A A A A A

2 Samuelova 13:1-39
1. Potom sa stalo toto: Dávidov syn Absolon mal krásnu sestru, ktorá sa volala Tamar, a Amnon, Dávidov syn, sa do nej zamiloval.
2. Amnon sa sužoval, že až ochorel pre svoju sestru Tamar, lebo bola pannou a Amnonovi sa zdalo nemožné dopustiť sa niečoho voči nej.
3. Amnon mal priateľa menom Jonadab, syna Dávidovho brata Šimeu. Jonadab bol veľmi prefíkaný človek.
4. Povedal mu: "Prečo ty, kráľovský syn, zo dňa na deň chradneš? Nemohol by si mi to povedať?" Amnon mu povedal: "Milujem Tamar, sestru svojho brata Absolona."
5. Jonadab mu povedal: "Ľahni si na lôžko a rob sa chorým. Keď ťa príde tvoj otec pozrieť, povedz mu: ‚Dovoľ, aby prišla moja sestra Tamar a dala mi niečo jesť; nech pripraví pokrm pred mojimi očami, aby som to videl a jedol z jej ruky.‘"
6. Amnon si teda ľahol a robil sa chorým. Keď ho kráľ prišiel pozrieť, Amnon povedal kráľovi: "Dovoľ, aby prišla moja sestra Tamar a pripravila pred mojimi očami pár koláčikov, chcel by som jesť z jej ruky."
7. Dávid poslal Tamar do paláca odkaz: "Choď do domu svojho brata Amnona a priprav mu jedlo!"
8. Tamar išla do domu svojho brata Amnona a on ležal. Vzala cesto, zamiesila, pred jeho očami narobila koláče a koláče dala upiecť.
9. Potom vzala pekáč a vysypala to pred neho, ale on nechcel jesť. Amnon povedal: "Pošlite všetkých preč z mojej izby!" A všetci odišli preč.
10. Nato Amnon povedal Tamar: "Prines mi to jedlo do vnútornej izbičky, chcem to jesť z tvojej ruky." Tamar vzala koláče, ktoré napiekla, a zaniesla ich svojmu bratovi Amnonovi do vnútornej izbičky.
11. Keď mu však podávala jesť, chytil ju a povedal jej: "Poď, ľahni si ku mne, sestra moja!"
12. Ona mu odpovedala: "Nie, brat môj, nezneucti ma! Také veci v Izraeli nerobíme. Nepáchaj túto nehanebnosť!
13. Kde sa podejem od hanby? A ty budeš ako dajaký nehanebník v Izraeli! Ale prehovor s kráľom. On ma tebe neodoprie."
14. Ale on ju nechcel počúvať, premohol ju, znásilnil ju a ležal s ňou.
15. Potom Amnona zachvátil veľmi veľký odpor voči nej. Odpor, ktorý k nej pociťoval, bol väčší ako láska, ktorou ju predtým miloval. Skríkol na ňu: "Vstaň a choď!"
16. Ona mu povedala: "Nie, brat môj, väčšiu krivdu mi robíš tým, že ma odháňaš, ako tým, čo si mi predtým urobil." Ale on ju nechcel počúvať.
17. Zavolal mládenca, ktorý mu posluhoval, a povedal mu: "Zbav ma tejto ženy, vyhoď ju von, zamkni za ňou dvere!"
18. Mala na sebe dlhé šaty s rukávmi, lebo takto sa obliekali kráľovské dcéry, panny. Mládenec ju vyhodil von a zamkol za ňou dvere.
19. Tamar nabrala prachu a sypala si ho na hlavu, roztrhla si dlhé šaty s rukávmi, ktoré mala na sebe, položila si ruku na hlavu a odišla nariekajúc, kade kráčala.
20. Jej brat Absolon sa jej pýtal: "To bol s tebou tvoj brat Amnon? Teraz buď ticho, sestra moja, je to tvoj brat, neber si túto vec k srdcu." Tamar zostala v dome svojho brata Absolona opustená.
21. Keď sa kráľ Dávid o tom všetkom dopočul, veľmi sa rozhneval, ale nechcel zapríčiniť bolesť svojmu synovi Amnonovi, mal ho rád, lebo bol jeho prvorodený.
