A A A A A

2 Samuelova 19:1-43
1. Kráľ bol náramne rozrušený. Vystúpil do siene nad bránou a plakal. Hovoril vzdychajúc: "Syn môj, Absolon, syn môj, syn môj, Absolon! Keby som bol ja zomrel miesto teba! Absolon, syn môj, syn môj!"
2. Joabovi oznámili: "Pozri, kráľ plače a smúti za Absolonom."
3. A víťazstvo sa toho dňa zmenilo na smútok pre celé vojsko, lebo vojsko sa v ten deň dozvedelo, že kráľ žiali za svojím synom.
4. Vojsko sa toho dňa vkrádalo do mesta, ako sa vkrádajú vojaci, keď sa hanbia, že utiekli z boja.
5. Kráľ si zahalil tvár a nahlas bedákal: "Syn môj Absolon, Absolon, syn môj, syn môj!"
6. Vtedy vošiel Joab dovnútra ku kráľovi a povedal: "Dnes si potupil všetkých svojich sluhov, ktorí ti dnes zachránili život i život tvojich synov, tvojich dcér a život tvojich žien i život tvojich vedľajších žien,
7. lebo miluješ tých, čo ťa nenávidia, a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Veru si ukázal, že ti nezáleží na tvojich vojvodcoch a na tvojich vojakoch, lebo dnes viem, že by sa ti bolo páčilo, keby bol Absolon zostal nažive a my všetci by sme dnes boli mŕtvi.
8. Preto teraz vstaň, vyjdi von a prehovor k srdcu svojich sluhov, lebo prisahám na Jahveho, že ak nevyjdeš, ani jeden nezostane s tebou tejto noci, a to bude pre teba väčšie nešťastie ako všetko zlé, čo ťa postihlo od tvojej mladosti až doteraz."
9. Kráľ vstal a posadil sa v bráne. Celému vojsku oznámili: "Pozrite, kráľ sedí v bráne!" Vtedy sa celé vojsko dostavilo pred kráľa. Prípravy na Dávidov návrat Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu.
10. Vo všetkých izraelských kmeňoch sa všetok ľud hádal. Hovorili: "Kráľ nás vyslobodil z moci našich nepriateľov, vytrhol nás z ruky Filištíncov, a teraz musel utiecť z krajiny pred Absolonom.
11. Absolon zasa, ktorého sme si pomazali za kráľa nad sebou, zomrel v boji. Prečo teda nerobíte nič, aby ste priviedli kráľa späť?"
12. To, čo sa hovorilo v celom Izraeli, došlo až ku kráľovi. Vtedy kráľ Dávid poslal odkaz Sadokovi a Ebjatarovi: "Takto hovorte starším Júdu: ‚Prečo by ste mali byť poslední, kto privedie kráľa domov?
13. Vy ste moji bratia, moja kosť a moje telo, prečo ste poslední, kto privedie kráľa späť?‘
14. A Amasovi povedzte: ‚Nie si ty moja kosť a moje telo? Toto nech mi urobí Boh a toto nech pridá, ak namiesto Joaba ty nebudeš vojvodcom u mňa po všetky časy.‘"
15. Takto si naklonil srdce všetkých Júdovcov ako srdce jedného muža. I poslali kráľovi odkaz: "Vráť sa ty a všetci tvoji mužovia!"
16. Kráľ sa teda vrátil a prišiel až k Jordánu. Júda prišiel do Gilgalu kráľovi v ústrety, aby pomohol kráľovi cez Jordán.
17. Aj Šimei, syn Benjamínovca Geru z Bachurimu, sa ponáhľal s judskými mužmi v ústrety kráľovi Dávidovi.
18. Mal so sebou tisíc chlapov z Benjamína. Aj Ciba, sluha Šaulovho domu, a s ním jeho pätnásť synov a dvadsať sluhov vrhli sa do Jordána ešte pred kráľom
19. a robili všetko možné, aby previezli kráľovu rodinu a urobili všetko, čo sa mu len zapáčilo. Šimei, Gerov syn, sa hodil kráľovi k nohám, keď prechádzal cez Jordán,
20. a povedal kráľovi: "Nech mi môj pán nepočíta môj hriech! Nech si nespomína, ako ťa tupil tvoj sluha v deň, keď kráľ, môj pán, vyšiel z Jeruzalema. Nech si to kráľ neberie k srdcu.
