A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

Genezis 32



1
Laban vstal včasráno, objal svojich vnukov a svoje dcéry a požehnal ich. Potom Laban odišiel a vrátil sa domov.
2
Jakub pokračoval v ceste a stretol sa s Božími anjelmi.
3
Keď ich Jakub uzrel, povedal: "To je Boží tábor!" A dal tomu miestu meno Machanajim.
4
Jakub poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezauovi do krajiny Seir, do Edomskej stepi.
5
A dal im tento rozkaz: "Toto povedzte môjmu pánovi Ezauovi: Tvoj sluha Jakub ti odkazuje: Býval som u Labana a zdržal som sa tam až doteraz.
6
Mám dobytok, osly a ovce, sluhov a slúžky a posielam o tom správu tebe, svojmu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach."
7
Poslovia sa vrátili k Jakubovi a povedali: "Šli sme k tvojmu bratovi Ezauovi. On sám ti ide naproti so štyristo mužmi."
8
Jakub sa veľmi zľakol a zmocnila sa ho veľká úzkosť: vtedy rozdelil svojich ľudí, ovce i rožný dobytok a ťavy na dva tábory.
9
Povedal si: Ak Ezau dorazí k prvému táboru a porazí ho, druhý tábor sa môže zachrániť.
10
Jakub povedal: "Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Jahve, ktorý si mi rozkázal: ‚Vráť sa do svojej zeme, do svojej vlasti a dobre naložím s tebou.‘
11
Nie som hodný tej všetkej vernej a stálej priazne, ktorú si preukázal mne, svojmu sluhovi. Keď som prekračoval Jordán, mal som iba palicu a teraz mám dva tábory.
12
Vytrhni ma, prosím, z ruky môjho brata Ezaua, lebo sa bojím, aby neprišiel a nepobil nás, matky i s deťmi.
13
Ale ty si povedal: ‚Zahrniem ťa dobrodením a rozmnožím tvoje potomstvo ako morský piesok, že ho pre množstvo nebude možno spočítať.‘"
14
A Jakub tam tej noci prenocoval. Zo svojho majetku vybral vhodné veci ako dar pre svojho brata Ezaua:
15
dvesto kôz a dvadsať capov, dvesto oviec a dvadsať baranov,
16
tridsať plekajúcich tiav a ich mladé, štyridsať kráv a desať býkov, dvadsať oslíc a desať osliat.
17
Zveril ich svojim sluhom, každé stádo osobitne, a povedal svojim sluhom: "Choďte predo mnou, ale zachovajte odstup medzi jednotlivými čriedami."
18
Prvému rozkázal: "Keď ťa stretne môj brat Ezau a opýta sa ťa: ‚Čí si? Kam ideš? Komu patrí to, čo je pred tebou?‘
19
Ty odpovieš: ‚Patria tvojmu sluhovi Jakubovi, je to dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ezauovi, a on sám ide za nami.‘"
20
To isté prikázal aj druhému a tretiemu i všetkým, ktorí hnali stáda, a povedal im: "Podobne hovorte Ezauovi, keď ho stretnete,
21
a povedzte: ‚A tvoj sluha Jakub ide za nami.‘" Myslel si totiž: "Udobrím si ho darmi, ktoré som poslal dopredu, a napokon sám predstúpim pred jeho tvár, azda ma prijme prívetivo."
22
Dar teda poslal napred, ale on sám tej noci prenocoval v tábore.
23
Ešte tej noci vstal, vzal obidve svoje ženy i obe slúžky, aj svojich jedenásť detí a prešiel cez brod Jaboku.
24
Vzal ich a previedol cez potok a prepravil aj všetko, čo mal.
25
A Jakub zostal sám. A ktosi s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora.
26
Vidiac, že ho nemôže premôcť, udrel ho po bedernom kĺbe a Jakubovi sa v zápase vykĺbil bederný kĺb.
27
A onen mu povedal: "Pusť ma, lebo vychádza ranná zora," ale Jakub odpovedal: "Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš."
28
A ten sa ho opýtal: "Ako sa voláš?" On odpovedal: "Jakub."
29
Vtedy povedal: "Už sa nebudeš volať Jakub, ale Izrael, lebo si bol silný proti Bohu i proti ľuďom a zvíťazil si."
30
Jakub ho potom žiadal: "Povedz mi, prosím ťa, svoje meno," ale on odpovedal: "Prečo sa pýtaš na moje meno?" A tam ho požehnal.
31
Jakub dal tomu miestu meno Penuel, lebo povedal: "Videl som Boha tvárou v tvár a zostal som nažive."
32
Pri východe slnka minul Penuel, ale kríval kvôli svojmu bedru.
33
Preto až dodnes Izraelci nejedia šľachy bederného kĺbu, lebo on sa dotkol šľachy na Jakubovom bedernom kĺbe.