2 Samuelova 15:1-37 |
1. Ale potom si Absolon zadovážil voz a kone; a päťdesiat chlapov bežalo pred ním. |
2. Absolon vstával včasráno a postavil sa na okraj cesty vedúcej do mestskej brány. Každého, kto mal nejaký spor a prichádzal ku kráľovi na súd, Absolon oslovil a pýtal sa: "Z ktorého mesta si?" On odpovedal: "Tvoj sluha je z jedného izraelského kmeňa." |
3. Nato mu Absolon povedal: "Pozri, tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale u kráľa nemáš nikoho, kto by ťa vypočul." |
4. Absolon pokračoval: "Keby mňa ustanovili za sudcu v krajine, všetci, čo majú nejaký spor alebo súd, prichádzali by ku mne a ja by som im dopomohol ku spravodlivosti." |
5. A keď sa niekto k nemu priblížil a chcel sa pred ním hodiť na tvár, Absolon vystrel ruku, zachytil ho a pobozkal. |
6. Tak sa Absolon správal ku všetkým Izraelcom, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd. Tak Absolon ľstivo získaval srdcia izraelských mužov. |
7. Po štyroch rokoch povedal Absolon kráľovi: "Dovoľ, aby som šiel do Chebronu splniť svoj sľub, ktorý som urobil Jahvemu. |
8. Lebo keď som ja, tvoj sluha, býval v Gešure v Aramejsku, urobil som tento sľub: Ak ma Jahve privedie späť do Jeruzalema, prinesiem Jahvemu obetu v Chebrone." |
9. Kráľ mu povedal: "Choď v pokoji!" On sa ihneď vydal na cestu do Chebronu. |
10. Absolon rozoslal poslov ku všetkým izraelským kmeňom s odkazom: "Keď začujete hlas rohu, volajte: Absolon sa stal kráľom v Chebrone!" |
11. S Absolonom išlo z Jeruzalema dvesto mužov, boli pozvaní a išli dobromyseľne, nič netušiac. |
12. Absolon poslal pod Dávidovho radcu Achitofela Gilonského z jeho mesta Gila a mal ho pri sebe, keď obetoval obety. Sprisahanie mohutnelo a ľud šiel v čoraz väčšom počte s Absolonom. |
13. K Dávidovi prišiel posol so správou: "Srdcia Izraelcov sa priklonili k Absolonovi." |
14. Dávid povedal všetkým svojim sluhom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: "Dajme sa na cestu, utečme! Inak neunikneme pred Absolonom. Ponáhľajte sa, lebo on môže na nás zaútočiť a privedie na nás nešťastie a mesto vyvraždí ostrím meča." |
15. Kráľovi sluhovia mu odpovedali: "Nech sa stane všetko, ako chce náš pán, kráľ, my sme k tvojim službám." |
16. Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou; kráľ nechal desať vedľajších žien strážiť dom. |
17. Tak šiel kráľ a všetok ľud pešo, až sa zastavili pri poslednom dome. |
18. Všetci jeho sluhovia kráčali po jeho boku. Všetci Keretejci, všetci Peletejci, Ittaj a všetci Gaťania, ktorí prišli za ním z Gatu, šesťsto mužov, pochodovali pred kráľom. |
19. Kráľ povedal Gaťanovi Ittajovi: "Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň s kráľom, veď si cudzinec a vyhnanec zo svojho domova. |
20. Len včera si prišiel, a dnes ťa mám nechať blúdiť s nami? Ja pôjdem, kam pôjdem. Vráť sa a vezmi so sebou aj svojich bratov a nech ti Jahve preukáže milosť a vernosť!" |
21. Ale Ittaj odpovedal kráľovi: "Ako že žije Jahve a ako že žije môj pán, kráľ, kdekoľvek bude môj pán, kráľ, zomierať alebo žiť, tam budem aj ja, tvoj sluha." |
22. Dávid povedal Ittajovi: "Dobre, poď teda!" Gaťan Ittaj šiel a s ním všetci jeho mužovia s ich rodinami. |
23. Krajina sa ozývala plačom. Kráľ prešiel cez potok Kidron a všetok ľud tiahol smerom na púšť. |
24. Bol tam aj Sadok a všetci Leviti nesúci Božiu archu. Božiu archu zložili pred Ebjatara, kým všetok ľud nevyšiel z mesta. |
25. Kráľ povedal Sadokovi: "Zanes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem milosť v Jahveho očiach, privedie ma späť a dá mi vidieť ju i svoj príbytok. |
26. Ale ak povie: ‚Nepáčiš sa mi,‘ tu som, nech mi urobí, ako uzná za dobré." |
27. Kráľ povedal Sadokovi: "Pozrite, ty a Ebjatar vráťte sa v pokoji do mesta a vaši dvaja synovia s vami, tvoj syn Achimas i Ebjatarov syn Jonatan. |
28. Pozrite, ja sa zdržím pri prechodoch na púšti, kým nepríde od vás odkaz." |