21. Veď ja, tvoj sluha, viem, že som sa prehrešil, dnes však z celého Jozefovho domu prichádzam prvý v ústrety kráľovi, svojmu pánovi."
22. Nato sa ozval Cerujin syn Abišaj a povedal: "Či si Šimei nezaslúži smrť za to, že preklínal Jahveho pomazaného?"
23. Ale Dávid povedal: "Čo mám robiť s vami, synovia Ceruje, že sa dnes staviate proti mne? Dnes by mal byť niekto usmrtený v Izraeli? Nemám istotu, že dnes som kráľom nad Izraelom?"
24. Potom kráľ povedal Šimeimu: "Nezomrieš." A kráľ sa mu zaprisahal.
25. Aj Šaulov vnuk Meribaal vyšiel v ústrety kráľovi. Neošetroval si nohy, ani ruky, nestrihal si fúzy a nepral si šaty od toho dňa, keď kráľ odišiel, až do dňa, keď sa v pokoji vrátil.
26. Keď prišiel z Jeruzalema pred kráľa, ten sa ho opýtal: "Prečo si nešiel so mnou, Meribaal?"
27. On odpovedal: "Môj pán, kráľ, môj sluha ma oklamal. Tvoj služobník mu povedal: ‚Osedlaj mi oslicu, nasadnem na ňu a pôjdem s kráľom,‘ lebo tvoj sluha je chromý.
28. Ohovoril mňa, tvojho sluhu, u kráľa, môjho pána. Ale kráľ, môj pán, je ako Boží anjel, preto urob tak, ako uznáš za dobré.
29. Lebo celý rod môjho otca zasluhoval si smrť od kráľa, môjho pána, ale ty si posadil svojho sluhu medzi tých, čo jedia pri tvojom stole. Akého práva sa ešte môžem dovolávať u kráľa?"
30. Kráľ povedal: "Prečo máš toľko rečí? Moje rozhodnutie je: ty a Ciba si rozdeľte pole."
31. Meribaal povedal kráľovi: "Nech si aj všetko vezme, len keď sa kráľ, môj pán, v pokoji vrátil do svojho domu!"
32. Galaádčan Barzilaj vyšiel z Rogelimu a prišiel s kráľom až po Jordán, aby sa od neho pri Jordáne odobral.
33. Barzilaj bol veľmi starý, osemdesiatročný, on vydržiaval kráľa, kým býval v Machanajime, lebo to bol veľmi zámožný človek.
34. Kráľ povedal Barzilajovi: "Poď so mnou, budem ťa vydržiavať u seba v Jeruzaleme."
35. Ale Barzilaj odpovedal kráľovi: "Koľko rokov budem ešte žiť, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema?
36. Dnes mám osemdesiat rokov; či viem ešte rozoznať, čo je dobré a čo zlé? Či tvoj sluha vychutnáva, čo je a čo pije? Či môže počúvať hlasy spevákov a speváčok? Prečo by mal byť tvoj sluha na ťarchu kráľovi, svojmu pánovi?
37. Tvoj sluha len prejde Jordán s kráľom, ale prečo by mi kráľ mal dať takúto odmenu?
38. Dovoľ, prosím, nech sa tvoj sluha vráti: chcem zomrieť vo svojom meste pri hrobe svojho otca a svojej matky. Ale tu je tvoj sluha Kimham, ten nech ide ďalej s kráľom, mojím pánom, nalož s ním, ako uznáš za dobré."
39. Kráľ povedal: "Nech Kimham ide so mnou, naložím s ním, ako sa ti bude páčiť, a tebe urobím všetko, čo si budeš odo mňa želať."
40. Všetok ľud prešiel Jordán, kráľ prešiel, objal Barzilaja, požehnal ho a on sa vrátil domov.
41. Kráľ sa uberal do Gilgalu a Kimham šiel s ním. Kráľa sprevádzal všetok judský ľud a polovica izraelského ľudu.
42. Tu prišli ku kráľovi všetci izraelskí mužovia a pýtali sa ho: "Prečo ťa ukradli naši bratia a previedli cez Jordán kráľa, jeho rodinu a celú Dávidovu družinu s ním?"
