A A A A A
Biblia za jeden rok
Február 26

Levitikus 21:1-24
1. Jahve povedal Mojžišovi: "Prehovor ku kňazom, Áronovým synom; povieš im: Nikto z vás sa nestane nečistým pri mŕtvole niektorého zo svojich,
2. okrem svojich najbližších príbuzných: matky, otca, syna, dcéry, brata.
3. Pre svoju sestru, ešte pannu, ktorá zostáva jeho blízkou príbuznou, pretože nepatrila mužovi, sa stať nečistým môže;
4. pre ženu vydatú medzi svojimi sa nestane nečistým: znesvätil by sa.
5. Nebudú si robiť na hlave lysinu, nebudú si strihať okraj brady a nebudú si robiť na tele zárezy.
6. Budú zasvätení svojmu Bohu a neznesvätia meno svojho Boha: veď oni prinášajú Jahvemu obety, pokrm svojho Boha, a musia byť v stave svätosti.
7. Nevezmú si za manželku pobehlicu a dievča, ktoré stratilo panenstvo, ani ženu, ktorú jej muž odohnal, lebo kňaz je zasvätený svojmu Bohu.
8. Budeš ho pokladať za svätého, lebo on predkladá ako obetu pokrm tvojho Boha. Bude ti svätý, lebo ja som svätý, ja, Jahve, ktorý vás posväcuje.
9. Ak sa znesvätí smilstvom dcéra muža, ktorý je kňazom, znesvätí svojho otca a musí byť upálená v ohni.
10. Kňaz, ktorý má najvyššie postavenie medzi svojimi bratmi, ktorému bol na hlavu vyliaty olej pomazania a ktorý je uvedený do úradu oblečením posvätného rúcha, si nerozviaže vlasy, neroztrhne si odev,
11. nepriblíži sa k nijakej mŕtvole a nepoškvrní sa ani kvôli svojmu otcovi, ani kvôli svojej matke.
12. Nevyjde zo svätého miesta, aby neznesvätil svätyňu svojho Boha, lebo na sebe nosí posvätenie olejom pomazania svojho Boha. Ja som Jahve.
13. Za manželku si vezme ženu ešte pannu.
14. Vdovu, ženu vyhnanú alebo zneuctenú prostitúciou si nevezme za manželku; vezme si za manželku iba pannu zo svojho ľudu:
15. neznesvätí nijako svoje potomstvo, lebo som ho posvätil ja, Jahve."
16. Jahve prehovoril k Mojžišovi a povedal:
17. "Prehovor k Áronovi a povedz mu: Nikto z tvojich potomkov, v ktoromkoľvek pokolení, nepristúpi, aby predložil na obetu pokrm svojho Boha, ak má nejakú telesnú chybu.
18. Lebo žiaden muž, ak má nejakú telesnú chybu, nesmie sa priblížiť, či je slepý alebo chromý, zohyzdený na tvári alebo znetvorený muž,
19. muž so zlomenou nohou alebo rukou,
20. hrbatý alebo zakrpatený, s beľmom na oku, s vyrážkou, s hnisavými ranami alebo eunuch.
21. Nikto z potomstva kňaza Árona, ak má nejakú telesnú chybu, nesmie pristúpiť, aby predkladal pokrm na obetu Jahvemu; má telesnú chybu, nepriblíži sa, aby obetoval pokrm svojho Boha.
22. Môže jesť z pokrmov svojho Boha, veci svätosväté i veci sväté,
23. ale neprikročí k opone a nepriblíži sa k oltáru; má telesnú chybu a nesmie znesvätiť moje sväté predmety, lebo ja, Jahve, som ich posvätil."
24. A Mojžiš to povedal Áronovi, jeho synom i všetkým Izraelcom.

