A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

Genezis 42



1
Keď Jakub videl, že v Egypte je zrno na predaj, povedal svojim synom: "Prečo sa dívate jeden na druhého?
2
Počúvam," povedal im, "že v Egypte je zbožie na predaj. Choďte ta a nakúpte nám obilia, aby sme ostali nažive a nepomreli!"
3
Desať Jozefových bratov teda odišlo nakúpiť obilia do Egypta.
4
No Benjamína, Jozefovho brata, neposlal s ostatnými. "Netreba," hovoril si, "aby sa mu prihodilo nešťastie."
5
Izraelovi synovia, zamiešaní medzi inými prichádzajúcimi, šli teda kúpiť obilie, lebo hlad moril krajinu Kanaán.
6
Jozef predával zrno všetkým, lebo mal moc nad krajinou. Jozefovi bratia prišli a poklonili sa pred ním tvárou až po zem.
7
Len čo Jozef uvidel svojich bratov, hneď ich spoznal, ale predstieral, že im je úplne cudzí, a prísne sa s nimi rozprával. Pýtal sa ich: "Odkiaľ prichádzate?" Oni odpovedali: "Z Kanaánskej krajiny, nakúpiť živobytie."
8
Jozef teda spoznal svojich bratov, ale oni ho nespoznali.
9
Jozef si spomenul na sny, ktoré sa mu o nich kedysi snívali, a povedal im: "Vy ste vyzvedači! Prišli ste vyzvedieť slabé miesta krajiny!"
10
Oni protestovali: "Nie, pane! Tvoji sluhovia prišli nakúpiť živobytie.
11
My všetci sme synovia jedného muža, sme úprimní, tvoji sluhovia nie sú vyzvedači."
12
Ale on im povedal: "Nie! Slabé miesta krajiny ste si prišli poprezerať!"
13
Oni odpovedali: "Nás, tvojich sluhov, bolo dvanásť bratov. Všetci sme synovia toho istého muža v Kanaánskej krajine. Najmladší je teraz s naším otcom a jeden už nie je nažive."
14
Jozef nato: "Je to tak, ako som vám povedal, vy ste vyzvedači!
15
Tu je skúška, ktorej sa podrobíte: ako je pravda, že faraón žije, vy odtiaľto neodídete, ak len sem nepríde váš najmladší brat!
16
Pošlite jedného z vás pre vášho brata, vy tu zostanete ako väzni. Preskúšajú sa tak vaše slová a uvidí sa, či máte pravdu, alebo nie. Inak, ako je pravda, že faraón žije, vy ste vyzvedači!"
17
A hodil ich všetkých na tri dni do väzenia.
18
Na tretí deň im Jozef povedal: "Toto urobte, ak si chcete zachrániť život, lebo ja sa bojím Boha:
19
ak ste úprimní, nech jeden z vás bratov zostane tu zatvorený v tomto väzení: a vy ostatní odíďte zaniesť zrno, ktoré vaše rodiny potrebujú.
20
Privediete mi svojho najmladšieho brata. Tak sa overia vaše slová a nezomriete." Tak aj urobili.
21
Povedali si jeden druhému: "Naozaj trpíme za to, čo sme vykonali svojmu bratovi: videli sme úzkosť jeho duše, keď nás prosil o zmilovanie, a nepočúvali sme. Preto doľahlo na nás toto súženie."
22
Ruben im povedal: "Nevravel som vám, aby ste nepáchali ten hriech proti tomu chlapcovi? Ale nepočúvali ste ma a teraz vidíte, že sa od nás teraz požaduje účet za jeho krv."
23
Nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo s ním sa dorozumievali pomocou tlmočníka.
24
Vtedy sa vzdialil od nich a plakal. Potom sa vrátil k nim a rozprával sa s nimi: vybral si z nich Simeona a pred ich očami ho dal poviazať.
25
Jozef dal rozkaz naplniť vrecia obilím a vrátiť každému jeho peniaze späť do jeho vreca a dať im aj zásoby na cestu. A tak im aj urobili.
26
Naložili zrno na svoje osly a odišli.
27
Keď sa však utáborili na noc, otvoril jeden z nich svoje vrece s obilím, aby dal žrať svojmu oslovi, a zbadal svoje peniaze, ako ležali navrchu vo vreci s obilím.
28
Povedal svojim bratom: "Vrátili mi peniaze, sú tu, v mojom vreci s obilím!" Tu ich opustila odvaha, trasúc sa dívali jeden na druhého a povedali: "Čo nám to Boh urobil?"
29
Keď sa vrátili k svojmu otcovi Jakubovi do Kanaánskej krajiny, rozprávali o všetkom, čo sa im prihodilo.
30
Povedali: "Muž, ktorý je pánom krajiny, rozprával sa s nami prísne a považoval nás za vyzvedačov krajiny.
31
Vraveli sme mu: ‚Sme statoční, nie sme vyzvedači,
32
sme dvanásti bratia, synovia jedného otca, jeden z nás už nežije a najmladší je teraz s naším otcom v Kanaánskej krajine.‘
33
Ale ten muž, ktorý je pánom tej krajiny, nám odpovedal: ‚Takto spoznám, či ste úprimní: nechajte u mňa jedného z vašich bratov, vezmite zrno, ktoré vaše rodiny potrebujú, a odíďte,
34
ale priveďte mi vášho najmladšieho brata, a ja spoznám, že vy nie ste vyzvedači, ale že ste úprimní. Potom vám vydám vášho brata a vy sa budete môcť voľne pohybovať po krajine.‘"
35
Ale ako tak vysýpali svoje vrecia, každý mal vo svojom vreci svoj mešec peňazí; keď videli svoje mešce peňazí, zľakli sa a ich otec s nimi.
36
Tu im povedal ich otec Jakub: "Vy ma oberáte o moje deti. Jozefa už niet, Simeona už niet a chcete mi vziať Benjamína. To všetko na mňa dolieha!"
37
Ale Ruben povedal svojmu otcovi: "Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti ho neprivediem naspäť! Zver ho mne a ja ti ho privediem späť."
38
Ale on odpovedal: "Môj syn tam s vami nezostúpi. Jeho brat zomrel a on zostal sám. Ak by ho zastihlo nešťastie na ceste, ktorú chcete podniknúť, privediete moje biele vlasy v zármutku do šeolu."