43. Všetci judskí mužovia odpovedali izraelským mužom: "Pretože nám je kráľ bližší príbuzný. Prečo sa na to hneváte? Azda sme jedli na trovy kráľa? Alebo nám on doniesol nejakú čiastku?"

2 Samuelova 20:1-26
1. Bol tam jeden naničhodník menom Šeba, Bikriho syn, Benjamínovec. Ten zatrúbil na roh a kričal: "My nemáme podiel na Dávidovi, nemáme dedičstvo na Izajovom synovi! Každý do svojho stanu, Izrael!"
2. Všetci Izraelci opustili Dávida a nasledovali Šebu, Bikriho syna, ale judskí mužovia sa pridŕžali svojho kráľa od Jordánu až po Jeruzalem.
3. Dávid sa vrátil do svojho paláca v Jeruzaleme. Kráľ vzal tých desať vedľajších žien, ktoré zanechal strážiť dom, a dal ich pod dozor. Postaral sa o ich zaopatrenie, ale nevchádzal k nim. Boli zatvorené až do dňa svojej smrti a žili ako vdovy.
4. Kráľ povedal Amasovi: "Zvolaj mi mužov Júdu, dávam ti tri dni, aby si sa sem dostavil."
5. Amasa odišiel zvolať Júdu, ale oneskoril sa nad určenú lehotu.
6. Vtedy povedal Dávid Abišajovi: "Šeba, Bikriho syn, nám bude teraz nebezpečnejší ako Absolon. Vezmi stráže svojho pána a prenasleduj ho, aby sa nedostal do opevnených miest a neunikol nám."
7. Za Abišajom vyrazili do poľa Joab, Keretejci a Peletejci a všetci hrdinovia; vyšli z Jeruzalema prenasledovať Šebu, Bikriho syna.
8. Boli pri veľkej skale, ktorá je v Gabaone, keď Amasa prišiel pred nich. Ale Joab mal oblečené vojenské šaty, na nich mal opásaný meč v pošve na bedrách; ten vykĺzol a vypadol.
9. Joab povedal Amasovi: "Ako sa máš, brat môj?" Pritom Joab pravou rukou chytil Amasu za bradu, akoby ho chcel pobozkať.
10. Ale Amasa si nevšimol meč, ktorý mal Joab v ľavej ruke. Ten mu ho vrazil do brucha, takže mu vnútornosti vylial na zem; nezadal mu druhú ranu, lebo Amasa zomrel. Joab a jeho brat Abišaj ďalej prenasledovali Šebu, Bikriho syna.
11. Jeden z mladších Joabových vojakov zostal na stráži pri Amasovi a kričal: "Kto má rád Joaba a je za Dávida, nech ide za Joabom!"
12. Amasa ležal v krvi uprostred cesty. Keď ten chlap videl, že sa všetci zastavujú, odtiahol Amasu z cesty na pole a hodil na neho plášť, lebo videl, že sa zastavuje každý, kto prešiel popri ňom.
13. Keď Amasu odtiahli z cesty, všetci chlapi prešli za Joabom prenasledovať Šebu, Bikriho syna.
14. Tento prešiel cez všetky izraelské kmene až po Abel-Bet-Maachu a celý rod Bikri… Oni sa zhromaždili a šli tiež za ním.
15. Všetci vojaci, ktorí boli s Joabom, prišli a obľahli ho v Abel-Bet-Maache. Proti mestu nasypali val, ktorý siahal až po hradby, a začali podkopávať múr, aby ho zrúcali.
16. Vtom akási rozumná žena zakričala z mesta: "Čujte! Čujte! Povedzte, prosím, Joabovi: ‚Príď sem, chcem sa s tebou rozprávať!‘"
17. Tak sa priblížil a žena sa pýtala: "Ty si Joab?" On odpovedal: "Áno." Ona mu povedala: "Počuj slová svojej slúžky!" I odpovedal: "Počúvam."