Levitikus 22:1-33
1. Jahve prehovoril k Mojžišovi a povedal:
2. "Prehovor k Áronovi a jeho synom: nech sa posväcujú svätými obetami Izraelcov bez toho, aby znesväcovali moje sväté meno, oni ho kvôli mne majú posväcovať. Ja som Jahve.
3. Povedz im: Každý muž z vášho potomstva, z ktoréhokoľvek pokolenia, ktorý sa priblíži v nečistom stave k posvätným darom, ktoré Izraelci zasväcujú Jahvemu, bude vylúčený spred mojej tváre. Ja som Jahve.
4. Nijaký muž z Áronovho potomstva, ktorý bude postihnutý malomocenstvom alebo výtokom, nebude jesť zo svätých vecí, kým sa neočistí. A kto sa dotkne čohokoľvek, čo bude znečistené nejakou mŕtvolou, ten, kto bude mať výtok semena,
5. ten, kto sa dotkne akéhokoľvek drobného živočícha, a tak sa stane nečistým, alebo iného človeka, kto sa vlastnou nečistotou poškvrní, nech je akéhokoľvek druhu,
6. skrátka ktokoľvek sa dotkne niečoho takého, bude nečistý až do večera a nebude jesť zo svätých vecí, kým si telo neumyje vodou.
7. Po západe slnka bude očistený a potom bude môcť jesť zo svätých vecí, lebo je to jeho pokrm.
8. Nebude jesť zdochnuté alebo roztrhané zviera, poškvrnil by sa nečistotou. Ja som Jahve.
9. Nech zachovávajú moje nariadenia a nezaťažujú sa hriechom, zomreli by, keby ich znesvätili, ja, Jahve som ich posvätil.
10. Nijaký nekňaz nebude jesť sväté veci: ani kňazov hosť, ani služobník nebude jesť sväté veci.
11. Ale ak si kňaz kúpi nejakú osobu za peniaze, bude môcť jesť ako ten, čo sa narodil v jeho dome; jedia totiž z jeho vlastného jedla.
12. Ak sa dcéra nejakého kňaza vydá za nekňaza, nemôže jesť zo svätých pozdvihovaných vecí;
13. ale ak ovdovie alebo je prepustená a nemá potomstvo, musí sa vrátiť do domu svojho otca, ako za čias svojej mladosti bude jesť z pokrmu svojho otca. Žiadny nekňaz nebude z neho jesť:
14. ak nejaký človek nevedomky zje nejakú svätú vec, nahradí ju kňazovi a navyše pridá pätinu.
15. Nebudú znesväcovať posvätné obetné dary, ktoré Izraelci vyzdvihli Jahvemu.
16. Keby ich jedli, uvalili by na nich vinu, ktorá by si vyžadovala odškodnenie, lebo ja, Jahve, som posvätil tieto obetné dary."
17. Jahve prehovoril k Mojžišovi a povedal:
18. "Prehovor k Áronovi, jeho synom a ku všetkým Izraelcom; povieš im: Každý človek z Izraelovho domu alebo každý cudzinec bývajúci v Izraeli, ktorý prináša svoj obetný dar ako sľub alebo dobrovoľný dar a obetuje ho ako celopal pre Jahveho,
19. aby bol priaznivo prijatý, musí obetovať bezchybného samca z dobytka, z oviec alebo kôz.
20. Nebudete obetovať nič, čo má nejakú chybu, lebo to by vám nezískalo priazeň.
21. Ak niekto prinesie Jahvemu obetu spoločenstva, aby splnil nejaký sľub alebo aby priniesol dobrovoľný dar z hovädzieho dobytka alebo oviec, zviera musí byť bezchybné, aby mu získalo priazeň; nesmie byť na ňom nijaká chyba.
22. Nebudete obetovať Jahvemu slepé, dolámané, dokaličené, vredovité, chrastavé a prašivé zviera. Nijaká časť z takýchto zvierat nebude položená na oltár ako zápalná obeta Jahvemu.
23. Ak má býk alebo baran priveľké alebo nevyvinuté nohy, môžeš ho priniesť na dobrovoľnú obetu, ale ako splnenie sľubu nebude priaznivo prijatý.
24. Nebudete obetovať Jahvemu zviera, ktoré má upadnuté, rozbité, vytrhnuté alebo vyrezané semenníky. Nebudete to robiť vo svojej krajine
25. a neprijmete nič také z ruky nejakého cudzinca, aby ste to obetovali ako pokrm svojho Boha. Ich znetvorenie je totiž chyba a takáto obeta by vám nezískala priaznivé prijatie."
26. Jahve prehovoril k Mojžišovi a povedal:
27. "Keď sa ti uliahne teľa, jahňa alebo kozľa, zostane sedem dní pri svojej matke. Od ôsmeho dňa môže byť priaznivo prijaté ako zápalná obeta Jahvemu.
28. Kravu alebo ovcu, nezabijete v jeden deň zviera a jeho mláďa, či je to teľa alebo jahňa.
29. Ak konáte Jahvemu obetu, urobte ju tak, aby ste boli priaznivo prijatí:
30. ešte toho dňa sa zje a nenechá sa z nej nič do budúceho rána. Ja som Jahve.
31. Budete dodržiavať moje prikázania a uvádzať ich do života. Ja som Jahve.
32. Neznesvätíte moje sväté meno, aby som sa ja, Jahve, ktorý vás posväcuje, ukázal svätým medzi Izraelcami.
33. Ja som vás vyviedol z Egyptskej krajiny, aby som bol vaším Bohom. Ja som Jahve."