29. Sadok a Ebjatar teda zaniesli Božiu archu do Jeruzalema a zostali tam. |
30. Dávid s plačom vystupoval na Olivovú horu, so zahalenou hlavou a s bosými nohami, a všetok ľud, ktorý ho sprevádzal, mal zahalenú hlavu a ako vystupoval, plakal. |
31. Dávida upozornili, že Achitofel je medzi sprisahancami s Absolonom, a Dávid povedal: "Jahve, prosím ťa, zmar Achitofelove rady!" |
32. Keď Dávid došiel na vrchol, na ktorom sa klaniavali Bohu, šiel proti nemu Arkijec Chušaj, Dávidov priateľ, tuniku mal roztrhnutú a hlavu posypanú zemou. |
33. Dávid mu povedal: "Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu. |
34. Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolonovi: ‚Budem tvojím sluhom, môj pán, kráľ; predtým som slúžil tvojmu otcovi, teraz budem slúžiť tebe,‘ môžeš v môj prospech zmariť Achitofelovu radu. |
35. Či tam nebudú s tebou kňazi Sadok a Ebjatar? Povedz im všetko, čo počuješ v kráľovskom paláci, oznám to kňazom Sadokovi a Ebjatarovi. |
36. Oni majú so sebou svojich dvoch synov, Sadok Achimasa a Ebjatar Jonatana: po nich mi odkážete všetko, čo počujete." |
37. Dávidov priateľ Chušaj prišiel do mesta v čase, keď Absolon prichádzal do Jeruzalema. |
2 Samuelova 16:1-23 |
1. Keď Dávid trocha zašiel za vrchol, tu mu šiel naproti Meribaalov sluha Ciba s párom osedlaných oslov, ktoré niesli dvesto chlebov, sto strapcov sušených hrozien, stovku zrelého ovocia a mech vína. |
2. Kráľ sa opýtal Cibu: "Načo ti to bude?" Ciba odpovedal: "Osly sú pre kráľovskú rodinu na jazdenie, chlieb a ovocie mládencom na nasýtenie a víno na občerstvenie unavených v púšti." |
3. Kráľ sa opýtal: "A kde je syn tvojho pána?" Ciba odpovedal kráľovi: "Veru, zostal v Jeruzaleme, lebo si myslí: Dnes mi izraelský dom vráti kráľovstvo môjho otca." |
4. Nato povedal kráľ Cibovi: "Všetko, čo mal Meribaal, je tvoje." Ciba povedal: "Klaniam sa! Kiež by som bol hodný tvojej priazne, môj pán, kráľ!" |
5. Keď kráľ Dávid došiel do Bachurimu, práve odtiaľ vychádzal človek z toho istého rodu ako Šaul, menom Šimei, Gerov syn, a ako vychádzal, stále preklínal. |
6. Hádzal kamene do Dávida a do všetkých sluhov kráľa Dávida, hoci celé vojsko a všetci hrdinovia šli po jeho pravej a ľavej strane. |
7. Šimei, keď ho preklínal, hovoril takto: "Utekaj, utekaj, krvavý chlap, naničhodník! |
8. Jahve na teba uvalil všetku krv Šaulovho domu, ktorého trónu si sa zmocnil. A tak Jahve dal kráľovstvo do rúk tvojho syna Absolona. Teraz si ty v nešťastí, ktoré si zasluhuješ, lebo si krvavý chlap." |
9. Nato Abišaj, Cerujin syn, povedal kráľovi: "Čo má tento zdochnutý pes preklínať kráľa, môjho pána? Dovoľ, idem a odtnem mu hlavu." |
10. Ale kráľ odpovedal: "Čo chcete odo mňa, synovia Ceruje? Nech si preklína! Lebo ak mu Jahve rozkázal: ‚Preklínaj Dávida,‘ kto mu môže povedať: ‚Prečo tak robíš?‘" |
11. Dávid povedal Abišajovi a všetkým svojim sluhom: "Keď môj syn, ktorý vyšiel z môjho života, siaha mi na život, čím viac teraz tento Benjamínovec? Nechajte ho preklínať, ak mu to Jahve rozkázal. |
12. Azda Jahve zhliadne na moje trápenie a odplatí mi dobrým za dnešné preklínanie." |
13. Dávid a jeho muži išli ďalej cestou. Šimei šiel súbežne po úbočí vrchu, idúcky stále preklínal, hádzal kamenec a víril prach. |
14. Kráľ a všetok ľud, ktorý šiel s ním, prišli unavení k Jordánu a tam si odpočinuli. |
15. Absolon prišiel do Jeruzalema so všetkými svojimi mužmi Izraela a Achitofel bol s ním. |
16. Keď Dávidov priateľ, Arkijec Chušaj, prišiel k Absolonovi, povedal mu: "Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!" |
17. Absolon povedal Chušajovi: "To je oddanosť tvojmu priateľovi? Prečo si nešiel so svojím priateľom?" |
18. Chušaj odpovedal Absolonovi: "Nie, pretože budem s tým a zostanem s tým, koho si vyvolil Jahve a tento ľud a všetci izraelskí mužovia. |
19. Napokon, komu to mám slúžiť? Či nie jeho synovi? Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť tebe." |
20. Absolon povedal Achitofelovi: "Poraďte sa, čo máme robiť?" |
