A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

1 Kráľov 22



1
Tri roky nebola vojna medzi Aramom a Izraelom.
2
V treťom roku prišiel judský kráľ Jozafat k izraelskému kráľovi.
3
Izraelský kráľ povedal svojim dôstojníkom: "Dobre viete, že mesto Ramot v Galaáde patrí nám. A my nerobíme nič, aby sme ho vzali z rúk aramejského kráľa."
4
Potom sa opýtal Jozafata: "Pôjdeš so mnou bojovať o Ramot v Galaáde?" Jozafat odpovedal izraelskému kráľovi: "Počítaj so mnou ako so sebou samým, s mojimi ľuďmi ako s tvojimi, s mojimi vozmi ako s tvojimi."
5
Ale Jozafat povedal izraelskému kráľovi: "Prosím ťa, vyžiadaj si Jahveho slovo, a to ešte dnes!"
6
Izraelský kráľ zhromaždil prorokove, okolo štyristo mužov, a opýtal sa ich: "Mám tiahnuť na Ramot v Galaáde, alebo to nechať tak?" Odpovedali: "Tiahni! Jahve ho vydá kráľovi do rúk."
7
Ale Jozafat povedal: "Nie je tu ešte iný Jahveho prorok, aby sme sa s ním mohli poradiť?"
8
Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: "Ešte je jeden človek, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Jahveho, ale toho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobré, len zlé. Je to Micheáš, Jimlov syn." Ale Jozafat povedal: "Nehovor tak, kráľ!"
9
Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: "Ponáhľaj sa po Micheáša, Jimlovho syna!"
10
Izraelský kráľ a judský kráľ Jozafat sedeli každý na svojom tróne, odetí do slávnostného rúcha, na priestranstve pred vchodom do brány Samárie. A všetci proroci prorokovali pred nimi.
11
Cidkija, Kenanov syn, si urobil železné rohy a kričal: "Takto hovorí Jahve: Nimi budeš klať Aramejcov, kým ich nezničíš."
12
Všetci proroci prorokovali podobne: "Vytiahni na Ramot v Galaáde, budeš mať úspech. Jahve ho vydá do rúk kráľa!"
13
Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, mu povedal: "Pozri, reči prorokov sú pre kráľa jednomyseľne priaznivé. Nech je aj tvoja reč ako reč jedného z nich! Predpovedaj úspech!"
14
Micheáš odpovedal: "Ako že žije Jahve, budem hovoriť, čo mi Jahve povie."
15
Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho opýtal: "Micheáš, máme ísť do boja do Ramotu v Galaáde, alebo to nechať tak?" Odpovedal mu: "Tiahni, budeš mať úspech. Jahve ho vydá kráľovi do rúk."
16
Kráľ mu na to povedal: "Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi hovoril len pravdu v Jahveho mene?"
17
On odpovedal: "Videl som celý Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce, čo nemajú pastiera. A Jahve povedal: Nemajú už pána, nech sa každý vráti v pokoji domov!"
18
Vtedy izraelský kráľ povedal Jozafatovi: "Nepovedal som ti, že tento človek mi neprorokuje nič dobré, vždy iba zlé?"
19
Micheáš pokračoval: "Počuj radšej Jahveho slovo: Videl som Jahveho sedieť na tróne; celé nebeské vojsko stálo v jeho prítomnosti, po jeho pravici a po jeho ľavici.
20
Jahve sa pýtal: ‚Kto oklame Achaba, aby tiahol na Ramot v Galaáde a padol tam?‘ Odpovedali jeden tak, druhý onak.
21
Vtedy predstúpil Duch a zastal pred Jahvem a povedal: ‚Ja ho oklamem.‘ Jahve sa ho opýtal: ‚Čím?‘
22
On odpovedal: ‚Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ Jahve povedal: ‚Ty ho oklameš, dokážeš to. Choď a urob to!‘
23
Pozri, Jahve vložil lživého ducha do úst všetkých týchto tvojich prorokov. Ale Jahve vyslovil proti tebe nešťastie."
24
Vtedy pristúpil Cidkija, Kenanov syn, udrel Micheáša po tvári a povedal: "Kadiaľ odišiel odo mňa Jahveho Duch, aby hovoril s tebou?"
25
Micheáš odpovedal: "Uvidíš to v ten deň, keď budeš behať z izby do izby, aby si sa skryl."
26
Izraelský kráľ prikázal: "Chyťte Micheáša a odovzdajte ho Amonovi, veliteľovi mesta, a kráľovskému synovi Joašovi.
27
Povedzte im: ‚Takto hovorí kráľ: Tohto chlapa hoďte do väzenia a dávajte mu len kúsok chleba a vody, kým sa v pokoji nevrátim.‘"
28
Micheáš sa ozval: "Ak sa ty naozaj v pokoji vrátiš, to znamená, že Jahve nehovoril skrze mňa."
29
Izraelský kráľ a judský kráľ Jozafat vytiahli na Ramot v Galaáde.
30
Izraelský kráľ povedal Jozafatovi: "Ja sa prestrojím a tak pôjdem do boja, ale ty si obleč kráľovské šaty." Izraelský kráľ sa teda prestrojil a tak šiel do boja.
31
Aramejský kráľ rozkázal veliteľom vozov: "Neútočte ani proti malému, ani proti veľkému, ale iba proti izraelskému kráľovi!"
32
Keď velitelia vozov videli Jozafata, povedali si: "To je izraelský kráľ" a obrátili sa do boja proti nemu; ale Jozafat vyrazil svoj vojnový pokrik,
33
a keď velitelia vozov videli, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho.
34
Vtedy akýsi vojak natiahol luk, ani nevedel, na koho mieri, a zasiahol izraelského kráľa medzi spony pancierov. On povedal svojmu vozatajovi: "Obráť a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený."
35
Ale boj sa v ten deň stále stupňoval, kráľa podopierali v jeho voze proti Aramejcom a večer zomrel; krv z jeho rany vytekala na dno voza.
36
Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: "Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny!
37
Kráľ je mŕtvy!" Išli do Samárie a kráľa pochovali v Samárii.
38
Jeho voz umývali v samárijskom rybníku, psy lízali jeho krv a neviestky sa v tom kúpali podľa slova, ktoré povedal Jahve.
39
Ostatné Achabove príbehy, všetko, čo vykonal, dom zo slonoviny, ktorý vystaval, všetky mestá, ktoré vybudoval, všetko je opísané v knihe Letopisov izraelských kráľov.
40
Achab sa uložil ku svojim otcom a jeho syn Achazjahu sa stal kráľom miesto neho.
41
Jozafat, Asov syn, sa stal kráľom nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achaba.
42
Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, Šilchiho dcéra.
43
Jozafat celkom chodil po cestách svojho otca Asu, neodchýlil sa od nich, robil, čo sa páči Jahvemu.
44
Ale svätyne na výšinách neboli odstránené; ľud tam naďalej prinášal obety a pálil kadidlo.
45
Jozafat nažíval v pokoji s izraelským kráľom.
46
Ostatné Jozafatove príbehy, jeho hrdinstvo, ktoré dokázal a s ktorým bojoval, to je zapísané v knihe Letopisov judských kráľov.
47
Aj zvyšok zasvätencov modlárskeho smilstva, ktorý zostal ešte z čias jeho otca Asu, odstránil z krajiny.
48
V tom čase v Edome nebol kráľa, len kráľovský miestodržiteľ.
49
Jozafat dal postaviť aj taršišské lode, ktoré mali dovážať zlato z Ofiru, ale sa neplavili, lebo stroskotali v Ecjon-Geberi.
50
Vtedy povedal Achabov syn Achazjahu Jozafatovi: "Nech idú moji sluhovia s tvojimi na lodiach." Ale Jozafat to neprijal.
51
Keď sa Jozafat uložil ku svojim otcom, pochovali ho v meste jeho otca Dávida; jeho syn Joram sa stal kráľom namiesto neho.
52
Achazjahu, Achabov syn, sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku judského kráľa Jozafata a kraľoval nad Izraelom dva roky.
53
Robil, čo sa Jahvemu nepáči, chodil po cestách svojho otca a svojej matky, tiež Jeroboama, Nebatovho syna, ktorý zatiahol Izrael do hriechu.
54
Uctieval si Baala, klaňal sa mu a hneval Jahveho, Boha Izraela, celkom tak, ako robil jeho otec.