Žalmy 27:11-14
11. Ukáž mi, Jahve, čo chceš, aby som robil, a veď ma bezpečnou cestou života, lebo mám veľa neprajníkov.
12. Nevydávaj ma napospas mojim nepriateľom, ktorí ma napádajú falošnými žalobami a dychtia po násilí.
13. Som si istý, že ešte v tomto živote zakúsim tvoju dobrotu.
14. Dúfaj v Jahveho, buď silný, maj v srdci odvahu! Dúfaj v Jahveho!

Príslovia 10:13-16
13. Na perách múdreho múdrosť; na chrbát hlúpeho palicu!
14. Múdri hromadia poklady vedy. Keď hlupák reční, záhuba je blízko.
15. Bohatstvo boháčovo je jeho hradom; bedárovým nešťastím je jeho chudoba.
16. Mzda slúži spravodlivému pre život, zlému nesie záhubu zárobok.

Marka 5:21-43
21. Keď sa Ježiš znovu preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a on bol na brehu mora.
22. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a keď ho uzrel, vrhol sa mu k nohám
23. a veľmi ho prosil: "Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby sa zachránila a žila."
24. Ježiš odišiel s ním, sprevádzaný veľkým zástupom, ktorý sa na neho tlačil.
25. Bola tam aj žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok.
26. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič nepomohlo, ba bolo ešte horšie.
27. Keď sa dozvedela o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa jeho šiat.
28. Povedala si totiž: "Ak sa dotknem čo len jeho šiat, ozdraviem."
29. A hneď vyschol prameň jej krvi a pocítila v tele, že je uzdravená z choroby.
30. Ježiš si hneď uvedomil, že z neho vyšla sila, obrátil sa k zástupu a pýtal sa: "Kto sa dotkol mojich šiat?"
31. Jeho učeníci mu vraveli: "Vidíš, že sa na teba tlačí zástup ľudí, a ty sa pýtaš: Kto sa ma dotkol?"
32. Ale on sa obzrel, chcel vidieť tú, čo to urobila.
33. Žena vedela, čo sa s ňou stalo, prišla prestrašená a trasúc sa vrhla sa mu k nohám a povedala celú pravdu.
34. On jej povedal: "Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby!"
35. Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a hovorili: "Tvoja dcéra umrela. Načo ešte unúvaš učiteľa?"
36. A keď Ježiš začul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: "Neboj sa, len ver!"
37. Nikomu nedovolil, aby išiel s ním, iba Petrovi, Jakubovi a Jánovi, Jakubovmu bratovi.
38. Keď prišli do domu predstaveného synagógy, našiel tam krik, plač a veľké bedákanie.
39. Vošiel dnu a povedal im: "Prečo kričíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí."
40. Oni ho vysmiali. Ježiš všetkých poslal von, vzal so sebou otca a matku dieťaťa a tých, čo boli s ním, a vstúpil ta, kde dieťa ležalo,
41. chytil ruku dieťaťa a povedal mu: "Talita kum!"
42. Dievča hneď vstalo a chodilo. Malo dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu.
43. On im prikázal, aby sa o tom nikto nedozvedel. Potom kázal, aby jej dali jesť.