A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

Nehemiáš 2



1
V mesiaci nisan dvadsiateho roku kráľa Artaxerxa, keďže som mal na starosti víno, vzal som víno a nalial kráľovi. Nikdy predtým som nebol smutný v jeho prítomnosti.
2
Kráľ sa ma opýtal: "Prečo máš takú smutnú tvár? Vari nie si chorý? Nie, to je iste žiaľ srdca!" Vtedy som sa veľmi preľakol.
3
Odpovedal som kráľovi: "Nech žije kráľ naveky! Ako by som nebol smutný, keď mesto, kde sú hroby mojich otcov, je v rozvalinách a jeho brány sú strávené ohňom?"
4
A kráľ mi povedal: "Čo si želáš?" Vzýval som Boha nebies
5
a odpovedal som kráľovi: "Ak sa kráľovi páči a ak je kráľ spokojný so svojím sluhom, pošli ma do Judska, do mesta hrobov mojich otcov, aby som ho znovu vybudoval."
6
Kráľ sa ma opýtal — kráľovná práve sedela vedľa neho — : "Ako dlho potrvá tvoja cesta a kedy sa vrátiš?" Udal som mu čas, vec sa mu páčila a dovolil mi odísť.
7
Ešte som povedal kráľovi: "Ak sa kráľovi páči, nech mi dajú listy pre miestodržiteľov kraja za Eufratom, aby mi dovolili precestovať, pokiaľ nedôjdem do Judska;
8
tiež list pre Asafa, správcu kráľovských lesov, aby mi dodal stavebné drevo na brány hradu pri Chráme, na brány mestských múrov a na dom, v ktorom budem bývať." Kráľ mi to dal, lebo dobrotivá Božia ruka bola nado mnou.
9
Prišiel som k miestodržiteľom kraja za Eufratom a predložil som im kráľovské listy. Kráľ mi dal totiž sprievod dôstojníkov a jazdcov.
10
Keď sa o tom dozvedel Sanbalat Choronský a Tobija, ammonský úradník, veľmi sa im nepáčilo, že prišiel človek pracovať pre blaho Izraelcov.
11
Keď som prišiel do Jeruzalema, počkal som tam tri dni.
12
Potom som v noci vstal, ja a pár chlapov so mnou. Ale nikomu som nepovedal, čo mi môj Boh vnukol urobiť pre Jeruzalem. Nemal som so sebou iné zviera okrem toho, na ktorom som jazdil.
13
Vyšiel som Údolnou bránou k Dračiemu prameňu, potom k Hnojnej bráne a prezrel som si jeruzalemské hradby, v ktorých boli trhliny a ktorých brány boli vypálené ohňom.
14
Pokračoval som k Pramennej bráne a ku Kráľovskému rybníku, no zviera nemalo kadiaľ prejsť so mnou.
15
Preto som pešo vystupoval dolinou za noci skúmajúc múry a vrátil som sa Údolnou bránou. Tak som sa vrátil,
16
ale predstavení mesta nevedeli, kam som šiel a čo som robil. Dovtedy som Židom nič neoznámil, ani kňazom, ani šľachticom, ani predstaveným mesta, ani iným zodpovedným za práce.
17
Vtedy som im povedal: "Vidíte, v akom zlom položení sa nachádzame: Jeruzalem je v zrúcaninách, jeho brány sú spálené ohňom. Poďte! Postavme znovu hradby Jeruzalema, nebuďme už ďalej na posmech!"
18
Rozpovedal som im, ako dobrotivá Božia ruka bola nado mnou, uviedol som im tiež slová, ktoré povedal kráľ. Vtedy skríkli: "Hor sa! Dajme sa do stavby!" A priložili ruky k dobrému dielu.
19
Keď sa o tom dozvedel Sanbalat Choronský, Tobija, ammonský úradník, a Arab Gešem, posmievali sa nám a s opovrhnutím hovorili: "Čo to robíte? Chystáte azda vzburu proti kráľovi?"
20
Ale ja som im takto odpovedal: "Boh nebies nám dá úspech My, jeho sluhovia, sa dáme do roboty a budeme stavať. Ale vy nemáte podiel ani právo, ani pamiatku v Jeruzaleme."