A A A A A

2 Samuelova 3:1-39
1. Vojna medzi Šaulovým domom a Dávidovým domom sa preťahovala a Dávid stále mocnel, ale Šaulov dom slabol a upadal.
2. Dávidovi sa v Chebrone narodili synovia: jeho prvorodený bol Ammon od Achinoam z Jizreela;
3. druhý bol Kileab od Abigajil, vdovy po Nabalovi, z Karmelu; tretí bol Absolon, syn Maachy, dcéry gešurského kráľa Talmaja;
4. štvrtý bol Adoniáš, Chaggitin syn; piaty Šefatja, Abitalin syn;
5. šiesty bol Jitream od Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v Chebrone.
6. Počas vojny medzi Šaulovým domom a Dávidovým domom sa prihodilo toto: Abner strhával na seba všetku moc v Šaulovom dome.
7. Šaul mal vedľajšiu ženu, ktorá sa volala Ricpa, Ajova dcéra, a Abner si ju vzal. Išbaal povedal Abnerovi: "Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?"
8. Abner sa pre tieto slová na Išbaala veľmi nahneval a povedal: "Či som ja psia hlava? Ja dnes preukazujem láskavosť domu tvojho otca Šaula, jeho bratom a jeho priateľom, nevydal som ťa Dávidovi do rúk, a ty dnes vyhľadávaš vinu na mne pre túto ženu?
9. Nech toto urobí Jahve Abnerovi a tamto ešte pridá, ak neurobím, čo Jahve prísahou sľúbil Dávidovi:
10. že prenesie kráľovstvo zo Šaulovho domu a ustanoví Dávidov trón nad Izraelom a nad Júdom od Danu až po Beer-Šebu."
11. Išbaal sa Abnerovi neodvážil odpovedať ani jedno slovo, lebo sa ho bál.
12. Abner poslal poslov k Dávidovi s odkazom: "Čia je krajina?" S ponukou: "Uzavri so mnou zmluvu a ja ti pomôžem získať pre teba celý Izrael."
13. Dávid odpovedal: "Dobre, uzavriem s tebou zmluvu, len jedno si žiadam od teba: nebudeš u mňa prijatý, kým mi neprivedieš Šaulovu dcéru Mikal."
14. Dávid poslal poslov k Šaulovmu synovi Išbaalovi s odkazom: "Vydaj mi moju manželku Mikal, ktorú som si získal za sto predkožiek Filištíncov!"
15. Išbaal ju poslal vziať od muža Paltiela, Lajišovho syna.
16. Jej muž prišiel s ňou a plačúc ju vyprevádzal až po Bachurim. Vtedy mu Abner povedal: "Vráť sa!" A on sa vrátil.
17. Abner vyjednával so staršími Izraela a povedal: "Už dávno ste si žiadali Dávida za kráľa nad vami.
18. Teraz to vykonajte, lebo Jahve povedal o Dávidovi toto: ‚Pomocou svojho sluhu Dávida vyslobodím svoj izraelský ľud z rúk Filištíncov a z rúk všetkých jeho nepriateľov.‘"
19. Abner hovoril zvlášť s Benjamínovcami, potom odišiel do Chebronu vyložiť Dávidovi všetko, čo schválili Izraelci a celý Benjamínov dom.
20. Abner prišiel v sprievode dvadsiatich mužov k Dávidovi do Chebronu a Dávid prichystal hostinu Abnerovi a mužom, ktorí ho sprevádzali.
21. Potom Abner povedal Dávidovi: "Som pripravený. Idem zhromaždiť celý Izrael ku kráľovi, môjmu pánovi: uzavrú s tebou zmluvu a ty budeš vládnuť nad všetkým, ako si želáš." Dávid prepustil Abnera, ktorý odišiel v pokoji.
22. Vtedy prišli Dávidovi vojaci a Joab z výpravy a doniesli so sebou veľkú korisť, ale Abner už nebol u Dávida v Chebrone, lebo ten ho prepustil a on odišiel v pokoji.
23. Keď Joab a všetko vojsko s ním prišli domov, oznámili Joabovi: "Prišiel ku kráľovi Abner, Nerov syn; ten ho prepustil a on odišiel v pokoji."
24. Nato Joab vošiel ku kráľovi a povedal: "Čo si to urobil? Prišiel k tebe, prečo si ho nechal znovu odísť?
25. Poznáš Abnera, Nerovho syna. Veď prišiel, aby ťa oklamal, aby poznal, ako vychádzaš a vchádzaš, a dozvedel sa všetko, čo robíš."
26. Keď Joab odišiel od Dávida, poslal za Abnerom poslov a tí ho priviedli späť od cisterny Sira. Dávid však o tom nevedel.
27. Keď Abner prišiel do Chebronu, Joab ho odviedol doprostred brány, akoby chcel s ním tajne hovoriť, a tam mu z pomsty za svojho brata Asaela zasadil smrteľnú ranu do brucha.
28. Keď sa neskôr Dávid o tom dopočul, povedal: "Nemám vinu ani ja, ani moje kráľovstvo pred Jahvem za vyliatu krv Abnera, Nerovho syna.
29. Tá nech padne na Joabovu hlavu a na celý rod jeho otca. Nech z Joabovho domu nevymizne postihnutý výtokom, malomocenstvom, chlapi schopní držať iba vreteno alebo čo padnú pod mečom, alebo trpiaci nedostatkom chleba!"
30. Tak Joab a jeho brat Abišaj zavraždili Abnera, pretože im zabil brata Asaela v boji pri Gabaone.
31. Dávid rozkázal Joabovi a všetkým vojakom, ktorí ho sprevádzali: "Roztrhnite si šaty, oblečte vrecovinu a trúchlite za Abnerom." A kráľ Dávid kráčal za márami.
32. Abnera pochovali v Chebrone. Kráľ nahlas plakal nad Abnerovým hrobom a všetok ľud plakal s ním.
33. Potom kráľ zaspieval nad Abnerom tento žalospev: "Či musel Abner zomrieť ako zomiera zmyslov zbavený?
34. Ruky si nemal poviazané, nohy si nemal v okovách. Padol si ako tí, čo padajú pred zločincami" Nato všetok ľud nad ním ešte viac zaplakal.
35. Všetok ľud prišiel presvedčiť Dávida, aby niečo zjedol, kým bol ešte deň; ale Dávid prisahal: "Toto nech mi urobí Jahve a tamto ešte pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek iné."
36. Všetok ľud si to všimol a schvaľoval to, lebo všetko, čo kráľ robil, páčilo sa ľudu.
37. V ten deň všetok ľud a celý Izrael pochopili, že kráľ nemal so smrťou Abnera, Nerovho syna, nič spoločné.
38. Kráľ povedal svojim sluhom: "Neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, veľký človek?
39. Hoci som pomazaným kráľom, cítim sa slabý a bezmocný voči týmto bezohľadným synom Ceruje; sú tvrdší ako ja. Nech Jahve odplatí každému, kto robí zlo, podľa jeho zloby!"
2 Samuelova 4:1-12
1. Keď Šaulov syn počul, že Abner zomrel v Chebrone, ovisli mu ruky a celý Izrael sa zhrozil.
2. Šaulov syn mal dvoch vodcov útočných čiat, jeden sa volal Baana a druhý Rechab. Boli to synovia Rimmona z Beerotu spomedzi Benjamínovcov. Lebo aj Beerot sa počíta k Benjamínovi.
3. Beeroťania kedysi utiekli do Gitajimu, kde potom žili ako cudzinci.
4. Jonatan, Šaulov syn, mal syna chromého na obidve nohy. Mal päť rokov, keď z Jizreela došla zvesť o Šaulovi a o Jonatanovi. Vtedy ho jeho pestúnka vzala a keď náhlivo utekala, spadol jej a okrivel. Volal sa Meribaal.
5. Synovia Rimmona z Beerotu, Rechab a Baana, sa vydali na cestu a prišli do Išbaalovho domu za najväčšej horúčavy dňa, keď tento cez poludnie ležal na lôžku.
6. Vrátnička, ktorá čistila zrno, zadriemala a zaspala. Rechab a jeho brat Baana vkĺzli dnu,
7. vošli do domu, kde spal na svojom lôžku vo svojej spálni. Zabili ho, odťali mu hlavu, potom vzali jeho hlavu a išli celú noc cestou cez Arabu.
8. Išbaalovu hlavu doniesli Dávidovi do Chebronu a povedali kráľovi: "Tu máš hlavu Šaulovho syna Išbaala, tvojho nepriateľa, ktorý ti siahal na život. Dnes Jahve pomstil nášho pána, kráľa, na Šaulovi a na jeho potomstve."
9. Dávid odpovedal Rechabovi a jeho bratovi Baanovi, synom Rimmona z Beerotu: "Ako že žije Jahve, ktorý ma vyslobodil zo všetkých úzkostí,
10. toho, ktorý mi oznámil Šaulovu smrť a nazdal sa, že prináša dobrú zvesť, som chytil a zabil v Ciklagu, to bola odplata za jeho dobrú správu!
11. Tým viac, keď svojvoľníci zavraždili statočného človeka v jeho dome na jeho lôžku! Či nemám požadovať jeho krv z vašich rúk a vyhubiť vás zo zeme?"
12. Potom dal Dávid rozkaz mládencom a tí ich zabili. Poodtínali im ruky i nohy a povešali ich pri rybníku v Chebrone. Išbaalovu hlavu však vzali a pochovali v Abnerovom hrobe v Chebrone.
Žalmy 62:5-12
5. Zhodli ste sa zhodiť ho z vysokého miesta, na to vám je dobrá každá lož, ústami ho chválite a srdcom preklínate. Sela
6. Len u Boha nájde pokoj moja duša, jedine od neho prichádza mi spása.
7. Len on je môj ochranca a spasiteľ, môj pevný hrad, že nič mnou neotrasie.
8. Moja záchrana a moja česť závisí od Boha, Boh je mocný ochranca a moje útočište. Sela
9. Spoliehaj sa vždy na Boha, ľud môj, vylej pred ním bolesti svojho srdca, lebo Boh je naše útočište.
10. Adamovi synovia sú iba závan vetra, iba prelud sú ľudskí synovia. Keď všetci pospolu vystúpia na váhu, budú vážiť menej ako dýchnutie.
11. Nespoliehajte sa na vydieranie, nechváľte sa nakradnutým majetkom! Hoci vám bohatstvo rastie, neviažte naň svoje srdce!
12. Jedenkrát Boh prehovoril a dvakrát som to počul: že moc patrí Bohu, tebe, Pane, láska,
Príslovia 16:13-15
13. Spravodlivá reč získava priazeň u kráľov, majú radi človeka, čo hovorí pravdu.
14. Hnev kráľov je predzvesťou smrti, lež múdry človek ho vie utíšiť.
15. Jas na kráľovej tvári znamená život, jeho priazeň je ako jarný dážď.
Jána 4:31-54
31. Medzitým ho učeníci prosili: "Rabbi, jedz!"
32. On im povedal: "Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte."
33. Učeníci si hovorili medzi sebou: "Vari mu niekto priniesol jesť?"
34. Ježiš im povedal: "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, kto ma poslal, a dokončiť jeho dielo.
35. Nevravíte aj vy: Ešte štyri mesiace a bude žatva? Ale ja vám hovorím: Rozhliadnite sa a hľaďte na polia, že sú biele na žatvu!
36. Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, takže sa spolu tešia aj rozsievač, aj žnec.
37. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne.
38. Ja som vás poslal žať to, na čom ste sa nenamáhali. Namáhali sa iní a vy dedíte z ich námahy."
39. Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: "Povedal mi všetko, čo som porobila."
40. Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni.
41. A oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo.
42. Žene povedali: "Už neveríme pre tvoje reči, lebo sami sme ho počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta."
43. O dva dni odišiel stadiaľ do Galiley.
44. Ježiš sám na sebe vydal svedectvo, že prorok nemá úctu vo svojej vlasti.
45. Keď však prišiel do Galiley, Galilejčania ho privítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatok v Jeruzaleme, lebo aj oni tam boli na sviatok.
46. Prišiel teda znovu do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Tam bol kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna.
47. Keď počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už zomieral.
48. Ježiš mu povedal: "Ak nevidíte znamenia a zázraky, neveríte."
49. Kráľovský úradník mu povedal: "Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!"
50. Ježiš mu povedal: "Choď, tvoj syn žije!" A ten človek uveril Ježišovmu slovu a šiel.
51. Keď bol ešte na ceste, vyšli mu naproti sluhovia a povedali mu, že jeho dieťa žije.
52. Spýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: "Včera o siedmej hodine mu prešla horúčka."
53. Tu otec spoznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: "Tvoj syn žije." A uveril on i celý jeho dom.
54. Toto nové znamenie, druhé, Ježiš urobil, keď sa vrátil z Judey do Galiley.