A A A A A

1 Kroník 13:1-14
1. Dávid mal poradu s veliteľmi tisícov, stotín a so všetkými veliteľmi.
2. Potom povedal celému zhromaždeniu Izraela: "Ak uznáte za dobré a Jahve, náš Boh, to tak rozhodne, pošlime odkaz našim bratom, ktorí bývajú vo všetkých krajoch Izraela, a najmä kňazom a Levitom v ich mestách a dedinách, aby sa k nám zhromaždili.
3. Potom k nám prenesieme archu nášho Boha, lebo za Šaulových čias sme sa o ňu nestarali."
4. Celé zhromaždenie rozhodlo, že treba tak urobiť, lebo celému ľudu sa návrh páčil.
5. Dávid zhromaždil celý Izrael od egyptského potoka Šichor až po vstup do Chamatu, aby priniesli Božiu archu z Kirjat-Jearimu.
6. Potom Dávid a celý Izrael išli do Baaly, ku Kirjat-Jearimu v Judsku, aby odtiaľ odniesli Božiu archu, ktorá nesie meno Jahveho, tróniaceho nad cherubmi.
7. Božiu archu viezli na novom voze z Abinadabovho domu; Uza a Achjo viedli voz.
8. Dávid a celý Izrael tancovali pred Bohom zo všetkých svojich síl spievajúc za zvuku citár, hárf a tamburín, sistrov a cimbalov.
9. Keď došli ku Kidonovmu humnu, Uza natiahol ruku k Božej arche, lebo voly ju takmer prevrátili.
10. Vtedy Boží hnev vzplanul proti Uzovi, ten ho na mieste zabil, pretože siahol rukou po arche. Uza tam zomrel pred Bohom.
11. Dávid sa rozrušil, že Boh udrel Uzu, a to miesto sa volá až do dnešného dňa Perec-Uza.
12. V ten deň sa Dávid zľakol Boha a povedal: "Ako by som mohol dopraviť k sebe Božiu archu?"
13. Dávid teda nedal previezť Božiu archu k sebe do Dávidovho mesta, ale dal ju odviezť do domu Obed-Edoma z Gatu.
14. Božia archa zostala u Obed-Edoma z Gatu tri mesiace a Jahve požehnal dom Obed-Edoma i všetko, čo mal.
1 Kroník 14:1-17
1. Týrsky kráľ Chiram poslal k Dávidovi posolstvo s cédrovým drevom, murárov a tesárov, aby mu postavili dom.
2. Vtedy Dávid poznal, že ho Jahve potvrdil ako kráľa nad Izraelom a že vyvýšil jeho kráľovstvo z lásky k svojmu izraelskému ľudu.
3. V Jeruzaleme si Dávid vzal ďalšie ženy a splodil ďalších synov a dcéry.
4. Toto sú mená detí, ktorí sa mu narodili v Jeruzaleme: Šauma, Šobab, Natan, Šalamún,
5. Jibchar, Elišua, Elpalet,
6. Nogah, Nefeg, Jafia,
7. Elišama, Baaljada, Elifelet.
8. Keď Filištínci počuli, že Dávida pomazali za kráľa nad Izraelom, všetci Filištínci vyšli zmocniť sa Dávida. Keď to Dávid počul, vytiahol proti nim.
9. Filištínci prišli a rozložili sa v doline Refaim.
10. Vtedy sa Dávid dopytoval Boha: "Mám napadnúť Filištíncov? Vydáš ich do mojich rúk?" Jahve mu odpovedal: "Napadni! Vydám ti ich do rúk."
11. Pritiahli do Baal-Peracimu a Dávid ich tam porazil. Tu povedal Dávid: "Boh mojou rukou pretrhol líniu mojich nepriateľov, ako keď rieka trhá svoje brehy." Preto tomu miestu dali meno Baal-Peracim.
12. Filištínci tam zanechali aj svoje modly, Dávid rozkázal, aby ich spálili.
13. Filištínci sa znova rozkladali v doline.
14. Dávid sa znovu dopytoval Boha a Boh mu odpovedal: "Nechoď za nimi, ale obíď ich odzadu a napadni ich od balzamovníkového hája.
15. Keď vo vrcholcoch balzamovníkov začuješ zvuk krokov, vtedy sa ponáhľaj do boja: to Boh vychádza pred tebou poraziť filištínske vojsko."
16. Dávid urobil tak, ako mu prikázal Boh: porazil filištínske vojsko od Gabaonu až po Gezer.
17. Chýr o Dávidovi prenikol do všetkých krajín a Jahve spôsobil, že sa ho báli všetky národy.
Žalmy 78:1-11
1. Báseň. Asafova. Ľud môj, vypočuj si moje naučenie, počúvaj slová, ktoré ti poviem.
2. Rozpoviem ti poučné podobenstvá, vyložím tajomné udalosti dávnych vekov,
3. veci, ktoré sme už počuli a poznali, lebo nám ich rozprávali naši otcovia.