18. Hovorila takto: "Za dávnych čias hovorievali: ‚Nech sa spýtajú v Abele a v Dane a nech tak robia.‘
19. Ja som pokojné a verné izraelské mesto. A ty chceš zničiť mesto, ktoré je matkou v Izraeli. Prečo chceš zničiť Jahveho dedičstvo?"
20. Joab odpovedal: "Ani zďaleka, ani zďaleka! Nechcem ani ničiť, ani búrať.
21. Vec sa nemá tak. Lež chlap z Efraimských vrchov menom Šeba, Bikriho syn, povstal proti kráľovi, proti Dávidovi. Vydajte mi jeho samého a ja odtiahnem od mesta." Žena povedala Joabovi: "Dobre teda, jeho hlavu ti vyhodia cez múr."
22. Nato žena prehovorila celé mesto svojou múdrosťou, takže Šebovi, Bikriho synovi, zoťali hlavu a hodili ju Joabovi. On zatrúbil na roh a rozišli sa od mesta, každý do svojho stanu. Joab sa vrátil do Jeruzalema ku kráľovi.
23. Joab velil celému vojsku; Benajahu, Jehojadov syn, velil Keretejcom a Peletejcom.
24. Adoram bol nad nútenými prácami a Jehošafat, Achiludov syn, bol kancelárom;
25. Šeja bol pisárom; Sadok a Ebjatar boli kňazmi. Jairovec Ira bol tiež Dávidovým kňazom.
26. Pre zbormajstra. Na strunových nástrojoch. Žalm. Pieseň.

Žalmy 67:1-7
1. Bože, buď nám milostivý a požehnaj nás, láskavo na nás zhliadni, Sela
2. aby celý svet poznal tvoje cesty a všetky národy tvoju spásu.
3. Bože, nech ťa velebia národy, nech ťa velebia všetky národy!
4. Nech jasajú a radujú sa všetci ľudia, lebo ty spravodlivo súdiš národy a spravuješ všetky národy zeme. Sela
5. Bože, nech ťa velebia národy, nech ťa velebia všetky národy!
6. Zem priniesla úrodu, Boh, náš Pán, nás požehnáva.
7. Žreb sa hádže do podolka, rozhodnutie však záleží od Jahveho.

Príslovia 16:33-33
33. Lepšia je kôrka suchého chleba pri troche pokoja, ako dom plný hodujúcich a hádok.

Príslovia 17:1-1
1. Ježiš odišiel na Olivovú horu.

Jána 8:1-27
1. Ale zavčas ráno sa vrátil do Chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich.
2. Tu učitelia Zákona a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku
3. a povedali mu: "Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve.
4. Mojžiš nám v Zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?"
5. Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi.
6. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň."
7. A znovu sa zohol a písal po zemi.
8. Ako to počuli, jeden po druhom — počnúc staršími — sa vytrácali, až zostal sám so ženou, ktorá stála v prostriedku.
9. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: "Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil?"
10. Ona odpovedala: "Nik, Pane." Nato jej Ježiš povedal: "Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!"
11. Ježiš im znovu povedal: "Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života."
12. Farizeji mu povedali: "Ty vydávaš svedectvo sám o sebe, tvoje svedectvo nie je pravdivé."
13. Ježiš im odpovedal: "Hoci sám vydávam svedectvo o sebe, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ prichádzam a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam a kam idem.
14. Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho.
15. A ak ja súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale som ja a Otec, ktorý ma poslal.
16. A vo vašom Zákone je napísané, že svedectvo dvoch osôb je pravdivé.
17. Ja sám vydávam svedectvo o sebe a vydáva svedectvo o mne aj Otec, ktorý ma poslal."
18. Opýtali sa ho: "Kde je tvoj Otec?" Ježiš im odpovedal: "Ani mňa nepoznáte, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca."
19. Tieto slová povedal v pokladničnej sieni, keď učil v Chráme. Nik ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina.
20. Ježiš im znovu povedal: "Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete."
21. Židia hovorili: "Vari sa zabije, že vraví: ‚Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete‘?"
22. On im povedal: "Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta.
23. Povedal som vám predsa, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch."
24. Pýtali sa ho teda: "Kto si ty?" Ježiš im odpovedal: "Ten, čo vám od počiatku hovorím.
25. Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho."
26. Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi.