A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

Jób 31



1
Uzavrel som zmluvu so svojimi očami, ako by som sa teda mohol pozerať za pannou?
2
A čo mi Boh zhora nadelil, aký údel mi dal Všemohúci z neba?
3
Či nie skazu, aká patrí hriešnikovi, a nešťastie, čo má stihnúť zločinca?
4
Či nevidí moje správanie a nepočíta všetky moje kroky?
5
Ak som azda podvodne konal a zháňal som sa za klamstvom,
6
nech ma Boh odváži na spravodlivej váhe, zistí, že som nevinný.
7
Ak som odbočil zo správnej cesty, ak moje srdce šlo za túžbou mojich očí, ak špina prilipla na mojich rukách,
8
nech iný poje, čo som ja zasial, a čo mi narástlo, nech vytrhá s koreňmi!
9
Ak som si dal srdce zvábiť ženou a číhaval som pri bráne blížneho,
10
nech sa moja žena stane otrokyňou iného, nech s ňou obcujú cudzí!
11
To by bol hanebný skutok, zločin, ktorý patrí pred sudcu.
12
Bol by to oheň, ktorý zožiera ako peklo, všetok môj majetok by zničil.
13
Ak som zavrhol spravodlivú vec svojho otroka alebo svojej otrokyne, keď svoj spor predniesli predo mňa,
14
čo by som spravil, keď Boh zakročí, čo by som povedal, keď príde súdiť?
15
Či ich nestvoril ten istý, ktorý mňa v útrobách utvoril? Či nás nestvoril v živote ten istý Boh?
16
Ak som odoprel biednym, čo potrebovali, a nechal vdovám vyplakať si oči,
17
ak som zjedol svoju skyvu sám a sirota ju so mnou nejedla — 
18
 — sirota, čo ma od mlada ctila ako otca, ktorú som viedol ako starší brat,
19
ak som videl niekoho hynúť bez šiat a bedára bez odevu chodiť,
20
ak ma jeho telo nežehnalo, lebo sa nezohrial vlnou mojich oviec;
21
ak som zdvihol ruku proti nevinnému, vediac, že mám na súde oporu,
22
nech mi rameno od pleca odpadne, nech mi ruku vytrhnú z kĺbov!
23
Ale mňa Božia moc napĺňa hrôzou, zo strachu pred jeho velebou nemôžem si takto počínať.
24
Ak som vkladal svoju nádej do zlata, ak som zlato pokladal za svoju istotu,
25
ak som sa pýšil svojím veľkým bohatstvom, že moje práce boli úspešné,
26
ak som sa zadíval na slnce v jeho nádhere a na mesiac, ako si slávnostne nebom tiahne,
27
a dal sa zviesť v kútiku srdca, aby som im zdvihol ruky na oslavný pozdrav,
28
to by bolo zločinné previnenie, to by som zaprel Boha na nebi!
29
Netešil som sa záhube nepriateľa, neradoval som sa, že ho nešťastie postihlo,
30
Nedovolil som, aby môj jazyk zhrešil, a jeho život som si kliatbou nežiadal!
31
Či čeľaď z môjho stanu nevravela: "Nech nikto z nás nehovorí zle o ňom,
32
veď cudzinec nemusel nikdy vonku nocovať!" Lebo môj dom bol otvorený pre pocestného.
33
Či som skrýval svoje hriechy, ako iní zvyknú, tajil svoju vinu u seba
34
z obavy pred veľkým davom, zo strachu pred pohŕdaním občanov? Vari som zamĺkol a nevyšiel z dverí?
35
Kiež by som bol láskavo vypočutý! Toto je moja posledná reč. Prosím, nech mi Všemohúci odpovie.
36
Nech môj protivník napíše žalobný spis! Ja ho budem nosiť na svojom pleci, ovijem si s ním hlavu ako korunou,
37
vydám mu počet z každého svojho kroku, ako knieža predstúpim pred neho.
38
Ak moja zem kričala o pomstu proti mne a jej brázdy plakali s ňou,
39
ak som jej úrodu jedol bezplatne a nechal hladom vzdychať tých, čo ju obrábali, 40a nech mi bodľač vzíde namiesto pšenice a miesto jačmeňa páchnuca burina!
40
40b Koniec Jóbových slov.