22. A Absolon nepovedal Amnonovi ani slovo, ani v zlom, ani v dobrom, lebo Absolon nenávidel Amnona, pretože zneuctil jeho sestru Tamar.
23. Po dvoch rokoch bolo u Absolona strihanie oviec v Baal-Chacore, ležiacom blízko Efraima, a Absolon tam pozval všetkých kráľovských synov.
24. Absolon prišiel ku kráľovi a povedal: "Pozri, kráľ, u mňa je strihanie oviec, mohol by si ty a tvoji hodnostári prísť ku mne?"
25. Kráľ odpovedal Absolonovi: "Nie, syn môj, netreba, aby sme išli všetci a boli ti na ťarchu." Absolon naňho naliehal, ale on nechcel ísť a prepustil ho s požehnaním.
26. Absolon odpovedal: "Dovoľ aspoň, aby môj brat Amnon išiel s nami." Kráľ mu odpovedal: "Prečo by mal ísť s tebou?"
27. Ale Absolon naň naliehal, takže poslal s ním Amnona a všetkých kráľovských synov. Absolon pripravil kráľovskú hostinu
28. a svojim sluhom dal tento rozkaz: "Dávajte pozor! Keď bude Amnonovi srdce rozjarené vínom a keď vám rozkážem: "Udrite Amnona!" — zabite ho, nebojte sa, veď som vám to ja rozkázal. Buďte zmužilí a udatní!"
29. Absolonovi sluhovia urobili s Amnonom, ako im Absolon prikázal. Nato všetci kráľovskí synovia vyskočili, každý nasadol na svoju mulicu a utiekli.
30. Kým ešte boli na ceste, došla k Dávidovi správa: "Absolon pobil všetkých kráľovských synov, neostal z nich ani jeden!"
31. Nato kráľ vstal, roztrhol si rúcho a prestrel sa na zem. Všetci jeho hodnostári stáli s roztrhnutým rúchom.
32. Nato sa ozval Jonadab, syn Dávidovho brata Šimeu, a povedal: "Nech si môj pán nemyslí, že pobili všetkých mládencov, kráľovských synov, lebo iba Amnon je mŕtvy: Absolon to sľúbil ešte toho dňa, keď Amnon zneuctil jeho sestru Tamar.
33. Nuž nech si to môj pán, kráľ, nemyslí a nevraví: ‚Všetci kráľovi synovia zomreli,‘ lebo len Amnon je mŕtvy
34. a Absolon utiekol." Mládenec, ktorý bol na stráži, sa pozrel a videl veľký zástup ľudí prichádzať cestou z Bachurimu. Strážnik to prišiel ohlásiť kráľovi: "Videl som ľudí prichádzať cestou z Bachurimu po úpätí vrchu."
35. Vtedy Jonadab povedal kráľovi: "To prichádzajú kráľovskí synovia; je tak, ako som ja, tvoj sluha, povedal."
36. Sotva to dopovedal, už prišli kráľovi synovia, dali sa kričať a plakať; aj kráľ a jeho hodnostári tiež veľmi plakali.
37. Absolon utiekol, odobral sa ku gešurskému kráľovi Talmajovi, Ammichurovmu synovi. Dávid smútil za svojím synom po celý čas.
38. Absolon utiekol a odobral sa do Gešuru; zostal tam tri roky.
39. Kráľov duch sa prestal rozčuľovať na Absolona, lebo sa zmieril s Amnonovou smrťou.

2 Samuelova 14:1-33
1. Joab, Cerujin syn, zbadal, že kráľovo srdce sa kloní k Absolonovi.
2. Vtedy Joab poslal do Tekoy a dal odtiaľ priviesť múdru ženu a povedal jej: "Prosím ťa, predstieraj, že máš smútok, obleč si smútočné šaty, nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena, ktorá už dlho smúti za mŕtvym.
3. Potom pôjdeš ku kráľovi a povieš mu tieto slová." Joab jej potom povedal všetko, čo má povedať.
4. Žena z Tekoy išla teda ku kráľovi, vrhla sa tvárou k zemi, prestrela sa na zem a povedala: "Pomôž mi, kráľ!"
5. Kráľ sa jej opýtal: "Čo ti je?" Ona odpovedala: "Ach, som vdova. Muž mi zomrel
6. a ja, tvoja slúžka, som mala dvoch synov. Tí sa spolu pohádali na poli a keď nebolo nikoho, kto by ich odtrhol od seba, jeden udrel druhého a zabil ho.
7. Teraz sa celá rodina zdvihla proti tvojej slúžke a hovorí: ‚Vydaj toho bratovraha! Zabijeme ho za život jeho brata, ktorého zabil, a tak zahubíme aj dediča.‘ Chcú vyhasiť uhlík, ktorý mi zostal, aby po mojom mužovi neostalo ani meno, ani potomstvo na zemi."
8. Nato kráľ povedal žene: "Choď domov, ja vydám príkaz v tvojej veci."
9. Žena z Tekoy povedala kráľovi: "Môj pán, kráľ, nech vina padne na mňa a na moju rodinu; kráľ a jeho trón nemajú na tom vinu."
10. Kráľ povedal: "Ak niekto povie niečo proti tebe, priveď ho ku mne a nikdy sa ťa už nedotkne."
11. Ona povedala: "Nech kráľ ráči vysloviť meno Jahveho, svojho Boha, aby pomstiteľ krvi nerozmnožoval skazu a nezahubil môjho syna!" Kráľ povedal: "Ako že žije Jahve, tvojmu synovi nepadne na zem jediný vlas z hlavy!"
12. Žena hovorila ďalej: "Dovoľ svojej slúžke povedať ešte slovo svojmu pánovi, kráľovi!" A on odpovedal: "Hovor!"
13. Žena povedala: "Prečo zamýšľaš podobnú vec proti Božiemu ľudu? Lebo keď kráľ vyslovil tento výrok, sám sa odsudzuje: nedovolil si priviesť späť muža, ktorého si vyhnal.
14. Všetci musíme zomrieť; sme ako voda rozliata po zemi, ktorú nemožno pozbierať; mŕtveho Boh nedvíha: nech si kráľ teda rozmyslí, aby vyhnanec nezostal vo vyhnanstve ďaleko od neho.
15. Prišla som teda vyrozprávať toto svojmu kráľovi, môjmu pánovi, lebo ma strašil ľud a ja, tvoja slúžka, som si povedala: Prehovorím s kráľom, azda vyplní žiadosť svojej slúžky.
16. Lebo kráľ vypočuje svoju slúžku a vyslobodí ju z rúk človeka, ktorý chce vylúčiť mňa spolu s mojím synom z Božieho dedičstva.
17. Ja, tvoja slúžka, som si povedala: Nech slovo môjho pána, kráľa, prinesie upokojenie! Lebo môj pán, kráľ, je ako Boží anjel, že poznáva dobro i zlo. Jahve, tvoj Boh, nech je s tebou!"
18. Vtedy sa ujal slova kráľ a povedal žene: "Prosím ťa, nezatajuj mi nič z toho, čo sa ťa opýtam." Žena odpovedala: "Nech kráľ, môj pán, hovorí."
19. Kráľ sa opýtal: "Nie je s tebou vo všetkom tomto Joabova ruka?" Žena odpovedala: "Ako je pravda, že ty žiješ, môj pán, kráľ, keď sa ty pýtaš otázku, pán môj, kráľ, nemožno ju obísť ani napravo, ani naľavo, áno, tvoj sluha Joab mi to rozkázal a on vložil do úst tvojej slúžky všetky tieto slová.
20. Tvoj sluha Joab to urobil tak, aby tá vec dostala iný obrat. Ale ty, môj pane, si múdry ako Boží anjel, vieš všetko, čo sa deje na zemi."
21. Potom kráľ povedal Joabovi: "Dobre. Urobím to. Choď a doveď späť mládenca Absolona!"
22. Joab sa vrhol tvárou k zemi, prestrel sa na zem a ďakoval kráľovi. Potom Joab povedal: "Dnes tvoj sluha vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach, môj pán, kráľ, lebo kráľ splnil žiadosť svojho sluhu."
23. Joab sa vydal na cestu, išiel do Gešuru a priviedol Absolona do Jeruzalema.
24. Ale kráľ povedal: "Nech sa vráti do svojho domu, ale ja ho neprijmem." Absolon sa vrátil do svojho domu, ale kráľ ho neprijal.
25. V celom Izraeli nebolo muža tak obdivovaného pre svoju krásu ako Absolon: nebolo na ňom chyby od chodidiel nôh po temeno hlavy.
26. Keď si strihal hlavu — a strihával si ju každoročne preto, že mu bola ťažká — vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šeklov kráľovskej váhy.
27. Absolonovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra, ktorá sa volala Tamar; bola to krásna žena.
28. Absolon býval dva roky v Jeruzaleme, ale nebol pripustený ku kráľovi.
29. Absolon poslal po Joaba, lebo ho chcel poslať ku kráľovi. Ale Joab nechcel k nemu prísť. Poslal poňho druhýkrát, ale zasa nechcel prísť.
30. Absolon povedal svojim sluhom: "Pozrite, Joabovo pole je vedľa môjho a má na ňom jačmeň. Choďte a podpáľte ho!" A tak Absolonovi sluhovia podpálili tú roľu.
31. Joab ihneď šiel k Absolonovi do jeho domu a povedal mu: "Prečo tvoji sluhovia podpálili moje pole?"
32. Absolon odpovedal Joabovi: "Pozri, poslal som k tebe so slovami: Príď sem, chcem ťa poslať ku kráľovi s odkazom: ‚Načo som prišiel z Gešuru? Lepšie by mi bolo, keby som bol ešte tam.‘ Teraz chcem, aby ma kráľ prijal. A ak je na mne vina, nech ma dá zabiť!"
33. Keď Joab šiel ku kráľovi a povedal mu to, ten zavolal Absolona, ktorý prišiel a pokorne sa prestrel tvárou k zemi pred kráľom. A kráľ Absolona pobozkal.

Žalmy 66:1-7
1. Pre zbormajstra. Pieseň. Žalm. Zvelebujte Boha na celej zemi,
2. oslavujte jeho sväté meno, vzdávajte mu nadšenú chválu!
3. Povedzte Bohu: "Úžasné sú tvoje diela! Toľká je tvoja moc, že aj tvoji nepriatelia pred tebou sa klonia.
4. Celá zem sa ti klania, spieva ti ospevujúc tvoje meno." Sela
5. Poďte, obdivujte Božie diela, aké ohromné divy vykonal pre ľudí:
6. premenil more na suchú zem a jeho ľud prešiel peši cez rieku, a tým nás nesmierne potešil.
7. Svojou mocou panuje večne, svojím pohľadom sleduje národy, aby sa odbojníci nezdvihli proti nemu. Sela

Príslovia 16:25-26
25. Nejedna cesta vidí sa človeku správna a napokon vedie do smrti.
26. Robotníka ustavične sužuje nedostatok a hlad ho poháňa do roboty.

Jána 6:52-71
52. Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: "Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?"
53. Vtedy im Ježiš povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
54. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
55. Lebo moje telo je skutočný pokrm a moja krv je skutočný nápoj.
56. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.
57. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
58. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky."
59. Toto povedal, keď učil v synagóge v Kafarnaume.
60. Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: "Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?"
61. Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a povedal im: "Toto vás pohoršuje?
62. A čo, keď uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým?
63. Duch dáva život, telo samo nič neznamená. Slová, ktoré som vám povedal, sú duch a sú život.
64. Ale sú niektorí medzi vami, čo neveria." Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí.
65. A povedal: "Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec."
66. Vtedy sa mnohí z jeho učeníkov stiahli a už s ním nechodili.
67. Ježiš povedal Dvanástim: "Aj vy chcete odísť?"
68. Odpovedal mu Šimon Peter: "Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.
69. A my veríme a my sme poznali, že ty si ten Boží Svätý."
70. Ježiš im odpovedal: "Či som si vás nevyvolil ja, a to Dvanástich? A jeden z vás je diabol."
71. To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal vydať, on, jeden z Dvanástich.