A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

1 Kráľov 8



1
Vtedy Šalamún zvolal starších Izraela do Jeruzalema, aby vyniesli archu Jahveho zmluvy z Dávidovho mesta, to je zo Siona.
2
Všetci mužovia Izraela sa zhromaždili ku kráľovi Šalamúnovi v mesiaci etanim, ktorý je siedmym mesiacom, na sviatok.
3
Keď prišli všetci starší Izraela, kňazi zdvihli archu
4
a niesli Jahveho archu a Stan Stretávania i všetky posvätné nádoby, ktoré boli v Stane.
5
Kráľ Šalamún a celý Izrael s ním obetovali pred archou ovce a hovädzí dobytok v množstve, ktoré nebolo možno spočítať ani odhadnúť.
6
Kňazi vniesli archu Jahveho zmluvy na jej miesto do vnútornej svätyne Chrámu, do Svätyne Svätých, pod krídla cherubov.
7
Keďže cherubi mali roztiahnuté krídla nad miestom archy, zastierali tak zhora archu a žrde k nej.
8
Žrde boli také dlhé, že ich konce bolo vidieť zo Svätyne pred Debirom, ale zvonku ich nebolo vidieť. Tam zostali až do dnešného dňa.
9
V arche nebolo nič, len dve kamenné tabule, tabule zmluvy, ktoré tam vložil Mojžiš na Chorebe, keď Jahve uzavrel zmluvu s Izraelcami pri ich vyjdení z Egyptskej krajiny.
10
Keď kňazi vyšli zo svätyne, oblak naplnil Jahveho chrám
11
a kňazi nemohli ďalej vykonávať službu pre oblak, lebo Jahveho sláva naplnila Chrám!
12
Vtedy Šalamún povedali: "Jahve sa rozhodol, že bude bývať v tmavom oblaku.
13
Hej, vystaval som ti vznešený dom, miesto, kde máš prebývať naveky."
14
Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela stálo.
15
Povedal: "Požehnaný Jahve, Boh Izraela, ktorý vlastnými ústami hovoril k môjmu otcovi Dávidovi a vlastnou rukou splnil, čo povedal:
16
‚Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nevyvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni miesto pre stavbu domu, aby tam prebývalo moje Meno, ale vyvolil som si Dávida, aby vládol nad mojím izraelským ľudom.‘
17
Môj otec Dávid mal vždy na mysli postaviť dom Menu Jahveho, Boha Izraela.
18
Ale Jahve povedal môjmu otcovi Dávidovi: ‚Zaumienil si si postaviť dom môjmu Menu a tvoj úmysel je dobrý.
19
Lenže ten dom nepostavíš ty, ale syn, ktorý vyjde z tvojich bedier, ten postaví dom môjmu Menu.‘
20
Jahve teraz splnil svoje slovo, ktoré dal. Nastúpil som po svojom otcovi Dávidovi, zasadol som na trón Izraela, ako to povedal Jahve, a postavil som dom Menu Jahveho, Boha Izraela.
21
A určil som tam miesto pre archu, v ktorej je Jahveho zmluva, čo uzavrel s našimi otcami, keď ich vyviedol z Egyptskej krajiny."
22
Potom Šalamún, stojac pred Jahveho oltárom v prítomnosti celého zhromaždenia Izraela, vystrel ruky k nebu
23
a povedal: "Jahve, Bože Izraela! Niet Boha, ako si ty, ani hore na nebi, ani dole na zemi. Ty si verný zmluve a zachovávaš priazeň voči svojim sluhom, keď kráčajú celým svojím srdcom pred tebou.
24
Ty si dodržal sľub, ktorý si dal svojmu sluhovi Dávidovi, môjmu otcovi; dnes si vlastnou rukou splnil, čo si mu kedysi vlastnými ústami povedal.
25
Teraz teda, Jahve, Bože Izraela, splň svojmu sluhovi Dávidovi, môjmu otcovi, sľub, ktorý si mu dal, keď si povedal: ‚Nikdy ti nebude chýbať potomok, ktorý bude predo mnou sedieť na tróne Izraela, pod podmienkou, že tvoji synovia budú dávať pozor na svoje správanie a budú kráčať predo mnou, ako si ty sám kráčal predo mnou.‘
26
Teraz teda, Bože Izraela, nech sa potvrdí tvoje slovo, ktoré si dal svojmu sluhovi Dávidovi, môjmu otcovi.
