A A A A A

Genezis 43:1-34
1. Ale hlad ťažko zaľahol na zem
2. a keď dojedli zrno, čo doniesli z Egypta, ich otec im povedal: "Choďte späť a nakúpte nám nejaké živobytie!"
3. Júda mu odpovedal: "Ten muž nás výslovne upozornil: ‚Neuzriete moju tvár, ak váš brat nebude s vami.‘
4. Ak si ochotný pustiť s nami nášho brata, zostúpime tam a nakúpime ti potraviny.
5. Ale ak ho s nami nepustíš, nezostúpime tam, lebo ten muž nám povedal: ‚Neuzriete moju tvár, ak váš brat nebude s vami.‘"
6. Izrael povedal: "Prečo ste mi spôsobili bolesť a povedali tomu mužovi, že máte ešte jedného brata?"
7. "To preto," odpovedali oni, "lebo ten muž sa vyzvedal o nás a o našej rodine a pýtal sa: ‚Žije ešte váš otec? Máte ešte brata?‘ A my sme mu odpovedali podľa toho. Či sme mohli vedieť, že nám povie: ‚Priveďte svojho brata?‘"
8. Tu povedal Júda svojmu otcovi Izraelovi: "Pusť chlapca so mnou! Poďme, dajme sa na cestu, aby sme ostali nažive a aby sme nepomreli tak my, ako aj ty a všetci, o ktorých sa máme starať.
9. Ja ručím za neho, odo mňa ho požaduj; keby sa stalo, že ti ho neprivediem späť a nevrátim ti ho pred tvoje oči, budem za to niesť vinu po celý svoj život.
10. Keby sme neboli toľko otáľali, už by sme sa boli vrátili druhý raz!"
11. Vtedy im povedal ich otec Izrael: "Keďže to musí byť, nuž urobte toto: do svojich batohov vezmite z najlepších plodín našej krajiny a prineste ich tomu mužovi ako dar: trochu balzamu a trochu medu, tragantovej gumy a ladanumu, pistácií a mandlí.
12. Vezmite so sebou aj dvojnásobnú sumu peňazí a vráťte aj peniaze, ktoré boli vo vašich vreciach s obilím: zaiste to bol nejaký omyl.
13. Vezmite svojho brata a choďte, vráťte sa k tomu mužovi.
14. Nech vám El Šaddaj dá, aby ste našli milosrdenstvo u toho muža, aby vám dovolil priviesť späť vášho druhého brata i Benjamína. A ja, nech už stratím svoje deti, ak ich mám stratiť!"
15. Naši muži vzali teda so sebou dary, dvojnásobok peňazí a Benjamína; vydali sa na cestu a zostúpili do Egypta a dostavili sa pred Jozefa.
16. Keď ich Jozef uvidel aj s Benjamínom, povedal správcovi svojho domu: "Zaveď týchto mužov do môjho domu, zabi dobytča a priprav ho, lebo títo muži budú so mnou napoludnie jesť."
17. Ten muž urobil, ako Jozef rozkázal, a zaviedol mužov do Jozefovho domu.
18. Ale naši muži sa naľakali preto, že ich zaviedli do Jozefovho domu, a vraveli si: "To nás odvádzajú pre tie peniaze, ktoré sa našli prvýkrát v našich vreciach na obilie: napadnú nás, hodia sa na nás a vezmú nás za otrokov aj s našimi oslami."
19. Pristúpili k Jozefovmu správcovi a oslovili ho pri vchode do domu.
20. Povedali: "Odpusť, pane, my sme prvýkrát sem zostúpili nakúpiť živobytie
21. a keď sme sa potom utáborili na noc a otvorili sme svoje vrecia obilia, hľa, peniaze každého z nás boli navrchu v jeho vreci, naše peniaze, presne odpočítané, ale my ich nesieme so sebou späť.
22. Na nákup živobytia sme priniesli ďalšie peniaze. Nevieme, kto vložil naše peniaze do našich vriec s obilím."
23. Ale on odpovedal: "Buďte spokojní a nebojte sa! To váš Boh a Boh vášho otca vám vložil poklad do vašich vriec obilia; ja som vaše peniaze dostala v poriadku," a priviedol im Simeona.
24. Ten muž voviedol našich mužov do Jozefovho domu, priniesol im vodu, aby si umyli nohy, a dal krmivo ich oslom.
25. Porozkladali svoje dary, kým čakali, že Jozef príde napoludnie, dozvedeli sa totiž, že tam majú jesť.
26. Keď sa Jozef vrátil domov, predložili mu dary, ktoré mali so sebou, a poklonili sa mu až po zem.
27. Ale on ich priateľsky pozdravil a opýtal sa: "Ako sa má váš starý otec, o ktorom ste mi rozprávali, žije ešte?"
28. Oni odpovedali: "Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre, ešte žije," a pokľakli pred ním na kolená a poklonili sa mu.
29. Jozef zdvihol oči, zbadal brata Benjamína, syna svojej matky, a opýtal sa: "To je váš najmladší brat, o ktorom ste mi rozprávali?" a obrátil sa priamo na neho a povedal: "Boh nech ti dá milosť, syn môj."
30. A Jozef rýchlo vyšiel von, lebo bol dojatý v srdci pri pohľade na svojho brata a slzy sa mu tlačili do očí: vošiel do svojej izby a tam sa rozplakal.
31. Potom si umyl tvár, vrátil sa a ovládajúc sa rozkázal: "Podávajte jedlo."
32. Jemu predkladali osobitne, im osobitne a osobitne Egypťanom, ktorí jedávali u Jozefa, lebo Egypťanom nebolo dovolené spoločne jedávať s Hebrejmi: pokladali to za ohavnosť.
33. Boli usadení tvárou k nemu, každý podľa svojho veku, od najstaršieho po najmladšieho, a naši muži sa s údivom pozerali jeden na druhého.
34. Ale on im dal nosiť zo svojej misy čestné porcie a Benjamínova porcia päťnásobne prevyšovala porcie všetkých ostatných. A s ním aj pili a rozveselili sa..
Genezis 44:1-34
1. Potom Jozef povedal svojmu správcovi: "Naplň vrecia týchto mužov toľkými potravinami, koľko len budú môcť uniesť, peniaze každého polož navrch do jeho vreca.
2. Moju čašu, tú striebornú, položíš navrch do vreca najmladšieho aj s cenou za jeho zrno." A ten urobil, ako Jozef povedal.
3. Ráno na brieždení vypravili našich mužov aj s ich oslami.
4. Sotva vyšli z mesta a neboli ešte veľmi ďaleko, keď povedal Jozef svojmu správcovi: "Vstaň! Bež za tými mužmi a keď ich dostihneš, povedz im: Prečo ste sa odplatili zlým za dobré?
5. Či to nie je to, z čoho môj pán píjava a z čoho veští Je zlé, čo ste vykonali!"
6. On ich teda dostihol a opakoval im tieto slová.
7. Ale oni odpovedali: "Prečo náš pán takto hovorí? Tvoji sluhovia sú ďaleko od toho, aby urobili niečo také
8. Pozri predsa: peniaze, ktoré sme našli navrchu vo svojich vreciach obilia, tie sme ti doniesli späť z Kanaánskej krajiny, ako by sme mohli kradnúť striebro alebo zlato z domu tvojho pána?
9. Ten z tvojich sluhov, u ktorého sa to nájde, bude vydaný na smrť a my ostatní budeme otrokmi pána."
10. On odpovedal: "Dobre teda! Nech je tak, ako ste povedali: ten, u ktorého sa tá vec nájde, bude mojím otrokom, ale vy ostatní budete voľní."
11. Každý rýchlo zložil na zem svoje vrece obilia a každý ho otvoril.
12. On ich prehľadal, počnúc najstarším a končiac najmladším, a čaša sa našla v Benjamínovom vreci!
13. Vtedy si oni roztrhli šaty, každý znovu naložil svoje vrece na osla a vrátili sa do mesta.
14. Keď Júda a jeho bratia vošli do Jozefovho domu, on tam ešte bol a oni padli pred ním na zem.
15. Jozef sa ich opýtal: "Čo ste to vykonali? Či ste nevedeli, že muž ako ja vie veštiť?"
16. A Júda odpovedal: "Čo máme nášmu pánovi povedať, ako hovoriť a ako sa ospravedlniť? Sám Boh vyjavil hriech tvojich sluhov. Sme teda otrokmi nášho pána, tak my, ako aj ten, v rukách ktorého sa našla čaša."
17. Ale on odpovedal: "Nech je ďaleko odo mňa také niečo urobiť. Muž, ktorému sa čaša našla v rukách, bude mojím otrokom, vy sa však pokojne vráťte k svojmu otcovi."
18. Vtedy Júda pristúpil k nemu a povedal: "Prosím ťa, môj pane, dovoľ, aby tvoj sluha povedal slovo do uší svojmu pánovi, a nech tvoj hnev nevzplanie proti tvojmu sluhovi, lebo ty si skutočne ako sám faraón!
19. Môj pán položil túto otázku svojim sluhom: ‚Máte ešte otca alebo brata?‘
20. A my sme odpovedali svojmu pánovi: ‚Máme ešte starého otca a najmladšieho brata, ktorý sa mu narodil v starobe; brat toho najmladšieho zomrel, on zostal ako jediný syn svojej matky a náš otec ho miluje!‘
21. Vtedy si povedal svojim sluhom: ‚Priveďte mi ho, nech na ňom spočinie môj pohľad!‘
22. My sme odpovedali svojmu pánovi: ‚Chlapec nemôže opustiť svojho otca; keby opustil svojho otca, ten z toho zomrie.‘
23. Ale ty si naliehal na svojich sluhov: ‚Ak váš najmladší brat nepríde sem s vami, neuzriete viac moju tvár.‘
24. Keď sme sa teda vrátili k tvojmu sluhovi, nášmu otcovi, oznámili sme mu slová nášho pána.
25. A keď náš otec povedal: ‚Choďte a zasa nám nakúpte nejaké potraviny,‘ my sme odpovedali:
26. ‚Nemôžeme ísť. Pôjdeme ta len vtedy, ak náš najmladší brat pôjde s nami, lebo neuzrieme tvár toho muža, pokiaľ náš brat nebude s nami.‘
27. Vtedy tvoj sluha, náš otec, nám povedal: ‚Dobre viete, že moja žena mi dala len dvoch synov:
28. jeden z nich ma opustil a ja som povedal: Bol roztrhaný na kusy! a dodnes som ho nevidel.
29. Keď mi vezmete spred mojej tváre ešte aj tohto a ak sa mu prihodí nešťastie, tak v bôli privediete moje šediny do šeolu.‘
30. Ak teraz prídem k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, a nebol by s nami chlapec, s dušou ktorého je jeho duša spätá,
31. zomrie hneď, ako uvidí, že chlapec nie je s nami, a tvoji sluhovia privedú v súžení do šeolu šediny tvojho sluhu, nášho otca.
32. A ja, tvoj sluha, som sa otcovi za chlapca zaručil týmito slovami: ‚Ak ti ho neprivediem späť, ponesiem vinu voči svojmu otcovi po celý svoj život.‘
33. Teraz teda nech ja, tvoj sluha, zostanem otrokom svojho pána namiesto tohto chlapca a nech sa on vráti späť so svojimi bratmi.
34. Ako by som sa mohol vrátiť späť ku svojmu otcovi bez toho, aby chlapec bol so mnou? Nechcem sa dívať na nešťastie, ktoré by zasiahlo môjho otca."
Žalmy 11:1-7
1. Pre zbormajstra. Dávidov. U Jahveho som našiel ochranu, akože mi môžete hovoriť: "Uleť do hôr ako vtáča?
2. Pozri, ako bezbožníci napínajú luk, a na tetivu kladú šíp, aby za tmy zasiahli statočných ľudí.
3. Keď sa základy rúcajú, čo si počne statočný človek?"
4. Jahve prebýva vo svojom svätom chráme, Jahve má svoj trón na nebesiach. Jeho oči hľadia na svet, jeho pohľad preniká každého človeka.
5. Jahve skúma spravodlivého i bezbožníka, nenávidí toho, kto má rád násilie.
6. Na bezbožníkov spustí dážď žeravého uhlia a síry, plamenným vetrom naplní ich čašu.
7. Lebo Jahve je spravodlivý a miluje spravodlivé skutky, statoční ľudia uzrú jeho tvár.
Príslovia 4:10-13
10. Počúvaj, synu, prijmi moje slová a rozmnožia sa ti roky života.
11. Ukážem ti cestu múdrosti, povediem ťa čestnými chodníkmi.
12. Ak sa dáš na cestu, nešmykneš sa, ak sa do behu dáš, nepotkneš sa.
13. Chyť sa disciplíny, nespúšťaj sa jej! Drž sa jej, lebo ti je životom.
Matúša 14:22-36
22. Potom rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loď a preplavili sa pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy.
23. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tu bol sám.
24. Loď bola už hodne vzdialená od brehu a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.
25. Nadránom sa k nim priblížil Ježiš, kráčajúc po mori.
26. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, prestrašili sa a vraveli: "Mátoha." A od strachu kričali.
27. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: "Nebojte sa! To som ja, nemajte strach!"
28. Peter mu povedal: "Pane, keď si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode."
29. On povedal: "Poď!" Peter vystúpil z lode, vykročil na vodu a šiel k Ježišovi.
30. Ale keď videl, že vietor je silný, naľakal sa, začal sa topiť a vykríkol: "Pane, zachráň ma!"
31. Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: "Maloverný, prečo si pochyboval?"
32. Keď vystúpili na loď, vietor utíchol.
33. Tí, čo boli na lodi, padli mu k nohám a vraveli: "Naozaj, si Boží Syn!"
34. Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret.
35. Len čo ho obyvatelia tohto kraja poznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých
36. a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.