A A A A A

1 Kroník 17:1-27
1. Keď Dávid býval vo svojom dome, povedal prorokovi Natanovi: "Pozri, ja bývam v cédrovom dome a archa Jahveho zmluvy pod stanovými závesmi."
2. Natan odpovedal Dávidovi: "Urob všetko, čo máš na srdci, lebo Boh je s tebou."
3. Ale v tú istú noc Natan počul tieto Božie slová:
4. "Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Takto hovorí Jahve: Ty mi nepostavíš dom, kde budem bývať.
5. Ja som nikdy nebýval v dome odo dňa, čo som vyviedol Izrael, až podnes, ale som ustavične chodil zo stanu do stanu a z príbytku do príbytku.
6. Či som po celý ten čas, čo som putoval so všetkými Izraelcami, povedal jedinému sudcovi Izraela, ktorých som ustanovil za pastierov svojho ľudu: Prečo mi nevystavíte cédrový dom?
7. Teraz povedz môjmu sluhovi Dávidovi toto: Takto hovorí Jahve Cebaot: Ja som ťa vzal z pasienka, od oviec, aby si bol vládcom nad mojím ľudom Izraelom.
8. Bol som s tebou, kamkoľvek si šiel, vyhubil som pred tebou všetkých tvojich nepriateľov. Ja ti urobím veľké meno, rovné menám najväčších ľudí zeme.
9. Určím miesto pre svoj izraelský ľud a osadím ho tam, na vlastnom mieste bude bývať, zlosynovia ho už nebudú znepokojovať a ničiť ako kedysi,
10. v dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím izraelským ľudom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov. Jahve ti oznamuje, že on ti postaví dom.
11. Keď sa naplnia tvoje dni, aby si odišiel k otcom, vzbudím po tebe potomka spomedzi tvojich synov a upevním jeho kráľovstvo.
12. On mi postaví dom a ja upevním jeho trón naveky.
13. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Svoju priazeň mu neodnímem, ako som ju odňal tvojmu predchodcovi.
14. Zachovám ho naveky vo svojom dome a vo svojom kráľovstve. Jeho trón bude pevný až naveky."
15. Natan oznámil Dávidovi všetky tieto slová a celé toto zjavenie.
16. Vtedy kráľ Dávid vošiel (do Stanu zmluvy), posadil sa pred Jahveho a hovoril: "Kto som ja, Jahve, Bože, a čo je môj rod, že si ma doviedol až sem?
17. Ale to je ešte príliš málo v tvojich očiach, Bože, ty si rozšíril svoje prísľuby na dom tvojho sluhu do ďalekej budúcnosti. Ukazuješ mi ako skupine ľudí: sám Jahve, Boh, ju dvíha.
18. Čo by Dávid ešte mohol urobiť pre teba, veď akú slávu si mu dal! Ty poznáš svojho sluhu.
19. Jahve, kvôli svojmu sluhovi a podľa svojho srdca si bol taký veľkodušný, že si zjavil všetky tieto veľké veci!
20. Jahve, niet nikoho, ako si ty! Niet Boha okrem teba, ako sme to počuli na vlastné uši.
21. A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud Izrael, ku ktorému by prišiel nejaký boh vykúpiť ho z otroctva, aby z neho urobil svoj ľud, aby ho urobil slávnym a vykonal preň veľké a hrozné veci, vyženúc cudzie národy pred svojím ľudom, ktorý si vykúpil z Egypta?
22. Určil si izraelský ľud za svoj ľud naveky a ty, Jahve, stal si sa jeho Bohom.
23. Nuž teraz nech trvá naveky, Jahve, prísľub, ktorý si dal mne, svojmu sluhovi a môjmu domu a urob tak, ako si povedal.
24. Nech tento prísľub trvá a nech je tvoje Meno oslavované naveky! Nech hovoria: ‚Jahve Cebaot je Boh Izraela, on je Bohom pre Izrael!‘ Dom Dávida, tvojho sluhu, bude pevný pred tebou.
25. Lebo ty, Bože môj, si dal mne, svojmu sluhovi, toto zjavenie: že mi postavíš dom. Preto tvoj sluha je pred tebou a prináša ti túto modlitbu.
26. Áno, Jahve, ty si Boh a ty si sľúbil svojmu sluhovi toto šťastie.
27. Preto teraz láskavo požehnaj dom svojho sluhu, aby naveky trval pred tebou, lebo čo ty, Jahve, požehnáš, je požehnané naveky."
1 Kroník 18:1-17
1. Po tomto sa stalo, že Dávid porazil Filištíncov a podmanil si ich. Odňal z rúk Filištíncov Gat a čo k nemu patrí.
2. Potom porazil Moabcov, takže Moabci sa stali Dávidovými poddanými a prinášali mu poplatky.
3. Dávid porazil Hadadezera, kráľa Coby, pri Chamate, keď ten šiel rozšíriť svoju moc na rieku Eufrat.
4. Dávid mu vzal tisíc vojnových vozov, sedemtisíc jazdcov a dvadsaťtisíc pešiakov. Dávid dal ochromiť kone všetkých vojnových vozov, ale sto vozov si ponechal.
5. Aramejci z Damasku prišli na pomoc Hadadezerovi, kráľovi Coby, ale Dávid zabil Aramejcom dvadsaťdvatisíc chlapov.
6. Potom Dávid ustanovil miestodržiteľov v damašskom Arame a Aramejci sa stali Dávidovými poddanými a platili poplatky. Všade, kade chodil, Jahve dával Dávidovi víťazstvo.