27
Ale či by Boh naozaj býval s ľuďmi na zemi? Veď samo nebo, nebesá nebies, nemôžu ťa obsiahnuť. O čo menej tento dom, ktorý som postavil!
28
Venuj pozornosť modlitbe svojho sluhu, mojej úpenlivej prosbe, Jahve, Bože môj, vyslyš volanie a modlitbu, ktorú sa dnes pred tebou tvoj sluha modlí!
29
Nech sú tvoje oči upreté dňom i nocou na tento dom, na toto miesto, o ktorom si povedal: ‚Tam bude moje Meno.‘ Vypočuj modlitbu, ktorú sa tvoj sluha modlí na tomto mieste.
30
Vypočuj prosbu svojho sluhu a svojho izraelského ľudu, keď sa budú modliť na tomto mieste. Vypočuj z miesta, kde ty prebývaš, z neba, vypočuj a odpusť.
31
Ak sa nejaký človek prehreší proti svojmu blížnemu a ten nad ním vysloví preklínajúcu prísahu a dá mu odprisahať pred tvojím oltárom v tomto Chráme,
32
ty to vypočuj v nebi a zasiahni, rozsúď medzi svojimi sluhami: vyhlás zlého za vinného tým, že uvalíš na jeho hlavu jeho činy, a osloboď nevinného tým, že mu odplatíš podľa jeho spravodlivosti.
33
Keď tvoj izraelský ľud utrpí porážku od nepriateľa, pretože zhrešil proti tebe, ale ak sa obráti k tebe, ak budú vyznávať tvoje Meno, modliť sa a prosiť v tomto Chráme,
34
ty ho vypočuj v nebi, odpusť hriech svojho izraelského ľudu a priveď ho späť do krajiny, ktorú si dal ich otcom.
35
Keď sa nebo zatvorí a nebude dážď, pretože zhrešili proti tebe, ak sa budú modliť na tomto mieste vyznávaním tvojho Mena a odvrátia sa od svojich hriechov, lebo si ich pokoril,
36
vypočuj to v nebi, odpusť hriech svojho sluhu a svojho izraelského ľudu, ukáž im správnu cestu, po ktorej majú ísť, a daj dážď svojej zemi, ktorú si dal za dedičstvo svojmu ľudu.
37
Keď bude v krajine hlad, mor, obilná hrdza a sneť, keď prídu kobylky a hmyz, keď nepriateľ tohto ľudu obľahne niektorú z jeho brán, keď príde akákoľvek pohroma alebo nákaza,
38
každú modlitbu, každú úpenlivú prosbu kohokoľvek, kto pocíti výčitky vlastného svedomia a vystrie svoje ruky k tomuto Chrámu,
39
ty počuj v nebi, kde sídliš, odpusť a zakroč; odplať každému podľa jeho správania, veď ty poznáš jeho srdce. Ty jediný poznáš srdcia všetkých.
40
Aby mali úctivú bázeň pred tebou po všetky dni, kým len budú žiť na zemi, ktorú si dal našim otcom.
41
Ba aj cudzinca, ktorý nie je z tvojho ľudu, ak príde z ďalekej krajiny kvôli tvojmu Menu — 
42
lebo sa dopočujú o tvojom veľkom Mene, o tvojej mocnej ruke a o tvojom vystretom ramene — ak teda príde a bude sa modliť v tomto Chráme,
43
ty ho počuj v nebi, kde prebývaš, vypočuj všetky prosby tohto cudzinca, aby všetky národy zeme poznali tvoje Meno, aby mali pred tebou úctivú bázeň ako tvoj izraelský ľud, aby vedeli, že tento Chrám, ktorý som postavil, nesie tvoje Meno.
44
Ak tvoj ľud vyjde do vojny proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho pošleš, a budú sa modliť k Jahvemu obrátení smerom k mestu, ktoré si si vyvolil, a k Chrámu, ktorý som vystaval tvojmu Menu,
45
vypočuj v nebi ich modlitby, ich prosby a dopomôž im k právu!
