A A A A A

2 Samuelova 11:1-27
1. Za jarnej rovnodennosti, v čase, keď králi tiahnu do boja, Dávid poslal Joaba a s ním svoju gardu a celý Izrael: zabíjali Ammoncov a obľahli Rabbu. Ale Dávid zostal v Jeruzaleme.
2. Stalo sa, že jedného večera Dávid vstal zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche paláca a odtiaľ videl ženu, ktorá sa práve kúpala. Tá žena bola veľmi pekná.
3. Dávid poslal povyzvedať sa o tej žene a oznámili mu: "Je to Betsabe, Eliamova dcéra a žena Chetejca Uriáša."
4. Vtedy Dávid poslal poslov, aby mu ju priviedli. Keď prišla k nemu, spal s ňou. A ona sa práve vtedy očistila od mesačnej nečistoty. Potom sa vrátila do svojho domu.
5. Žena počala a odkázala Dávidovi: "Som tehotná!"
6. Vtedy Dávid odkázal Joabovi: "Pošli ku mne Chetejca Uriáša!" A Joab poslal Uriáša k Dávidovi.
7. Keď Uriáš prišiel k nemu, Dávid sa ho vypytoval, ako sa má Joab a vojaci a ako je to s vojnou.
8. Nato Dávid povedal Uriášovi: "Choď domov a umy si nohy." Keď Uriáš vyšiel z kráľovského paláca, nasledoval za ním dar z kráľovského stola.
9. Ale Uriáš si ľahol ku vchodu do kráľovského paláca so všetkými strážami jeho pána a do svojho domu nešiel.
10. Dávidovi to oznámili slovami: "Uriáš nešiel do svojho domu." Vtedy sa Dávid pýtal Uriáša: "Neprichádzaš z cesty? Prečo si nešiel do svojho domu?"
11. Uriáš odpovedal Dávidovi: "Archa, Izrael a Júda bývajú v stanoch i môj pán Joab i sluhovia môjho pána táboria na poli, a ja by som mal ísť do svojho domu, jesť, piť a spať so svojou ženou? Ako že žije Jahve a že aj ty žiješ, také niečo neurobím!"
12. Vtedy Dávid povedal Uriášovi: "Zostaň tu ešte dnes a zajtra ťa prepustím." Uriáš teda zostal v Jeruzaleme v ten deň. Nasledujúci deň
13. ho Dávid pozval, aby s ním jedol a pil a opil ho. Uriáš večer odišiel a ľahol si na svoje lôžko so strážami svojho pána, ale do svojho domu nešiel.
14. Ráno Dávid napísal Joabovi list a poslal ho po Uriášovi.
15. V liste napísal: "Postavte Uriáša dopredu do najtuhšieho boja, potom sa stiahnite od neho, nech ho zasiahnu a nech zomrie."
16. Joab pozoroval mesto a postavil Uriáša na mieste, o ktorom vedel, že tam sú mocní bojovníci.
17. Mužovia mesta urobili výpad a napadli Joaba. Padli niektorí z vojska i z Dávidovej stráže a zomrel aj Chetejec Uriáš.
18. Joab poslal Dávidovi správu o všetkých podrobnostiach boja
19. a poslovi dal tento príkaz: "Keď až do konca rozpovieš kráľovi celý priebeh boja,
20. vtedy vzplanie kráľov hnev a povie ti: ‚Prečo ste sa priblížili k mestu, keď ste bojovali? Nevedeli ste, že strieľajú z hradieb?
21. Kto zabil Jerubbaalovho syna Abimelecha? Či to nebola žena, ktorá zhodila na neho z hradieb mlynský kameň, takže zomrel v Tebece? Prečo ste sa priblížili k hradbám?‘ Vtedy povedz: Aj tvoj sluha, Chetejec Uriáš, zomrel."
22. Posol odišiel a pri svojom príchode oznámil Dávidovi všetko, čím ho Joab poveril. Dávid sa nahnevala na Joaba a povedal poslovi: "Prečo ste sa priblížili k hradbám mesta, keď ste bojovali? Nevedeli ste, že strieľajú z hradieb? Kto zabil Jerubbaalovho syna Abimelecha? Či to nebola žena, ktorá zhodila na neho z hradieb mlynský kameň, takže zomrel v Tebece? Prečo ste sa priblížili k hradbám?"
23. Posol povedal Dávidovi: "Tí chlapi boli mocnejší ako my, vyrazili proti nám do poľa, ale my sme ich zatlačili až po vchod do brány.
24. Vtedy strelci strieľali na tvojich bojovníkov z hradieb, niektorí z kráľovských bojovníkov zomreli, aj tvoj sluha, Chetejec Uriáš, zomrel."
25. Vtedy povedal Dávid poslovi: "Toto povedz Joabovi: ‚Nech ťa tá vec nezarmucuje; meč zožiera raz toho, raz onoho. Zosilni svoj útok na mesto a znič ho!‘ Ty ho takto povzbudíš."
26. Keď sa Uriášova žena dozvedela, že jej muž Uriáš zomrel, držala smútok za svojím mužom.
27. Keď čas smútku prešiel, Dávid po ňu poslal, vzal ju do svojho domu a stala sa jeho ženou. Porodila mu syna. Ale to, čo Dávid spáchal, bolo zlé v Jahveho očiach.
2 Samuelova 12:1-31
1. Jahve poslal k Dávidovi proroka Natana. On vošiel k nemu a povedal mu: "Dvaja ľudia žijú v tom istom meste, jeden bohatý a druhý chudobný.
2. Bohatý má veľmi mnoho oviec a dobytka.
3. Ten chudobný nemá nič, iba jedinú malú ovečku, ktorú si kúpil a ktorú choval, a tak rástla s ním a s jeho deťmi, z jeho skyvy chleba jedávala, z jeho misky píjala, v náručí mu spávala: bola ako jeho dcéra.
4. Tu prišiel hosť k bohatému človekovi a tomu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo statku a pripraviť to pocestnému, ktorý prišiel k nemu. Ukradol ovečku toho chudobného človeka a tú pripravil pre svojho hosťa."
5. Vtedy Dávid náramne vzbĺkol hnevom proti tomu človekovi a povedal Natanovi: "Ako že žije Jahve, chlap, ktorý to urobil, je synom smrti!
6. Ovečku nahradí štvornásobne, pretože to spáchal a nemal zľutovanie!"
7. Natan povedal Dávidovi: "Ty si ten človek! Takto hovorí Jahve, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom, ja som ťa vytrhol zo Šaulovej ruky,
8. dal som ti dom tvojho pána, dal som ti ženy tvojho pána do náručia, dal som ti dom Izraela a dom Júdu a ak sa ti to máli, pridám ti hocičo.
9. Prečo si pohrdol Jahvem a urobil, čo je zlé v jeho očiach? Chetejca Uriáša si zabil mečom a jeho manželku si si vzal za ženu, zabil si ho mečom Ammoncov.
10. Preto sa teraz nikdy nevzdiali meč od tvojho domu, lebo si mnou pohrdol a vzal si si manželku Chetejca Uriáša, aby ti bola ženou.
11. Toto je Jahveho slovo: Privediem na teba nešťastie z tvojho vlastného domu. Vezmem tvoje ženy a dám ich tvojmu blížnemu pred tvojimi očami, ktorý bude s nimi spať za bieleho dňa.
12. Ty si to urobil tajne, ale ja to urobím pred celým Izraelom a za bieleho dňa!"
13. Dávid povedal Natanovi: "Zhrešil som proti Jahvemu!" Natan odpovedal Dávidovi: "Aj Jahve ti odpúšťa tvoj hriech, nezomrieš.
14. Ale preto, že si v tejto veci potupil Jahveho, syn, ktorý sa ti narodí, zomrie."
15. A Natan odišiel domov. Smrť Betsabinho dieťaťa. Šalamúnovo narodenie Jahve ranil chlapca, ktorého Uriášova žena porodila Dávidovi, a on ťažko ochorel.
16. Dávid prosil Boha za chlapca, prísne sa postil, vošiel dnu a ležal na zemi celú noc.
17. Hodnostári jeho domu prišli k nemu, chceli ho zdvihnúť zo zeme, ale on nechcel a neokúsil s nimi jedlo.
18. Na siedmy deň chlapec zomrel. Dávidovi úradníci sa mu báli oznámiť, že dieťa zomrelo. Hovorili si: "Prehovárali sme ho, keď dieťa ešte žilo, a neposlúchol náš hlas. Ako mu môžeme povedať, že dieťa zomrelo? Vykoná niečo zlé."
19. Ale keď Dávid videl, že si sluhovia pošuškávajú, pochopil, že dieťa zomrelo. Dávid sa opýtal svojich sluhov: "Vari chlapec zomrel?" Odpovedali: "Zomrel."
20. Vtedy Dávid vstal zo zeme, okúpal sa, pomazal sa voňavkou a vymenil si šaty; vstúpil do Jahveho domu a prestrel sa na zem. Keď sa vrátil domov, žiadal, aby mu predložili jedlo, a jedol.
21. Jeho sluhovia mu hovorili: "Čo to robíš? Keď chlapec žil, postil si sa a plakal si preňho, ale teraz, keď zomrel, vstávaš a ješ chlieb!"
22. Odpovedal: "Kým chlapec žil, postil som sa a plakal som, lebo som si povedal: Ktovie? Azda sa Jahve zľutuje nado mnou a chlapec zostane nažive.
23. Ale teraz, keď zomrel, načo sa mám postiť? Môžem ho navrátiť? Ja by som šiel za ním, on sa už ku mne nevráti."
24. Dávid potešoval svoju ženu Betsabe. Vošiel k nej a spal s ňou. Ona počala a porodila syna, ktorému dala meno Šalamún. Jahveho miloval
25. a oznámil to skrze proroka Natana. Ten mu dal meno Jedidja podľa Jahveho slova.
26. Joab zaútočil na ammonskú Rabbu a zaujal kráľovské mesto.
27. Potom Joab poslal poslov k Dávidovi s odkazom: "Bojoval som proti Rabbe a zaujal som vodné mesto.
28. Teraz zhromaždi ostatok vojska, rozlož si tábor naproti mestu a zaujmi ho, aby som mesto nevydobyl ja a nedal mu svoje meno."
29. Dávid zobral celé vojsko, tiahol do Rabby, napadol mesto a zaujal ho.
30. Z hlavy ich boha Milkoma vzal korunu, ktorá vážila jeden talent zlata; bol na nej drahokam, ktorý sa stal ozdobou Dávidovej hlavy. On vyviezol z mesta aj veľmi veľkú korisť.
31. Jeho obyvateľov určil k pílam, k železným čakanom a k železným sekerám a dal im pracovať na výrobe tehál. Takto naložil so všetkými mestami Ammoncov. Potom sa Dávid vrátil s celým vojskom do Jeruzalema.
Žalmy 65:9-13
9. Obyvatelia celého sveta žasnú nad divmi, čo konáš. Svet nad nimi jasá od východu až po západ.
10. Staráš sa o zem, dávaš jej dážď z neba a obsypávaš ju bohatstvom. Z oblakov zosielaš hojné dažde, čo dávajú vzrast obiliu. Takto sa staráš o zem:
11. zvlažuješ jej brázdy, zarovnávaš hrudy, skypruješ ju vlahou a žehnáš, čo z nej klíči.
12. Celý rok venčíš svojimi darmi, kade len prejdeš, všade je hojnosť.
13. Stepné pašienky sú vlahou zarosené a kopce obklopené jasotom.
Príslovia 16:22-24
22. Zdravý rozum je zdrojom života tomu, kto ho má, hlupák je potrestaný vlastnou sprostosťou.
23. Múdra myseľ robí výrečnými ústa a zvyšuje presvedčivosť perí.
24. Láskavé slová sú ako kvapkajúci med: sladkosť na jazyku, zdravie pre telo.
Jána 6:22-51
22. Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loď, a vedeli, že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že učeníci sa odplavili sami.
23. Z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdal vďaky.
24. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na lode, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša.
25. Keď ho našli na druhom brehu mora, povedali mu: "Rabbi, kedy si sem prišiel?"
26. Ježiš im odpovedal: "Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.
27. Neusilujte sa o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka, lebo jeho potvrdil Boh Otec svojou pečaťou."
28. Povedali mu: "Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?"
29. Ježiš im odpovedal: "Boží skutok je veriť v toho, ktorého Boh poslal."
30. Povedali mu: "Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš?
31. Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba."
32. Ježiš im odpovedal: "Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba.
33. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva život svetu."
34. Povedali mu: "Pane, vždy nám dávaj taký chlieb."
35. Ježiš im povedal: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať a kto verí vo mňa, nikdy nebude smädiť.
36. Ale už som vám povedal: Videli ste ma a nechcete veriť.
37. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem,
38. veď som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.
39. A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som ho vzkriesil v posledný deň.
40. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň."
41. Židia na neho šomrali, lebo povedal: "Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,"
42. a hovorili: "Vari to nie je Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda môže hovoriť: Zostúpil som z neba?"
43. Ježiš im odpovedal: "Nešomrite medzi sebou!
44. Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň.
45. U Prorokov je napísané: Všetkých bude učiť Boh. Každý, kto počúva Otca a vstúpil do jeho školy, prichádza ku mne.
46. Nie, že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý prišiel od Boha, ten videl Otca.
47. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.
48. Ja som chlieb života.
49. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli.
50. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nik, kto bude z neho jesť, nezomrel.
51. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta."