A A A A A

2 Samuelova 5:1-25
1. Všetky kmene Izraela prišli k Dávidovi do Chebronu a povedali: "Pozri, sme tvoja kosť a tvoje telo.
2. Už predtým, keď bol Šaul kráľom nad nami, ty si vyvádzal a privádzal Izraela do boja a z boja a Jahve ti povedal: Ty budeš pásť môj ľud Izrael, ty budeš vodcom nad Izraelom."
3. Tak prišli všetci starší Izraela ku kráľovi do Chebronu a kráľ Dávid uzavrel s nimi zmluvu v Chebrone pred Jahvem a oni pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom.
4. Dávid mal tridsať rokov, keď začal kraľovať a kraľoval štyridsať rokov.
5. V Chebrone kraľoval nad Júdom sedem rokov a šesť mesiacov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov nad celým Izraelom a Júdom.
6. Dávid so svojimi mužmi tiahol na Jeruzalem proti Jebuzejcom, ktorí bývali v krajine. Oni odkázali Dávidovi: "Sem nevojdeš. Veď slepí a chromí ťa zaženú!" To malo znamenať: Dávid sem nevkročí.
7. Dávid však zaujal pevnosť Sion. To je Dávidovo mesto.
8. V ten deň povedal Dávid: "Kto chce poraziť Jebuzejcov, musí vystúpiť vodným kanálom." Chromých a slepých Dávid z tej duše nenávidel. Preto sa hovorí: Slepí a chromí nevkročia do Chrámu.
9. Dávid sa usadil v pevnosti a pomenoval ju Dávidovým mestom. Potom Dávid postavil múr po jeho obvode od Mila smerom dovnútra.
10. Takto sa Dávid stále vzmáhal, lebo Jahve, Boh Cebaot, bol s ním.
11. Týrsky kráľ Chiram poslal k Dávidovi posolstvo s cédrovým drevom, tesárov a kamenárov, ktorí postavili Dávidovi dom.
12. Vtedy Dávid poznal, že ho Jahve potvrdil ako kráľa nad Izraelom a že vyvýšil jeho kráľovstvo kvôli svojmu ľudu, Izraelu.
13. Keď Dávid prišiel z Chebronu, vzal si ďalšie vedľajšie ženy a ženy z Jeruzalema a Dávidovi sa narodili ďalší synovia a dcéry.
14. Toto sú mená tých, ktorí sa mu narodili v Jeruzaleme: Šamua, Šobab, Natan, Šalamún,
15. Jibchar, Elišua, Nefeg, Jafia,
16. Elišama, Eljada, Elifelet.
17. Keď Filištínci počuli, že Dávida pomazali za kráľa nad Izraelom, všetci Filištínci vyšli hľadať Dávida. Dávid o tom počul a utiahol sa do skrýše.
18. Filištínci pritiahli a rozložili sa v doline Refaim.
19. Vtedy sa Dávid dopytoval Jahveho: "Mám napadnúť Filištíncov? Vydáš ich do mojich rúk?" Jahve povedal Dávidovi: "Napadni! Lebo istotne ti vydám Filištíncov do rúk."
20. Dávid teda pritiahol do Baal-Peracimu a tam ich Dávid porazil. A povedal: "Jahve pretrhol líniu mojich nepriateľov, ako rieka trhá svoje brehy." Preto tomu miestu dali meno Baal-Peracim.
21. Filištínci tam zanechali aj svoje modly, Dávid a jeho ľudia ich odniesli.
22. Filištínci znovu tiahli nahor a rozložili sa v doline Refaim.
23. Dávid sa znovu dopytoval Jahveho a ten mu odpovedal: "Nenapadni ich priamo, ale obíď ich odzadu a choď na nich od balzamovníkového hája.
24. Keď vo vrcholcoch balzamovníkov začuješ šelest krokov, vtedy sa ponáhľaj: to Jahve vychádza pred tebou poraziť filištínske vojsko."
25. Dávid urobil tak, ako mu Jahve prikázal, a bil Filištíncov od Gabaonu až po vchod do Gezeru.