46
Keď budú proti tebe hrešiť — lebo niet človeka, ktorý by nezhrešil — a nahneváš sa na nich, vydáš ich nepriateľovi a ich dobyvatelia ich odvlečú ako zajatcov do nepriateľskej krajiny, ďalekej či blízkej,
47
keď vstúpia do seba v krajine, do ktorej boli odvlečení ako zajatci, ak oľutujú a budú ťa prosiť v krajine svojich väzniteľov: ‚Zhrešili sme, zle sme konali, bezbožne sme konali‘
48
a ak sa obrátia k tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine svojich nepriateľov, ktorí ich odvliekli do zajatia, a ak sa budú k tebe modliť obrátení ku svojej krajine, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k Chrámu, ktorý som postavil tvojmu Menu,
49
počuj to v nebi, kde prebývaš,
50
odpusť svojmu ľudu, čím sa proti tebe prehrešil a všetky vzbury, ktorými sa búrili proti tebe, daj, aby našli zľutovanie u svojich dobyvateľov, aby sa nad nimi zľutovali.
51
Veď oni sú tvoj ľud a tvoje dedičstvo, ktoré si vyviedol z Egypta, z tej pece na železo.
52
Nech sú tvoje oči otvorené pre prosby tvojho sluhu a prosby tvojho izraelského ľudu, aby si počul všetky žiadosti, ktoré vyšlú k tebe.
53
Veď ty si si ich oddelil za svoje dedičstvo zo všetkých národov zeme, ako si to vyhlásil skrze svojho sluhu Mojžiša, keď si vyviedol našich otcov z Egypta, Pane Jahve."
54
Keď Šalamún dokončil celú túto modlitbu k Jahvemu i úpenlivú prosbu, vstal od Jahveho oltára, kde kľačal na kolenách s dlaňami rozprestretými k nebu,
55
postavil sa a nahlas požehnal celé zhromaždenie Izraela slovami:
56
"Požehnaný Jahve, ktorý doprial odpočinok svojmu izraelskému ľudu, ako prisľúbil, takže nezostal nesplnený ani jeden zo všetkých jeho vzácnych prísľubov, ktoré dal skrze svojho sluhu Mojžiša.
57
Nech je Jahve, náš Boh, s nami, ako býval s našimi otcami, nech nás neopustí a nezavrhne!
58
Nech nakloní naše srdcia k sebe, aby sme kráčali po všetkých jeho cestách, zachovávali všetky jeho príkazy, zákony a nariadenia, ktoré dal našim otcom.
59
Nech sú tieto slová, ktorými som sa modlil pred Jahvem, blízke Jahvemu, nášmu Bohu, vo dne, v noci, aby podľa potreby každého dňa vyslúžil právo svojmu sluhovi a právo svojmu izraelskému ľudu,
60
aby všetky národy zeme poznali, že len Jahve je Boh, a nik iný.
61
A vaše srdce bude celé patriť Jahvemu, nášmu Bohu, bude zachovávať jeho zákony a dodržiavať jeho prikázania, ako teraz."
62
Potom obetoval kráľ a s ním celý Izrael obety pred Jahvem.
63
Šalamún obetoval Jahvemu na obetu spoluúčasti dvadsaťdvatisíc býkov a stodvadsaťtisíc oviec. Tak kráľ a všetci Izraelci zasvätili Jahveho chrám.
64
V ten deň posvätil kráľ aj stred nádvoria, ktoré je pred Jahveho chrámom; tam obetoval celopaly, nekrvavé obety a tuk obiet spoločenstva, lebo bronzový oltára, ktorý bol pred Jahvem, bol primalý, aby pojal celopaly, nekrvavé obety a tuk obiet spoločenstva.
65
V tom čase slávil Šalamún sviatok a všetok Izrael s ním, veľké zhromaždenie od Vchodu do Chamatu až po Egyptský potok, pred Jahvem, naším Bohom, po sedem dní.
66
Na ôsmy deň prepustil ľud. Požehnajúc kráľa sa zhromaždení rozišli do svojich domov rozradostení a s veselou mysľou pre všetky dobrodenia, ktoré Jahve preukázal svojmu sluhovi Dávidovi a svojmu izraelskému ľudu.