4. Ani my to nezatajíme ich deťom, ale rozpovieme budúcim pokoleniam slávne Jahveho skutky a mocné divy, ktoré urobil.
5. Nariadil Jakubovým kmeňom, uzákonil pre Izrael, aby otcovia zanechali svojim synom nariadenia, ktoré dostali,
6. aby o nich vedeli aj budúce pokolenia, aj deti, čo sa ešte len narodia, a tieto aby ich odovzdali svojim synom:
7. aby v Bohu skladali svoju nádej, aby mali stále na mysli Božie veľké skutky a zachovávali jeho prikázania,
8. aby neboli ako ich otcovia, neposlušné a odbojné pokolenie, ktoré nikdy nemalo pevnú vieru v Boha a zmýšľaním zostalo mu neverné.
9. Ako synovia Efraimovi, ozbrojení lukmi, ktorí v deň bitky dali sa na útek,
10. nedodržali zmluvu s Bohom a spriečili sa poslúchať jeho zákon,
11. zabudli na všetko, čo pre nich vykonal, na jeho zázraky, ktorými sa preukázal.
Príslovia 19:20-21
20. Vypočuj radu, prijmi disciplínu! Tak sa napokon staneš múdrym.
21. Koľko plánov v ľudskej mysli! Avšak to sa stane, čo Jahve chce.
Skutky Apoštolov 7:22-43
22. Tak Mojžiša vyučili vo všetkej egyptskej múdrosti a bol mocný slovom i skutkom.
23. Keď dovŕšil štyridsať rokov, prišla mu myšlienka navštíviť svojich bratov, synov Izraela.
24. Keď videl, že Egypťan ktoréhosi z nich týra, skočil na pomoc a pomstil ho tak, že Egypťana zabil.
25. Myslel si, že bratia pochopia, že Boh ich chce zachrániť jeho rukou, ale oni to nepochopili.
26. Na druhý deň zasa prišiel medzi nich práve, keď sa bili, a presviedčal ich, aby sa zmierili: ‚Mužovia, ste bratia, prečo ubližujete jeden druhému?‘
27. Ale ten, čo krivdil blížnemu, odbil ho slovami: ‚Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami?
28. Vari chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil toho Egypťana?‘
29. Pre toto slovo Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v madiánskej krajine, kde sa mu narodili dvaja synovia.
30. Keď uplynulo štyridsať rokov, zjavil sa mu na púšti pri vrchu Sinaj anjel v plameni horiaceho kríka.
31. Keď to Mojžiš zbadal, divil sa tomu, čo videl. A keď prišiel bližšie, aby sa na to pozrel, zaznel Pánov hlas:
32. ‚Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba.‘ Mojžiš sa zľakol a neodvážil sa pozrieť hore.
33. Vtedy mu Pán povedal: ‚Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.
34. Dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte a počul som ich vzdychanie; preto som zostúpil vyslobodiť ich. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta!‘
35. Tohto Mojžiša, ktorého zapreli, keď povedali: Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?, toho poslal ako knieža a vysloboditeľa sám Boh, keď sa mu zjavil v kríku a hovoril mu ústami anjela.
36. On ich vyviedol a robil divy a znamenia v Egyptskej krajine, v Červenom mori a na púšti po štyridsať rokov.
37. Tento Mojžiš povedal synom Izraela: ‚Boh vám vzbudí z vašich bratov proroka, ako som ja.‘
38. To on bol v zhromaždení ľudu na púšti prostredníkom medzi anjelom, čo sa s ním rozprával na vrchu Sinaj, a medzi našimi otcami; on dostal živé slová, aby nám ich odovzdal.
39. Ale naši otcovia ho nechceli poslúchať, odmietli ho a v srdciach sa im zacnelo po Egypte.
40. Áronovi vraveli: ‚Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z Egyptskej krajiny.‘
41. V tých dňoch si urobili teľa, priniesli modle obetu a kochali sa v diele svojich rúk.
42. Ale Boh sa od nich odvrátil a nechal, aby sa klaňali nebeským vojom, ako sa píše v knihe Prorokov: Dom Izraela, vari ste mne prinášali krvavé a nekrvavé obety štyridsať rokov na púšti?
43. Veď ste so sebou nosili stan Molocha a hviezdu svojho boha Refana, figúry, čo ste si urobili, aby ste sa im klaňali. Preto vás presídlim až za Babylon.