré obveseľuje srdce človeka, olivový olej, čo mu rozjasňuje tvár, a chlieb, ktorý mu dodáva silu.
16
Hojnosť vlahy majú aj mohutné stromy, libanonské cédre, ktoré Jahve zasadil.
17
Vtáci hniezdia v ich korunách, na ich vrcholcoch bociany si stavajú hniezda.
18
Nebotyčné hory sú domovom kamzíkov, skalné rokle sú útulkom svišťov.
19
Mesiac si stvoril, aby určoval čas, slnku si ukázal, kde má zapadať.
20
Keď rozprestrieš tmu a nastane noc, povylieza všetka divá zver;
21
mladé levy revú po koristi, žiadajú od Boha potravu.
22
Keď slnku rozkážeš vyjsť, utiahnu sa, políhajú si do svojich skrýš.
23
Vtedy človek ide do svojej práce, namáhať sa až do večera.
24
Jahve, nespočetné sú tvoje diela, ako múdro si všetko urobil! Zem je plná tvojich tvorov.
25
Hľa, more, veľké a široké, kde sa hemžia tvory bez počtu, malé i veľké.
26
Plavia sa na ňom lode a obrovské veľryby, ktoré si stvoril, aby sa ním preháňali.
27
Všetko sa spolieha na teba, že im dáš pokrm v pravý čas.
28
Keď im ho dáš, vtedy jedia, keď im dávaš hojne, najedia sa dosýta,
29
ale keď odvrátiš od nich svoju priazeň, ľakajú sa, keď im odnímeš dych, hynú a vracajú sa do prachu, z ktorého vyšli.
30
Keď dýchneš svojho ducha, nové povstávajú, a tak obnovuješ celú zem.
31
Sláva Jahvemu naveky, nech sa Jahve teší svojim dielam!
32
Keď sa prísne pozrie na zem, zem sa zatrasie, keď sa dotkne vrchov, začnú dymiť.
33
Budem spievať Jahvemu, dokiaľ len budem žiť, po celý život budem ho oslavovať.
34
Nech sa mu zapáči táto pieseň, lebo Jahve je moja radosť!
35
Nech sa stratia zo zeme hriešnici, nech je koniec bezbožníkom! Zvelebuj, duša moja, Jahveho! Aleluja!