A A A A A

2 Samuelova 23:1-38
1. Toto sú posledné Dávidove slová: Výrok Dávida, Izajovho syna, výrok muža vysoko postaveného, pomazaného od Boha Jakubovho, obľúbeného pevca piesní Izraela.
2. Jahveho duch hovorí skrze mňa, jeho slovo mám na jazyku.
3. Jakubova Boh prehovoril, Skala Izraela mi povedala: Kto spravodlivo vládne nad ľuďmi, kto vládne v Božej bázni,
4. je ako ranné svetlo pri východe slnka, za bezoblačného rána, za jasu po daždi, keď iskrí tráva na zemi.
5. Taký pevný je môj dom pred Bohom: lebo uzavrel so mnou večnú zmluvu, vo všetkom usporiadanú a dobre zaistenú; či nedá teda vyklíčiť všetkému môjmu šťastiu a všetkému, v čom mám zaľúbenie?
6. Ale naničhodníci sú ako tŕnie odhodené na kopu, ktoré nikto rukou nechytá,
7. nikto sa ich nedotýka, iba ak železom a kopijou, aby ich hodil na oheň, kde zhoria do tla.
8. Toto sú mená Dávidových hrdinov: Išbaal Chachmonita, vodca Troch; to on sa rozohnal kopijou ponad osemsto chlapov zabitých na jeden raz.
9. Po ňom bol Eleazar, syn Dodu, Achochita, jeden z troch hrdinov. Bol s Dávidom v Pas-Damime, keď sa tam Filištínci zhromažďovali do boja a keď sa Izraelci stiahli pred nimi.
10. Ale on stál na mieste a bil Filištíncov, kým mu ruka neustala a nezmeravela na meči. Tak Jahve spôsobil toho dňa veľké víťazstvo. Potom sa vojsko vrátilo za ním, ale len aby bralo korisť.
11. Po ňom bol Šamma, syn Ageho Hararského. Filištínci sa zhromaždili v Lechi. Tam bol kus poľa plný šošovice; ľud utekal pred Filištíncami,
12. ale on sa postavil doprostred poľa, obránil ho a porazil Filištíncov. Tak Jahve znovu spôsobil veľké víťazstvo.
13. Traja z Tridsiatich zišli na začiatku žatvy a prišli k Dávidovi do Adullámskej jaskyne, zatiaľ čo filištínske vojsko táborilo v doline Refaim.
14. Dávid bol vtedy v pevnosti a posádka Filištíncov bola v Betleheme.
15. Tu sa zažiadalo Dávidovi vody a zvolal: "Ó, keby sa mi dal niekto napiť vody zo studne v Betleheme pri bráne!"
16. Nato sa tí traja hrdinovia prebili táborom Filištíncov, načreli vody zo studne, ktorá je v Betleheme pri bráne. Priniesli ju a podali Dávidovi. On však nechcel piť, ale ju vylial ako obetu Jahvemu.
17. Povedal: "Jahve ma chráň, aby som to urobil! Môžem piť krv týchto mužov, ktorí šli s nasadením vlastných životov?" Preto nechcel piť. Toto urobili títo traja hrdinovia.
18. Abišaj, Joabov brat a Cerujin syn, bol hlavou Tridsiatich. On zamával svojou kopijou nad tristo pobitými chlapmi a urobil si meno medzi Tridsiatimi.
19. Bol slávnejší ako Tridsiati a stal sa ich veliteľom, ale medzi Troch ho nepočítali.
20. Benajahu, Jehojadov syn, udatný muž, muž veľkých činov, bol z Kabseelu. On zabil dvoch hrdinov z Moabu, on zišiel do cisterny a zabil tam leva, a to v deň, keď bol sneh.
21. Zabil aj Egypťana veľkej postavy. Egypťan mal v ruke kopiju, ale on šiel proti nemu s palicou, vytrhol kopiju Egypťanovi z ruky a zabil ho jeho vlastnou kopijou.
22. Toto vykonal Benajahu, Jehojadov syn, a urobil si meno medzi tými tridsiatimi hrdinami.
23. Bol slávnejší ako Tridsiati, ale medzi Troch ho nepočítali. Dávid ho ustanovil na čelo svojej osobnej stráže.
24. Asael, Joabov brat, bol medzi Tridsiatimi. Elchanan, syn Dobu, z Betlehema.
25. Šamma z Charodu. Elika z Charodu.
26. Chelec z Bet-Peletu. Ira, Ikkešov syn, z Tekoy.
27. Abiezer z Anatotu. Sibechaj z Chúše.
28. Calmon z Achochu. Mahraj z Netofy.
29. Cheled, Baanov syn, z Netofy. Ittaj, syn Ribaja, z benjamínskej Gibey.
30. Benajahu Pireatonský. Hiddaj od potokov Gaaš.
31. Abibaal z Bet-Araby. Azmavet z Bachurimu.
32. Eljachba zo Šaalbonu. Jašen z Gimza. Jonatan,
33. syn Šammu, z Hararu. Achiam, Šararov syn, z Hararu.
34. Elifelet, syn Achasbaja, z Bet-Maachy. Eliam, syn Achitofela Gilonského.
35. Checraj z Karmelu. Paaraj Arbijský.
36. Jigeal, Natanov syn, z Coby. Bani Gaadský.
37. Celek Ammonský. Nachraj z Beerotu, zbrojnoš Joaba, syna Ceruje.
38. Ira Jitrijský. Gareb Jitrijský.

