A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

Genezis 44



1
Potom Jozef povedal svojmu správcovi: "Naplň vrecia týchto mužov toľkými potravinami, koľko len budú môcť uniesť, peniaze každého polož navrch do jeho vreca.
2
Moju čašu, tú striebornú, položíš navrch do vreca najmladšieho aj s cenou za jeho zrno." A ten urobil, ako Jozef povedal.
3
Ráno na brieždení vypravili našich mužov aj s ich oslami.
4
Sotva vyšli z mesta a neboli ešte veľmi ďaleko, keď povedal Jozef svojmu správcovi: "Vstaň! Bež za tými mužmi a keď ich dostihneš, povedz im: Prečo ste sa odplatili zlým za dobré?
5
Či to nie je to, z čoho môj pán píjava a z čoho veští Je zlé, čo ste vykonali!"
6
On ich teda dostihol a opakoval im tieto slová.
7
Ale oni odpovedali: "Prečo náš pán takto hovorí? Tvoji sluhovia sú ďaleko od toho, aby urobili niečo také
8
Pozri predsa: peniaze, ktoré sme našli navrchu vo svojich vreciach obilia, tie sme ti doniesli späť z Kanaánskej krajiny, ako by sme mohli kradnúť striebro alebo zlato z domu tvojho pána?
9
Ten z tvojich sluhov, u ktorého sa to nájde, bude vydaný na smrť a my ostatní budeme otrokmi pána."
10
On odpovedal: "Dobre teda! Nech je tak, ako ste povedali: ten, u ktorého sa tá vec nájde, bude mojím otrokom, ale vy ostatní budete voľní."
11
Každý rýchlo zložil na zem svoje vrece obilia a každý ho otvoril.
12
On ich prehľadal, počnúc najstarším a končiac najmladším, a čaša sa našla v Benjamínovom vreci!
13
Vtedy si oni roztrhli šaty, každý znovu naložil svoje vrece na osla a vrátili sa do mesta.
14
Keď Júda a jeho bratia vošli do Jozefovho domu, on tam ešte bol a oni padli pred ním na zem.
15
Jozef sa ich opýtal: "Čo ste to vykonali? Či ste nevedeli, že muž ako ja vie veštiť?"
16
A Júda odpovedal: "Čo máme nášmu pánovi povedať, ako hovoriť a ako sa ospravedlniť? Sám Boh vyjavil hriech tvojich sluhov. Sme teda otrokmi nášho pána, tak my, ako aj ten, v rukách ktorého sa našla čaša."
17
Ale on odpovedal: "Nech je ďaleko odo mňa také niečo urobiť. Muž, ktorému sa čaša našla v rukách, bude mojím otrokom, vy sa však pokojne vráťte k svojmu otcovi."
18
Vtedy Júda pristúpil k nemu a povedal: "Prosím ťa, môj pane, dovoľ, aby tvoj sluha povedal slovo do uší svojmu pánovi, a nech tvoj hnev nevzplanie proti tvojmu sluhovi, lebo ty si skutočne ako sám faraón!
19
Môj pán položil túto otázku svojim sluhom: ‚Máte ešte otca alebo brata?‘
20
A my sme odpovedali svojmu pánovi: ‚Máme ešte starého otca a najmladšieho brata, ktorý sa mu narodil v starobe; brat toho najmladšieho zomrel, on zostal ako jediný syn svojej matky a náš otec ho miluje!‘
21
Vtedy si povedal svojim sluhom: ‚Priveďte mi ho, nech na ňom spočinie môj pohľad!‘
22
My sme odpovedali svojmu pánovi: ‚Chlapec nemôže opustiť svojho otca; keby opustil svojho otca, ten z toho zomrie.‘
23
Ale ty si naliehal na svojich sluhov: ‚Ak váš najmladší brat nepríde sem s vami, neuzriete viac moju tvár.‘
24
Keď sme sa teda vrátili k tvojmu sluhovi, nášmu otcovi, oznámili sme mu slová nášho pána.
25
A keď náš otec povedal: ‚Choďte a zasa nám nakúpte nejaké potraviny,‘ my sme odpovedali:
26
‚Nemôžeme ísť. Pôjdeme ta len vtedy, ak náš najmladší brat pôjde s nami, lebo neuzrieme tvár toho muža, pokiaľ náš brat nebude s nami.‘
27
Vtedy tvoj sluha, náš otec, nám povedal: ‚Dobre viete, že moja žena mi dala len dvoch synov:
28
jeden z nich ma opustil a ja som povedal: Bol roztrhaný na kusy! a dodnes som ho nevidel.
29
Keď mi vezmete spred mojej tváre ešte aj tohto a ak sa mu prihodí nešťastie, tak v bôli privediete moje šediny do šeolu.‘
30
Ak teraz prídem k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, a nebol by s nami chlapec, s dušou ktorého je jeho duša spätá,
31
zomrie hneď, ako uvidí, že chlapec nie je s nami, a tvoji sluhovia privedú v súžení do šeolu šediny tvojho sluhu, nášho otca.
32
A ja, tvoj sluha, som sa otcovi za chlapca zaručil týmito slovami: ‚Ak ti ho neprivediem späť, ponesiem vinu voči svojmu otcovi po celý svoj život.‘
33
Teraz teda nech ja, tvoj sluha, zostanem otrokom svojho pána namiesto tohto chlapca a nech sa on vráti späť so svojimi bratmi.
34
Ako by som sa mohol vrátiť späť ku svojmu otcovi bez toho, aby chlapec bol so mnou? Nechcem sa dívať na nešťastie, ktoré by zasiahlo môjho otca."