A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

2 Samuelova 7



1
Keď kráľ býval vo svojom dome a Jahve mu doprial pokoj od všetkých jeho nepriateľov, ktorí ho obklopovali,
2
kráľ povedal prorokovi Natanovi: "Pozri, ja bývam v cédrovom dome a Božia archa býva pod stanom!"
3
Natan odpovedal kráľovi: "Choď a urob všetko, čo máš na srdci, lebo Jahve je s tebou!"
4
Ale v tú istú noc sa Natanovi takto ozvalo Jahveho slovo:
5
"Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Takto hovorí Jahve: Či mi ty postavíš dom, kde budem bývať?
6
Ja som nikdy nebýval v dome odo dňa, čo som vyviedol Izraelcov z Egypta až podnes, ale ustavične som chodil v stanovom príbytku.
7
Či som po celý ten čas, čo som prechádzal so všetkými Izraelcami, povedal jedinému sudcovi Izraela, ktorých som ustanovil za pastierov svojho izraelského ľudu: ‚Prečo mi nevystavíte cédrový dom?‘
8
Teraz povedz môjmu sluhovi Dávidovi toto: Takto hovorí Jahve Cebaot: Ja som ťa vzal z pasienka, od oviec, aby si bol vládcom nad mojím ľudom, nad Izraelom.
9
Bol som s tebou pri všetkých tvojich podujatiach; vyhubil som pred tebou všetkých tvojich nepriateľov. Ja ti urobím veľké meno, rovné menám najväčších ľudí zeme.
10
Určím miesto pre svoj izraelský ľud a osadím ho tam, na vlastnom mieste bude bývať, nebudú ho už znepokojovať a zlí ho už nebudú utláčať ako kedysi,
11
v dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím izraelským ľudom; doprajem ti pokoj od všetkých tvojich nepriateľov. Nadto ti Jahve oznamuje, že ti postaví dom.
12
Keď tvoj čas uplynie a ty sa uložíš ku svojim otcom, vzbudím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo.
13
On vystaví dom môjmu Menu a ja upevním jeho kráľovský trón naveky.
14
Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrescem ho, ako by urobil každý otec, palicu šetriť nebudem.
15
Ale svoju priazeň mu neodnímem, ako som ju odňal Šaulovi, ktorého som odstránil z tvojej cesty.
16
Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude trvať navždy predo mnou, tvoj trón bude upevnený naveky."
17
Natan oznámil Dávidovi všetky tieto slová a celé toto zjavenie.
18
Vtedy kráľ Dávid vošiel (do Stanu zmluvy), posadil sa pred Jahveho a hovoril: "Kto som ja, Pane Jahve, a čo môj dom, že si ma doviedol až sem?
19
Ale to je ešte príliš málo v tvojich očiach, Pane Jahve, ty si rozšíril svoje prísľuby domu tvojho sluhu do ďalekej budúcnosti. Taký je osud človeka, Pane Jahve!
20
Čo by ti Dávid ešte mohol povedať? Veď ty poznáš svojho sluhu, Pane Jahve!
21
Pre svoje slovo a podľa svojho srdca si urobil celú túto vec a dal si o nej vedieť svojmu sluhovi.
22
Preto si veľký, Pane Jahve; podľa toho, čo sme na vlastné uši počuli, niet Boha okrem teba.
23
A ktorý iný ľud na zemi je ako tvoj ľud Izrael; ku ktorému prišiel nejaký boh vykúpiť ho, aby z neho urobil svoj ľud, aby ho urobil slávnym a vykonal preň veľké a hrozné veci tým, že by pred svojím ľudom zahnal cudzie národy a ich bohov?
24
Upevnil si svoj izraelský ľud, aby bol tvojím ľudom naveky. A ty, Jahve, stal si sa ich Bohom.
25
A tak, Jahve, Bože, zachovaj vždy slovo, ktoré si dal mne, svojmu sluhovi, a môjmu domu a urob tak, ako si povedal.
26
Vtedy bude tvoje meno vždy oslavované takto: Jahve Cebaot je Boh Izraela! Nech je teda Dávidov dom trvalý pred tebou!
27
Jahve Cebaot, Boh Izraela, ty si mne, svojmu sluhovi, dal toto zjavenie: ‚Ja ti postavím dom.‘ Preto som ja, tvoj sluha, našiel odvahu predniesť ti túto modlitbu.
28
Áno, Pane Jahve, ty si Boh a tvoje slová sú pravda, ty si sľúbil svojmu sluhovi také dobrodenie.
29
Preto teraz ráč požehnať dom svojho sluhu, aby naveky trval pred tebou. Lebo ty, Pane Jahve, si hovoril a tvoje požehnanie spočinie na dome tvojho sluhu naveky."