2 Samuelova 24:1-25
1. Jahveho hnev znovu vzplanul proti Izraelcom a popudil Dávida proti nim takto: "Choď, sčítaj Izraela a Júdu!"
2. Kráľ povedal Joabovi a veliteľom vojska, ktorí boli s ním: "Prejdite všetkými kmeňmi Izraela od Danu až po Beer-Šebu a sčítajte ľud, aby som vedel jeho počet."
3. Joab povedal kráľovi: "Nech Jahve, tvoj Boh, rozmnoží ľud stonásobne a nech to kráľ, môj pán, uvidí na vlastné oči. Ale čo by z toho mal kráľ, môj pán?"
4. Ale kráľov rozkaz Joabovi a veliteľom vojska bol rozhodný, preto Joab a velitelia vojska odišli od kráľa sčítať izraelský ľud.
5. Prešli cez Jordán a začali Aroerom a mestom, ktoré je v údolí, a išli ku Gadovcom a k Jazeru.
6. Potom išli do Galaádu a do kraja Chetejcov v Kadeši, išli do Danu a z Danu odbočili k Sidonu.
7. Potom dosiahli pevnosť Tyrus a všetky chivijské a kanaánske mestá a skončili v judskom Negebe, v Beer-Šebe.
8. Tak pochodili celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch sa vrátili do Jeruzalema.
9. Joab odovzdal kráľovi počet dosiahnutý pri sčítaní ľudu: Izrael mal osemstotisíc bojovníkov schopných tasiť meč a Júda mal päťstotisíc mužova.
10. Keď Dávid sčítal ľud, rozbúšilo sa mu srdce. Dávid povedal Jahvemu: "Veľmi som zhrešil, že som to urobil. Jahve, teraz, prosím, odpusť tento hriech svojmu sluhovi, lebo som urobil veľkú hlúposť."
11. Keď Dávid ráno vstal, Jahve prehovoril k prorokovi Gadovi, Dávidovmu vidcovi, toto slovo:
12. "Choď povedať Dávidovi: Takto hovorí Jahve. Predkladám ti troje: vyvoľ si jedno z nich a to ti urobím."
13. Gad teda išiel k Dávidovi a oznámil mu toto: "Má prísť na tvoju krajinu trojročný hlad? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať? Alebo má byť po tri dni mor v tvojej krajine? Teraz uvažuj a rozhodni, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal."
14. Dávid povedal Gadovi: "Som vo veľkej úzkosti. Nuž upadnime do Jahveho rúk, lebo jeho milosrdenstvo je veľké, len nech neupadnem do ľudských rúk."
15. Dávid si teda vybral mor. Bol práve čas žatvy pšenice. Jahve poslal mor na Izrael od rána až po určený čas, pohroma zasiahla ľud a sedemdesiattisíc mužov z ľudu zomrelo od Danu po Beer-Šebu.
16. Anjel vystrel ruku proti Jeruzalemu, aby ho zničil, ale Jahvemu bolo ľúto toho zla a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: "Dosť, teraz stiahni ruku!" Jahveho anjel bol práve pri humne Araunu Jebuzejského.
17. Keď Dávid videl anjela, ako bije ľud, povedal Jahvemu: "Hľa, ja som zhrešil, ja som sa previnil, ale tieto ovce, čo tie urobili? Prosím, nech tvoja ruka postihne mňa a moju rodinu!"
18. V ten deň prišiel Gad k Dávidovi a povedal mu: "Choď hore a postav oltár Jahvemu na humne Araunu Jebuzejského!"
19. A Dávid šiel podľa Gadovho slova, ako rozkázal Jahve.
20. Arauna sa pozrel a videl kráľa a jeho dôstojníkov prichádzať k sebe. Arauna práve mlátil obilie.
21. Arauna vyšiel a prestrel sa pred kráľom tvárou k zemi. Arauna sa pýtal: "Prečo prichádza kráľ, môj pán, k svojmu sluhovi?" Dávid odpovedal: "Kúpiť od teba toto humno a postaviť oltár Jahvemu, aby sa pohroma odvrátila od ľudu."
22. Arauna povedal Dávidovi: "Nech kráľ, môj pán, vezme a obetuje, čo uzná za dobré! Pozri, tu sú voly na celopal, mlátiace vlačuhy a volské jarmá na drevo.
23. Služobník kráľa, môjho pána, dá kráľovi všetko!" A Arauna povedal kráľovi: "Nech Jahve, tvoj Boh, prijme tvoju obetu!"
24. Ale kráľ odpovedal Araunovi: "Nie tak! Chcem to kúpiť od teba za príslušnú cenu. Nemôžem predsa obetovať Jahvemu celopaly, ktoré ma nestoja nič!" A Dávid kúpil humno a voly za päťdesiat šeklov striebra.
25. Dávid tam postavil oltár Jahvemu a obetoval celopaly a obety spoločenstva. Potom sa Jahve zmiloval nad krajinou a pohroma sa odvrátila do Izraela.

Žalmy 68:7-10
7. opusteným poskytuje prístrešie, väzňov vyvádza na slobodu, ale odbojníkov necháva na vyprahnutej púšti.
8. Bože, keď si šiel na čelo svojho ľudu, keď si kráčal cez púšť, Sela
9. zem sa triasla a nebesia sa rozpršali pred Bohom, Pánom zo Sinaja, pred Bohom, Bohom Izraela.
10. Hojný dážď si zoslal, Bože, a občerstvil si svoju zmorenú dedičnú krajinu.

Príslovia 17:5-6
5. Kto bedára vyvádza na posmech, Bohu sa rúha, kto sa nešťastnému smeje, nebude bez trestu.
6. Korunou starcov sú ich detné deti a synovia hrdí na svojich otcov.

Jána 9:1-23
1. Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý.
2. Jeho učeníci sa ho spýtali: "Rabbi, kto zhrešil, on alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?"
3. Ježiš odpovedal: "Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky.
4. Dokiaľ je deň, musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal. Prichádza noc, keď nik nebude môcť pracovať.
5. Kým som na svete, som svetlo sveta."
6. Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, tým blatom mu potrel oči
7. a povedal mu: "Choď, umy sa v rybníku Siloe!" — čo v preklade znamená Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.
8. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: "Nie je to ten, čo sedával a žobral?"
9. Jedni hovorili: "Je to on." Iní zasa: "Nie je, len sa mu podobá." On povedal: "Ja som to."
10. Pýtali sa ho teda: "Ako to, že sa ti otvorili oči?"
11. On odpovedal: "Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ‚Choď do Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, umyl som sa a vidím."
12. Pýtali sa ho: "Kde je ten človek?" Odpovedal: "Neviem."
13. Toho, predtým slepého, zaviedli k farizejom.
14. V ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota.
15. Aj farizeji sa ho pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: "Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím."
16. Niektorí farizeji hovorili: "Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu." Iní vraveli: "Ako môže hriešny človek robiť také znamenia?" A nastala medzi nimi roztržka.
17. Pýtali sa teda slepého: "Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči." On povedal: "Je prorok."
18. Židia neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov.
19. Opýtali sa: "Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?"
20. Rodičia odpovedali: "Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý.
21. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba!"
22. Jeho rodičia tak hovorili preto, lebo sa báli Židov. Židia sa totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy.
23. Preto jeho rodičia povedali: "Má svoje roky, jeho sa spýtajte."