2 Samuelova 23:1-38 |
1. Toto sú posledné Dávidove slová: Výrok Dávida, Izajovho syna, výrok muža vysoko postaveného, pomazaného od Boha Jakubovho, obľúbeného pevca piesní Izraela. |
2. Jahveho duch hovorí skrze mňa, jeho slovo mám na jazyku. |
3. Jakubova Boh prehovoril, Skala Izraela mi povedala: Kto spravodlivo vládne nad ľuďmi, kto vládne v Božej bázni, |
4. je ako ranné svetlo pri východe slnka, za bezoblačného rána, za jasu po daždi, keď iskrí tráva na zemi. |
5. Taký pevný je môj dom pred Bohom: lebo uzavrel so mnou večnú zmluvu, vo všetkom usporiadanú a dobre zaistenú; či nedá teda vyklíčiť všetkému môjmu šťastiu a všetkému, v čom mám zaľúbenie? |
6. Ale naničhodníci sú ako tŕnie odhodené na kopu, ktoré nikto rukou nechytá, |
7. nikto sa ich nedotýka, iba ak železom a kopijou, aby ich hodil na oheň, kde zhoria do tla. |
8. Toto sú mená Dávidových hrdinov: Išbaal Chachmonita, vodca Troch; to on sa rozohnal kopijou ponad osemsto chlapov zabitých na jeden raz. |
9. Po ňom bol Eleazar, syn Dodu, Achochita, jeden z troch hrdinov. Bol s Dávidom v Pas-Damime, keď sa tam Filištínci zhromažďovali do boja a keď sa Izraelci stiahli pred nimi. |
10. Ale on stál na mieste a bil Filištíncov, kým mu ruka neustala a nezmeravela na meči. Tak Jahve spôsobil toho dňa veľké víťazstvo. Potom sa vojsko vrátilo za ním, ale len aby bralo korisť. |
11. Po ňom bol Šamma, syn Ageho Hararského. Filištínci sa zhromaždili v Lechi. Tam bol kus poľa plný šošovice; ľud utekal pred Filištíncami, |
12. ale on sa postavil doprostred poľa, obránil ho a porazil Filištíncov. Tak Jahve znovu spôsobil veľké víťazstvo. |
13. Traja z Tridsiatich zišli na začiatku žatvy a prišli k Dávidovi do Adullámskej jaskyne, zatiaľ čo filištínske vojsko táborilo v doline Refaim. |
14. Dávid bol vtedy v pevnosti a posádka Filištíncov bola v Betleheme. |
15. Tu sa zažiadalo Dávidovi vody a zvolal: "Ó, keby sa mi dal niekto napiť vody zo studne v Betleheme pri bráne!" |
16. Nato sa tí traja hrdinovia prebili táborom Filištíncov, načreli vody zo studne, ktorá je v Betleheme pri bráne. Priniesli ju a podali Dávidovi. On však nechcel piť, ale ju vylial ako obetu Jahvemu. |
17. Povedal: "Jahve ma chráň, aby som to urobil! Môžem piť krv týchto mužov, ktorí šli s nasadením vlastných životov?" Preto nechcel piť. Toto urobili títo traja hrdinovia. |
18. Abišaj, Joabov brat a Cerujin syn, bol hlavou Tridsiatich. On zamával svojou kopijou nad tristo pobitými chlapmi a urobil si meno medzi Tridsiatimi. |
19. Bol slávnejší ako Tridsiati a stal sa ich veliteľom, ale medzi Troch ho nepočítali. |
20. Benajahu, Jehojadov syn, udatný muž, muž veľkých činov, bol z Kabseelu. On zabil dvoch hrdinov z Moabu, on zišiel do cisterny a zabil tam leva, a to v deň, keď bol sneh. |
21. Zabil aj Egypťana veľkej postavy. Egypťan mal v ruke kopiju, ale on šiel proti nemu s palicou, vytrhol kopiju Egypťanovi z ruky a zabil ho jeho vlastnou kopijou. |
22. Toto vykonal Benajahu, Jehojadov syn, a urobil si meno medzi tými tridsiatimi hrdinami. |
23. Bol slávnejší ako Tridsiati, ale medzi Troch ho nepočítali. Dávid ho ustanovil na čelo svojej osobnej stráže. |
24. Asael, Joabov brat, bol medzi Tridsiatimi. Elchanan, syn Dobu, z Betlehema. |
25. Šamma z Charodu. Elika z Charodu. |
26. Chelec z Bet-Peletu. Ira, Ikkešov syn, z Tekoy. |
27. Abiezer z Anatotu. Sibechaj z Chúše. |
28. Calmon z Achochu. Mahraj z Netofy. |
29. Cheled, Baanov syn, z Netofy. Ittaj, syn Ribaja, z benjamínskej Gibey. |
