A A A A A
Slovenská Biblia Botekov 2015

Genezis 18



1
Jahve sa mu zjavil pri Mamreho dube, keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vchode do stanu.
2
Pozdvihol oči a hľa, videl troch mužov stáť pred sebou; len čo ich uvidel, bežal im v ústrety od vchodu stanu a poklonil sa až po zem.
3
Povedal: "Pane, prosím ťa, ak som našiel milosť v tvojich očiach, neobíď, prosím, svojho sluhu.
4
Dám doniesť trochu vody a umyjete si svoje nohy a odpočiniete si pod stromom.
5
Prinesiem trochu chleba, aby ste sa občerstvili, skôr, ako pôjdete ďalej; veď práve preto ste odbočili ku svojmu sluhovi!" Oni odpovedali: "Urob, ako si povedal."
6
Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: "Vezmi rýchlo tri miery múky, jemnej múky, zamies a napeč podplamenné chleby."
7
Potom Abrahám bežal k stádu, vzal mladé a pekné teľa; dal ho sluhovi a ten sa poponáhľal pripraviť ho.
8
Vzal smotanu, mlieko i teľa, ktoré pripravil, a všetko pred nich položil; stál pri nich pod stromom a oni jedli.
9
Opýtali sa ho: "Kde je Sára, tvoja žena?" On odpovedal: "Je v stane."
10
Hosť povedal: "Vrátim sa k tebe na budúci rok; vtedy tvoja žena Sára bude mať syna." Sára načúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za ním.
11
Ale Abrahám a Sára boli starí, pokročilí vekom, a Sáre prestalo to, čo mávajú ženy.
12
Preto sa Sára v duchu zasmiala a povedala si: "Teraz, keď som zvädnutá, zakúsim rozkoš! A môj muž je starý!"
13
Ale Jahve povedal Abrahámovi: "Prečo sa Sára smiala a hovorila si: Či naozaj budem rodiť, keď som zostarla?
14
Či je niečo nemožné pre Jahveho? O rok v tomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna."
15
Sára zapierala: "Nesmiala som sa," lebo sa bála. On však odpovedal: "Nie, veru si sa smiala."
16
Muži vstali, pobrali sa odtiaľ a zamierili k Sodome. Abrahám šiel s nimi, vyprevadil ich.
17
Jahve si povedal: "Mám zatajiť pred Abrahámom, čo urobím,
18
veď Abrahám sa má stať veľkým a mocným národom a všetky národy zeme budú v ňom požehnané?
19
Lebo som si ho vyvolil, aby prikázal svojim synom a svojej rodine po sebe držať sa Jahveho cesty tým, že budú konať, čo je spravodlivé a správne, aby Jahve mohol splniť Abrahámovi, čo mu sľúbil."
20
Jahve teda povedal: "Krik sťažností na Sodomu a Gomoru je veľmi veľký! Ich hriech je veľmi ťažký!
21
Zostúpim a uvidím, či konali alebo nekonali všetko, na čo ukazuje krik, ktorý vystúpil až ku mne; chcem to vedieť."
22
Muži odtiaľ odišli a uberali sa do Sodomy. Jahve ešte stál pred Abrahámom.
23
On k nemu pristúpil a povedal: "Či naozaj zahubíš spravodlivého s hriešnikom?
24
Možno je v tom meste päťdesiat spravodlivých. Či ich skutočne zahubíš a neodpustíš mestu pre päťdesiat spravodlivých ľudí, ktorí v ňom sú?
25
Nech je ďaleko od teba urobiť niečo také, aby si usmrtil spravodlivého s bezbožným. Potom by spravodlivý pochodil ako bezbožný. Nech je to ďaleko od teba! Či by sudca celej zeme nemal konať podľa práva?"
26
Jahve odpovedal: "Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, celému mestu odpustím kvôli nim."
27
Abrahám pokračoval: "Odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom, hoci som prach a popol.
28
Ale možno bude chýbať iba päť do päťdesiat spravodlivých, či pre tých piatich zahubíš celé mesto?" On odpovedal: "Nie, ak tam nájdem štyridsaťpäť spravodlivých."
29
Abrahám sa znova ujal slova a povedal: "Možno ich tam bude iba štyridsať," a On odpovedal: "Neurobím to, pre tých štyridsať."
30
Abrahám povedal: "Nech sa môj Pán nenahnevá, ak znovu hovorím: Možno sa ich tam nájde tridsať," a On odpovedal: "Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať."
31
A povedal: "Odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom: Možno sa ich tam nájde dvadsať." Odpovedal: "Nezničím kvôli dvadsiatim."
32
Nato povedal: "Nech sa môj Pán nerozhnevá, prehovorím už posledný raz: Možno sa ich tam nájde desať," a On odpovedal: "Nezničím kvôli desiatim."
33
Keď Jahve dohovoril s Abrahámom, odišiel, a Abrahám sa vrátil domov.