A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

Ezdráš 9



1
Keď to bolo usporiadané, pristúpili ku mne kniežatá a povedali mi: "Izraelský ľud ani kňazi a Leviti sa neoddelili od národov krajín ponorených do ich ohavnej modloslužby, od Kanaáncov, Chetejcov, Perizejcov, Jebuzejcov, Ammoncov, Moabcov, Egypťanov a Amorejcov.
2
Lebo pre seba a pre svojich synov brali za ženy z ich dcér: takže sväté plemä zmiešali s národmi krajín; kniežatá a predstavení sa prví zúčastnili na tejto sprenevere!"
3
Keď som to počul, roztrhol som si rúcho i plášť, trhal som si vlasy z hlavy i bradu a sedel som ako omráčený.
4
Vtedy sa zišli ku mne všetci, čo boli znepokojení slovami Boha Izraela o tejto sprenevere vyhnancova. Ale ja som sedel ako omráčený až do večernej obety.
5
Pri večernej obete som povstal zo svojho pokorenia s roztrhnutým rúchom i plášťom, vrhol som sa na kolená, vystrel som ruky k Jahvemu, svojmu Bohu,
6
a povedal som: "Bože môj, pýrim sa a hanbím pozdvihnúť k tebe svoju tvár, Bože môj, lebo naše hriechy nám prerástli cez hlavu a naše viny narástli až po nebesia.
7
Od čias našich otcov až po dnešný deň žijeme v ťažkom hriechu: pre naše neprávosti boli sme vydaní, my a naši kňazi, do rúk kráľov cudzích krajín; meču, odvlečeniu, drancovaniu, zneucteniu, a to až podnes.
8
Teraz, pred chvíľkou, nám Jahve, náš Boh, dal milosť: zachoval nám zvyšok, doprial nám, aby sme sa usídlili na jeho svätom mieste, a tak nám Jahve, náš Boh, osvietil oči a dal nám trochu pookriať v našom zotročení.
9
Lebo sme otroci; ale v našom otroctve nás náš Boh neopustil: získal nám priazeň perzských kráľov a dal nám tak pookriať, aby sme mohli vyzdvihnúť Chrám nášho Boha a znovu ho vystavať z jeho rumoviska a doprial nám isté útočisko v Judsku a v Jeruzaleme.
10
Ale čo povedať teraz, Bože náš, po tomto? Lebo sme opustili tvoje prikázania,
11
ktoré si dal prostredníctvom svojich sluhov, prorokov, slovami: "Krajina, do ktorej vchádzate, aby ste ju zaujali, je krajina poškvrnená nečistotou národov krajín, ohavnosťami, ktoré ju naplnili svojou nečistotou od jedného konca po druhý.
12
Preto nevydávajte svoje dcéry za ich synov; nikdy sa nestarajte o ich pokoj a o ich šťastie, aby ste zosilneli vy, aby ste vy jedli najlepšie plody krajiny a zanechali ju do dedičstva svojim synom naveky."
13
Ale po všetkom, čo na nás prišlo za naše zlé činy a za náš veľký zločin, ty, Bože náš, si nás potrestal menej, než sme si zaslúžili, nechal si nám tento zvyšok zachránených!
14
Mohli by sme znovu prestúpiť tvoje prikázanie a spriazniť sa s týmito ohavnými pohanskými národmi? Či by si sa na nás nehneval natoľko, že by si nás zahubil a nezostal by zvyšok, ani zachránení?
15
Jahve, Bože Izraela, ty si spravodlivý, lebo sme dnes zachránení aspoň ako zvyšok. Tu sme pred tebou, obťažení vinou. Ale ako môžeme takto obstáť pred tvojou tvárou?"