30. Benajahu Pireatonský. Hiddaj od potokov Gaaš. |
31. Abibaal z Bet-Araby. Azmavet z Bachurimu. |
32. Eljachba zo Šaalbonu. Jašen z Gimza. Jonatan, |
33. syn Šammu, z Hararu. Achiam, Šararov syn, z Hararu. |
34. Elifelet, syn Achasbaja, z Bet-Maachy. Eliam, syn Achitofela Gilonského. |
35. Checraj z Karmelu. Paaraj Arbijský. |
36. Jigeal, Natanov syn, z Coby. Bani Gaadský. |
37. Celek Ammonský. Nachraj z Beerotu, zbrojnoš Joaba, syna Ceruje. |
38. Ira Jitrijský. Gareb Jitrijský. |
2 Samuelova 24:1-25 |
1. Jahveho hnev znovu vzplanul proti Izraelcom a popudil Dávida proti nim takto: "Choď, sčítaj Izraela a Júdu!" |
2. Kráľ povedal Joabovi a veliteľom vojska, ktorí boli s ním: "Prejdite všetkými kmeňmi Izraela od Danu až po Beer-Šebu a sčítajte ľud, aby som vedel jeho počet." |
3. Joab povedal kráľovi: "Nech Jahve, tvoj Boh, rozmnoží ľud stonásobne a nech to kráľ, môj pán, uvidí na vlastné oči. Ale čo by z toho mal kráľ, môj pán?" |
4. Ale kráľov rozkaz Joabovi a veliteľom vojska bol rozhodný, preto Joab a velitelia vojska odišli od kráľa sčítať izraelský ľud. |
5. Prešli cez Jordán a začali Aroerom a mestom, ktoré je v údolí, a išli ku Gadovcom a k Jazeru. |
6. Potom išli do Galaádu a do kraja Chetejcov v Kadeši, išli do Danu a z Danu odbočili k Sidonu. |
7. Potom dosiahli pevnosť Tyrus a všetky chivijské a kanaánske mestá a skončili v judskom Negebe, v Beer-Šebe. |
8. Tak pochodili celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch sa vrátili do Jeruzalema. |
9. Joab odovzdal kráľovi počet dosiahnutý pri sčítaní ľudu: Izrael mal osemstotisíc bojovníkov schopných tasiť meč a Júda mal päťstotisíc mužova. |
10. Keď Dávid sčítal ľud, rozbúšilo sa mu srdce. Dávid povedal Jahvemu: "Veľmi som zhrešil, že som to urobil. Jahve, teraz, prosím, odpusť tento hriech svojmu sluhovi, lebo som urobil veľkú hlúposť." |
11. Keď Dávid ráno vstal, Jahve prehovoril k prorokovi Gadovi, Dávidovmu vidcovi, toto slovo: |
12. "Choď povedať Dávidovi: Takto hovorí Jahve. Predkladám ti troje: vyvoľ si jedno z nich a to ti urobím." |
13. Gad teda išiel k Dávidovi a oznámil mu toto: "Má prísť na tvoju krajinu trojročný hlad? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať? Alebo má byť po tri dni mor v tvojej krajine? Teraz uvažuj a rozhodni, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal." |
14. Dávid povedal Gadovi: "Som vo veľkej úzkosti. Nuž upadnime do Jahveho rúk, lebo jeho milosrdenstvo je veľké, len nech neupadnem do ľudských rúk." |
15. Dávid si teda vybral mor. Bol práve čas žatvy pšenice. Jahve poslal mor na Izrael od rána až po určený čas, pohroma zasiahla ľud a sedemdesiattisíc mužov z ľudu zomrelo od Danu po Beer-Šebu. |
16. Anjel vystrel ruku proti Jeruzalemu, aby ho zničil, ale Jahvemu bolo ľúto toho zla a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: "Dosť, teraz stiahni ruku!" Jahveho anjel bol práve pri humne Araunu Jebuzejského. |
17. Keď Dávid videl anjela, ako bije ľud, povedal Jahvemu: "Hľa, ja som zhrešil, ja som sa previnil, ale tieto ovce, čo tie urobili? Prosím, nech tvoja ruka postihne mňa a moju rodinu!" |
18. V ten deň prišiel Gad k Dávidovi a povedal mu: "Choď hore a postav oltár Jahvemu na humne Araunu Jebuzejského!" |
19. A Dávid šiel podľa Gadovho slova, ako rozkázal Jahve. |
20. Arauna sa pozrel a videl kráľa a jeho dôstojníkov prichádzať k sebe. Arauna práve mlátil obilie. |
