A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

2 Samuelova 14



1
Joab, Cerujin syn, zbadal, že kráľovo srdce sa kloní k Absolonovi.
2
Vtedy Joab poslal do Tekoy a dal odtiaľ priviesť múdru ženu a povedal jej: "Prosím ťa, predstieraj, že máš smútok, obleč si smútočné šaty, nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena, ktorá už dlho smúti za mŕtvym.
3
Potom pôjdeš ku kráľovi a povieš mu tieto slová." Joab jej potom povedal všetko, čo má povedať.
4
Žena z Tekoy išla teda ku kráľovi, vrhla sa tvárou k zemi, prestrela sa na zem a povedala: "Pomôž mi, kráľ!"
5
Kráľ sa jej opýtal: "Čo ti je?" Ona odpovedala: "Ach, som vdova. Muž mi zomrel
6
a ja, tvoja slúžka, som mala dvoch synov. Tí sa spolu pohádali na poli a keď nebolo nikoho, kto by ich odtrhol od seba, jeden udrel druhého a zabil ho.
7
Teraz sa celá rodina zdvihla proti tvojej slúžke a hovorí: ‚Vydaj toho bratovraha! Zabijeme ho za život jeho brata, ktorého zabil, a tak zahubíme aj dediča.‘ Chcú vyhasiť uhlík, ktorý mi zostal, aby po mojom mužovi neostalo ani meno, ani potomstvo na zemi."
8
Nato kráľ povedal žene: "Choď domov, ja vydám príkaz v tvojej veci."
9
Žena z Tekoy povedala kráľovi: "Môj pán, kráľ, nech vina padne na mňa a na moju rodinu; kráľ a jeho trón nemajú na tom vinu."
10
Kráľ povedal: "Ak niekto povie niečo proti tebe, priveď ho ku mne a nikdy sa ťa už nedotkne."
11
Ona povedala: "Nech kráľ ráči vysloviť meno Jahveho, svojho Boha, aby pomstiteľ krvi nerozmnožoval skazu a nezahubil môjho syna!" Kráľ povedal: "Ako že žije Jahve, tvojmu synovi nepadne na zem jediný vlas z hlavy!"
12
Žena hovorila ďalej: "Dovoľ svojej slúžke povedať ešte slovo svojmu pánovi, kráľovi!" A on odpovedal: "Hovor!"
13
Žena povedala: "Prečo zamýšľaš podobnú vec proti Božiemu ľudu? Lebo keď kráľ vyslovil tento výrok, sám sa odsudzuje: nedovolil si priviesť späť muža, ktorého si vyhnal.
14
Všetci musíme zomrieť; sme ako voda rozliata po zemi, ktorú nemožno pozbierať; mŕtveho Boh nedvíha: nech si kráľ teda rozmyslí, aby vyhnanec nezostal vo vyhnanstve ďaleko od neho.
15
Prišla som teda vyrozprávať toto svojmu kráľovi, môjmu pánovi, lebo ma strašil ľud a ja, tvoja slúžka, som si povedala: Prehovorím s kráľom, azda vyplní žiadosť svojej slúžky.
16
Lebo kráľ vypočuje svoju slúžku a vyslobodí ju z rúk človeka, ktorý chce vylúčiť mňa spolu s mojím synom z Božieho dedičstva.
17
Ja, tvoja slúžka, som si povedala: Nech slovo môjho pána, kráľa, prinesie upokojenie! Lebo môj pán, kráľ, je ako Boží anjel, že poznáva dobro i zlo. Jahve, tvoj Boh, nech je s tebou!"
18
Vtedy sa ujal slova kráľ a povedal žene: "Prosím ťa, nezatajuj mi nič z toho, čo sa ťa opýtam." Žena odpovedala: "Nech kráľ, môj pán, hovorí."
19
Kráľ sa opýtal: "Nie je s tebou vo všetkom tomto Joabova ruka?" Žena odpovedala: "Ako je pravda, že ty žiješ, môj pán, kráľ, keď sa ty pýtaš otázku, pán môj, kráľ, nemožno ju obísť ani napravo, ani naľavo, áno, tvoj sluha Joab mi to rozkázal a on vložil do úst tvojej slúžky všetky tieto slová.
20
Tvoj sluha Joab to urobil tak, aby tá vec dostala iný obrat. Ale ty, môj pane, si múdry ako Boží anjel, vieš všetko, čo sa deje na zemi."
21
Potom kráľ povedal Joabovi: "Dobre. Urobím to. Choď a doveď späť mládenca Absolona!"
22
Joab sa vrhol tvárou k zemi, prestrel sa na zem a ďakoval kráľovi. Potom Joab povedal: "Dnes tvoj sluha vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach, môj pán, kráľ, lebo kráľ splnil žiadosť svojho sluhu."
23
Joab sa vydal na cestu, išiel do Gešuru a priviedol Absolona do Jeruzalema.
24
Ale kráľ povedal: "Nech sa vráti do svojho domu, ale ja ho neprijmem." Absolon sa vrátil do svojho domu, ale kráľ ho neprijal.
25
V celom Izraeli nebolo muža tak obdivovaného pre svoju krásu ako Absolon: nebolo na ňom chyby od chodidiel nôh po temeno hlavy.
26
Keď si strihal hlavu — a strihával si ju každoročne preto, že mu bola ťažká — vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šeklov kráľovskej váhy.
27
Absolonovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra, ktorá sa volala Tamar; bola to krásna žena.
28
Absolon býval dva roky v Jeruzaleme, ale nebol pripustený ku kráľovi.
29
Absolon poslal po Joaba, lebo ho chcel poslať ku kráľovi. Ale Joab nechcel k nemu prísť. Poslal poňho druhýkrát, ale zasa nechcel prísť.
30
Absolon povedal svojim sluhom: "Pozrite, Joabovo pole je vedľa môjho a má na ňom jačmeň. Choďte a podpáľte ho!" A tak Absolonovi sluhovia podpálili tú roľu.
31
Joab ihneď šiel k Absolonovi do jeho domu a povedal mu: "Prečo tvoji sluhovia podpálili moje pole?"
32
Absolon odpovedal Joabovi: "Pozri, poslal som k tebe so slovami: Príď sem, chcem ťa poslať ku kráľovi s odkazom: ‚Načo som prišiel z Gešuru? Lepšie by mi bolo, keby som bol ešte tam.‘ Teraz chcem, aby ma kráľ prijal. A ak je na mne vina, nech ma dá zabiť!"
33
Keď Joab šiel ku kráľovi a povedal mu to, ten zavolal Absolona, ktorý prišiel a pokorne sa prestrel tvárou k zemi pred kráľom. A kráľ Absolona pobozkal.