7. Dávid vzal zlaté štíty, ktoré nosila Hadadezerova garda, a doniesol ich do Jeruzalema.
8. Z Tibchatu a Kunu, Hadadezerových miest, Dávid nabral veľké množstvo bronzu, z ktorého Šalamún zhotovil bronzové more, stĺpy a bronzové náčinie.
9. Keď sa Tou, kráľ Chamatu, dopočul, že Dávid porazil celé vojsko Hadadezera, kráľa Coby,
10. poslal svojho syna Hadorama ku kráľovi Dávidovi, aby ho pozdravil a blahoželal mu, že bojoval proti Hadadezerovi a že ho porazil, lebo Hadadezer bol vo vojne s Touom. Poslal i rozličné zlaté, strieborné a bronzové predmety.
11. Kráľ Dávid ich tiež zasvätil Jahvemu so striebrom a zlatom, ktoré vybral od všetkých národov: od Edomcov, od Moabcov, od Ammoncov, od Filištíncov a od Amalekovcov.
12. Abišaj, Cerujin syn, porazil v Soľnom údolí osemnásťtisíc Edomcov.
13. Ustanovil miestodržiteľov v Edome, takže všetci Edomci sa stali Dávidovými poddanými. Všade, kam Dávid išiel, Boh mu dal víťazstvo.
14. Dávid kraľoval nad celým Izraelom, vykonával právo a spravodlivosť pre všetok svoj ľud.
15. Joab, Cerujin syn, velil vojsku; Jehošafat, Achiludov syn, bol vrchným veliteľom;
16. Sadok, Achitubov syn, a Achimelech, Ebjatarov syn, boli kňazmi; Šavša bol pisárom.
17. Benajahu, Jehojadov syn, velil Keretejcom a Peletejcom. Dávidovi synovia boli prvými po kráľovom boku.
Žalmy 78:17-25
17. Ale oni sa ďalej proti nemu prehrešovali, búrili sa proti Najvyššiemu na púšti,
18. zaťato pokúšali Boha, žiadali si jedlo podľa svojich chúťok.
19. Reptali proti Bohu: "Môže Boh prestrieť stôl na púšti?
20. Je síce pravda, že udrel na skalu a voda vystrekla a tiekla potokmi, ale či nám môže dať aj chlieb a obstarať svojmu ľudu mäso?"
21. Keď to Jahve počul, veľmi sa roztrpčil, oheň vzplanul proti Jakubovi, rozhorčil sa proti Izraelovi,
22. lebo neverili Bohu, neverili, že im môže pomôcť;
23. a predsa rozkázal mrakom na výšinách a otvoril brány nebies,
24. na jedenie im zoslal mannu ako dážď, dal im nebeský chlieb.
25. Tak človek jedol anjelský chlieb, dostali na cestu jedla do sýtosti.
Príslovia 19:25-26
25. Udri nespratníka, rozzúri sa ako bláznivý; napomeň múdreho, dá si povedať.
26. Kto týra otca a vyháňa matku, je nečestným a zločinným synom.
Skutky Apoštolov 8:1-25
1. Šavol vraždu schvaľoval. V ten deň sa začalo veľké prenasledovanie Cirkvi v Jeruzaleme a všetci okrem apoštolov sa rozpŕchli po krajoch Judey a Samárie.
2. Štefana pochovali bohabojní mužovia a veľmi ho oplakávali.
3. Šavol však ničil Cirkev, vnikal do domov a odvláčal mužov i ženy a vrhal ich do väzenia.
4. Tí, čo boli rozohnaní, chodili z miesta na miesto hlásajúc slovo Dobrej zvesti.
5. Tak prišiel Filip do mesta Samárie a zvestoval im Krista.
6. Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, lebo počuli o znameniach, ktoré robí, a videli ich.
7. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali nečistí duchovia s veľkým krikom a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli.
8. A v tom meste nastala veľká radosť.
9. V meste predtým istý muž menom Šimon robil čary a ohromoval samaritánsky ľud tvrdiac, že on je kýmsi veľkým.
10. A všetci od najmenších až po najväčších ho pozorne počúvali a hovorili: "On je Božia sila, ktorá sa nazýva Veľká."
11. Nasledovali ho preto, lebo ich už dlhý čas ohromoval čarami.
12. Ale keď uverili Filipovi, ktorý im kázal evanjelium o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť, muži i ženy.
13. Vtedy uveril aj Šimon, dal sa pokrstiť a pridŕžal sa Filipa. A keď videl, že sa dejú znamenia a veľké zázraky, tŕpol od úžasu.
14. Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dozvedeli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána.
15. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Svätého Ducha,
16. lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša.
17. Potom Peter a Ján vložili na nich ruky a dostali Svätého Ducha.
18. Keď Šimon videl, že vkladaním rúk apoštolov sa udeľuje Svätý Duch, ponúkol im peniaze
19. a povedal: "Dajte aj mne takú moc, aby každý, na koho vložím ruky, dostal Svätého Ducha."
20. Ale Peter mu povedal: "Tvoje peniaze nech sú zatratené aj s tebou, pretože si si myslel, že Boží dar možno kúpiť za peniaze!
21. Nemáš účasť ani podiel na tejto veci, lebo tvoje srdce nie je úprimné pred Bohom.
22. Rob teda pokánie za túto svoju zlobu a pros Pána, azda ti odpustí toto zmýšľanie tvojho srdca,
23. lebo vidím, že máš nesprávne zmýšľanie, keďže si v putách hriechu."
24. Šimon odpovedal: "Vy proste za mňa Pána, aby ma nepostihlo nič z toho, čo ste povedali."
25. Oni však odovzdajúc svedectvo a po ohlasovaní Božieho slova vrátili sa do Jeruzalema, hlásajúc evanjelium v mnohých samaritánskych dedinách.