21. Arauna vyšiel a prestrel sa pred kráľom tvárou k zemi. Arauna sa pýtal: "Prečo prichádza kráľ, môj pán, k svojmu sluhovi?" Dávid odpovedal: "Kúpiť od teba toto humno a postaviť oltár Jahvemu, aby sa pohroma odvrátila od ľudu." |
22. Arauna povedal Dávidovi: "Nech kráľ, môj pán, vezme a obetuje, čo uzná za dobré! Pozri, tu sú voly na celopal, mlátiace vlačuhy a volské jarmá na drevo. |
23. Služobník kráľa, môjho pána, dá kráľovi všetko!" A Arauna povedal kráľovi: "Nech Jahve, tvoj Boh, prijme tvoju obetu!" |
24. Ale kráľ odpovedal Araunovi: "Nie tak! Chcem to kúpiť od teba za príslušnú cenu. Nemôžem predsa obetovať Jahvemu celopaly, ktoré ma nestoja nič!" A Dávid kúpil humno a voly za päťdesiat šeklov striebra. |
25. Dávid tam postavil oltár Jahvemu a obetoval celopaly a obety spoločenstva. Potom sa Jahve zmiloval nad krajinou a pohroma sa odvrátila do Izraela. |
Žalmy 68:7-10 |
7. opusteným poskytuje prístrešie, väzňov vyvádza na slobodu, ale odbojníkov necháva na vyprahnutej púšti. |
8. Bože, keď si šiel na čelo svojho ľudu, keď si kráčal cez púšť, Sela |
9. zem sa triasla a nebesia sa rozpršali pred Bohom, Pánom zo Sinaja, pred Bohom, Bohom Izraela. |
10. Hojný dážď si zoslal, Bože, a občerstvil si svoju zmorenú dedičnú krajinu. |
Príslovia 17:5-6 |
5. Kto bedára vyvádza na posmech, Bohu sa rúha, kto sa nešťastnému smeje, nebude bez trestu. |
6. Korunou starcov sú ich detné deti a synovia hrdí na svojich otcov. |
Jána 9:1-23 |
1. Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. |
2. Jeho učeníci sa ho spýtali: "Rabbi, kto zhrešil, on alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?" |
3. Ježiš odpovedal: "Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. |
4. Dokiaľ je deň, musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal. Prichádza noc, keď nik nebude môcť pracovať. |
5. Kým som na svete, som svetlo sveta." |
6. Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, tým blatom mu potrel oči |
7. a povedal mu: "Choď, umy sa v rybníku Siloe!" — čo v preklade znamená Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. |
8. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: "Nie je to ten, čo sedával a žobral?" |
9. Jedni hovorili: "Je to on." Iní zasa: "Nie je, len sa mu podobá." On povedal: "Ja som to." |
10. Pýtali sa ho teda: "Ako to, že sa ti otvorili oči?" |
11. On odpovedal: "Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ‚Choď do Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, umyl som sa a vidím." |
12. Pýtali sa ho: "Kde je ten človek?" Odpovedal: "Neviem." |
13. Toho, predtým slepého, zaviedli k farizejom. |
14. V ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. |
15. Aj farizeji sa ho pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: "Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím." |
16. Niektorí farizeji hovorili: "Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu." Iní vraveli: "Ako môže hriešny človek robiť také znamenia?" A nastala medzi nimi roztržka. |
17. Pýtali sa teda slepého: "Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči." On povedal: "Je prorok." |
18. Židia neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. |
19. Opýtali sa: "Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?" |
20. Rodičia odpovedali: "Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. |
21. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba!" |
22. Jeho rodičia tak hovorili preto, lebo sa báli Židov. Židia sa totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. |
23. Preto jeho rodičia povedali: "Má svoje roky, jeho sa spýtajte." |