2 Samuelova 6:1-23
1. Potom Dávid zhromaždil celý výkvet Izraela, tridsaťtisíc chlapov.
2. Dávid sa vydal na cestu a s celým vojskom šiel do Baaly v Judsku, aby odtiaľ priniesli Božiu archu, ktorá nesie meno Jahveho Cebaot tróniaceho nad cherubmi.
3. Božiu archu naložili na nový voz a odviezli ju z Abinadabovho domu, ktorý bol na návrší. Uza a Achjo, Abinadabovi synovia, viedli nový voz.
4. Uza kráčal vedľa Božej archy a Achjo kráčal pred ňou.
5. Dávid a celý dom Izraela tancovali pred Jahvem zo všetkých svojich síl a spievali za zvuku citár, hárf, tamburín, zvončekov a cimbalov.
6. Keď došli k Nakonovmu humnu, Uza natiahol ruku k Božej arche a zachytil ju, lebo voly sa potkli.
7. Vtedy Jahveho hnev vzplanul proti Uzovi, Boh ho na mieste udrel pre tento priestupok i zomrel tam vedľa Božej archy.
8. Dávid sa rozrušil, že Jahve udrel Uzu; a to miesto sa volá až do dnešného dňa Perec-Uza.
9. V ten deň sa Dávid zľakol Jahveho a povedal: "Ako by Jahveho archa mohla vojsť ku mne?"
10. Dávid teda nechcel previezť Božiu archu k sebe do Dávidovho mesta, ale dal ju odviezť do domu Obed-Edoma z Gatu.
11. Jahveho archa zostala u Obed-Edoma z Gatu tri mesiace a Jahve požehnal Obed-Edoma a celú jeho rodinu.
12. Kráľovi Dávidovi oznámili, že Jahve požehnal rodinu Obed-Edoma a všetko, čo mu náležalo, kvôli Božej arche. Vtedy Dávid išiel a dal vyniesť Božiu archu z domu Obed-Edoma do Dávidovho mesta s veľkým jasotom.
13. Keď tí, čo niesli Jahveho archu, urobili šesť krokov, obetoval býka a vykŕmené teľa.
14. Dávid tancoval z celej sily pred Jahvem, opásaný ľanovým efódom.
15. Tak Dávid a celý dom Izraela prevážali Jahveho archu s jasotom a za zvuku trúby.
16. Keď Jahveho archa vchádzala do Dávidovho mesta, Šaulova dcéra Mikal hľadela z okna a keď videla, ako kráľ Dávid skáče a točí sa pred Jahvem, pohrdla ním vo svojom srdci.
17. Jahveho archu doniesli a zložili ju na jej miesto do stanu, ktorý dal Dávid postaviť pre ňu, a Dávid obetoval pred Jahvem celopaly a pokojné obety.
18. Keď Dávid dokončil celopaly a pokojné obety, požehnal ľud v mene Jahveho Cebaot.
19. Potom nadelil všetkému ľudu, celému zástupu Izraela, tak mužom, ako i ženám, každému po jednom pecni chleba, po hrude datlí a po hrozienkovom koláči. Nato všetok ľud odišiel, každý do svojho domu.
20. Keď sa Dávid vrátil požehnať svoju domácnosť, Mikal, Šaulova dcéra, vyšla Dávidovi v ústrety a povedala: "Aký slávny bol dnes kráľ Izraela, keď sa dnes obnažoval pred očami slúžok svojich sluhov, ako by sa obnažoval iba nejaký blázon."
21. Ale Dávid odpovedal Mikal: "Ja tancujem pred Jahvem. Ako že žije Jahve, ktorý mi dal prednosť pred tvojím otcom a pred celým jeho rodom a ustanovil ma za hlavu Izraela, Jahveho ľudu, pred Jahvem budem tancovať
22. a ešte viac sa pokorím. V tvojich očiach môžem byť bezcenný, ale u tých slúžok, o ktorých si hovorila, u tých budem v úcte."
23. A Mikal, Šaulova dcéra, nemala deti do dňa svojej smrti.

Žalmy 63:1-11
1. Žalm. Dávidov. Keď bol na Judskej púšti.
2. Bože, ty si môj Boh, hneď za rána ťa hľadám, po tebe smädí moja duša, po tebe smädí celá moja bytosť, ako vyschnutá, pustá zem bez vody.
3. Tak ťa hľadám vo svätyni, aby som obdivoval tvoju moc a slávu.
4. Tvoja láska je lepšia než život, preto ťa budem oslavovať.
5. Budem ťa velebiť po celý život, v modlitbe k tebe budem spínať ruky.
6. Vtedy mi duša okreje ako na bohatej hostine a jasavá pieseň mi zaznie na perách.
7. Keď si na teba spomínam na svojom lôžku, keď myslím na teba za bezsenných nocí
8. a rozpomínam sa, ako si mi pomáhal, radosťou plesám v tôni tvojich krídel;
9. celou dušou sa viniem k tebe, tvoja pravica je mi oporou.
10. Tí, čo sa stroja vyhasiť mi život, zostúpia do tmavého hrobu,
11. budú vydaní napospas meču a za korisť šakalom.

Príslovia 16:16-17
16. Oveľa lepšie než zlato je získať si múdrosť a získať učenosť je lepšie než čisté striebro.
17. Cesta čestných ľudí je vyhýbať sa zlu; daj pozor na svoje kroky, zachrániš si život!

Jána 5:1-23
1. Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.
2. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betesda, ktorý má päť stĺpových siení.
3. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých, ktorí čakali, až sa voda zvíri.
4. Lebo Pánov anjel zostupoval z času na čas do rybníka a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech ho trápila akákoľvek choroba.
5. Bol tam aj človek, chorý už tridsaťosem rokov.
6. Keď ho tam videl Ježiš ležať a dozvedel sa, že je už dlho chorý, spýtal sa ho: "Chceš byť zdravý?"
7. Chorý mu odpovedal: "Pane, nemám nikoho, kto by ma spustil do rybníka, keď sa voda zvíri. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde."
8. Ježiš mu povedal: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď!"
9. Ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota,
10. preto Židia hovorili uzdravenému: "Dnes je sobota. Nesmieš nosiť lôžko!"
11. Ale on odpovedal: "Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď.‘"
12. Pýtali sa ho: "Kto je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď‘?"
13. Ale uzdravený nevedel, kto to bol, lebo Ježiš sa vzdialil zo zástupu, čo sa zišiel na tom mieste.
14. Neskôr ho Ježiš našiel v Chráme a povedal mu: "Pozri, ozdravel si, nepáchaj už hriechy, aby ťa nepostihlo niečo horšie."
15. A ten človek šiel povedať Židom, že to Ježiš ho uzdravil.
16. Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil také veci v sobotu.
17. Ježiš im povedal: "Môj Otec pracuje aj teraz, aj ja pracujem."
18. Preto sa Židia usilovali ešte väčšmi zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a tak sa robil rovným Bohu.
19. Ježiš im odpovedal a hovoril: "Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí aj Syn.
20. Lebo Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali.
21. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a vracia im život, tak aj Syn oživuje, koho chce.
22. Lebo Otec nikoho nesúdi a všetok súd odovzdal Synovi,
23. aby si všetci ctili Syna, tak ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.