21. Achitofel odpovedal Absolonovi: "Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal strážiť palác. Celý Izrael sa dozvie, že si sa zošklivil svojmu otcovi, a všetci, ktorí sú s tebou, dostanú odvahu." |
22. Preto postavili Absolonovi stan na plochej streche paláca a Absolon verejne pred celým Izraelom vošiel k vedľajším ženám svojho otca. |
23. Achitofelova rada, ktorú dával v tých časoch, bola cenená ako slovo, ktoré dostali, keď sa dopytovali Boha. Za takú platila každá Achitofelova rada, ako u Dávida, tak u Absolona. |
Žalmy 66:8-15 |
8. Národy, oslavujte pravého Boha, rozhlasujte všade jeho veľkú slávu! |
9. On nám dáva život a nedopustí, aby sme padli. |
10. Bože, preskúšal si nás a prečistil ohňom, ako sa prečisťuje striebro, |
11. nechal si nás padnúť do osídla, spútal si nám bedrá ťažkými putami. |
12. Dovolil si, aby nám ľudia šliapali po hlavách, prešli sme ohňom a vodou, ale potom si nás vyviedol na slobodu. |
13. Prichádzam do tvojho domu s obetami, splním ti svoje sľuby, |
14. ktoré som ti sľúbil vlastnými perami, ktoré som vyriekol, keď som bol v súžení. |
15. Obetujem ti vykŕmené zvieratá, spálim na tvojom oltári baránky, obetujem ti býčky a kozľatá. Sela |
Príslovia 16:27-30 |
27. Ničomník roznáša podlé klebety, ktoré sú sťa žeravý oheň na jeho perách. |
28. Nespratník seje spory, klebetník vrhá roztržky medzi priateľov. |
29. Násilnícky človek zvádza svojho blížneho a privádza ho na nedobrú cestu. |
30. Kto žmurká okom, myslí na nepokoje, kto zoviera pery, je hotový na zlo. |
Jána 7:1-27 |
1. Potom Ježiš chodil po Galilei, nechcel chodiť po Judei, lebo Židia ho chceli zabiť. |
2. Bol blízko židovský sviatok Stanov. |
3. Jeho bratia mu teda povedali: "Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj tvoji učeníci videli, aké skutky konáš! |
4. Ak niekto chce byť verejne známy, nerobí svoje skutky v skrytosti. Keď robíš takéto veci, ukáž sa svetu." |
5. Neverili totiž v neho ani jeho bratia. |
6. Ježiš im povedal: "Môj čas ešte nenadišiel, ale váš čas je stále tu. |
7. Vás nemôže svet nenávidieť. Mňa však nenávidí, lebo ja o ňom svedčím, že jeho skutky sú zlé. |
8. Vy choďte na tento sviatok. Ja na tento sviatok nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil." |
9. Toto povedal a ostal v Galilei. |
10. Ale keď jeho bratia odišli na sviatok, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky. |
11. Židia ho cez sviatok hľadali a hovorili: "Kde je?" |
12. Aj v zástupoch sa veľa o ňom pošepkávalo. Jedni hovorili: "Je dobrý." Iní hovorili: "Nie, ale zvádza ľud." |
13. Nik však o ňom nehovoril verejne, zo strachu pred Židmi. |
14. Keď sa už polovica sviatku minula, vystúpil Ježiš do Chrámu a vyučoval. |
15. Židia sa divili a hovorili: "Ako to, že sa vyzná v Písmach, keď sa neučil?" |
16. Ježiš im odpovedal: "Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. |
17. Kto chce plniť Božiu vôľu, pozná, či to učenie je z Boha, alebo či hovorím len sám od seba. |
18. Kto hovorí sám od seba, hľadá vlastnú slávu. Ale kto hľadá slávu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a niet v ňom klamstva. |
19. Či vám Mojžiš nedal Zákon? A nik z vás Zákon neplní. Prečo ma chcete zabiť?" |
20. Zástup odpovedal: "Máš zlého ducha. Kto ťa chce zabiť?" |
21. Ježiš im vravel: "Jeden skutok som urobil a všetci sa čudujete. |
22. Pretože vám Mojžiš dal obriezku — hoci ona nie je od Mojžiša, ale od otcov — , obrezávate človeka aj v sobotu. |
23. Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov Zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka? |
24. Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo!" |
25. Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: "Nie je to ten, ktorého chcú zabiť? |
26. Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj vodcovia presvedčili, že on je Mesiáš? |
27. Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je." |