A A A A A

2 Samuelova 15:1-37
1. Ale potom si Absolon zadovážil voz a kone; a päťdesiat chlapov bežalo pred ním.
2. Absolon vstával včasráno a postavil sa na okraj cesty vedúcej do mestskej brány. Každého, kto mal nejaký spor a prichádzal ku kráľovi na súd, Absolon oslovil a pýtal sa: "Z ktorého mesta si?" On odpovedal: "Tvoj sluha je z jedného izraelského kmeňa."
3. Nato mu Absolon povedal: "Pozri, tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale u kráľa nemáš nikoho, kto by ťa vypočul."
4. Absolon pokračoval: "Keby mňa ustanovili za sudcu v krajine, všetci, čo majú nejaký spor alebo súd, prichádzali by ku mne a ja by som im dopomohol ku spravodlivosti."
5. A keď sa niekto k nemu priblížil a chcel sa pred ním hodiť na tvár, Absolon vystrel ruku, zachytil ho a pobozkal.
6. Tak sa Absolon správal ku všetkým Izraelcom, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd. Tak Absolon ľstivo získaval srdcia izraelských mužov.
7. Po štyroch rokoch povedal Absolon kráľovi: "Dovoľ, aby som šiel do Chebronu splniť svoj sľub, ktorý som urobil Jahvemu.
8. Lebo keď som ja, tvoj sluha, býval v Gešure v Aramejsku, urobil som tento sľub: Ak ma Jahve privedie späť do Jeruzalema, prinesiem Jahvemu obetu v Chebrone."
9. Kráľ mu povedal: "Choď v pokoji!" On sa ihneď vydal na cestu do Chebronu.
10. Absolon rozoslal poslov ku všetkým izraelským kmeňom s odkazom: "Keď začujete hlas rohu, volajte: Absolon sa stal kráľom v Chebrone!"
11. S Absolonom išlo z Jeruzalema dvesto mužov, boli pozvaní a išli dobromyseľne, nič netušiac.
12. Absolon poslal pod Dávidovho radcu Achitofela Gilonského z jeho mesta Gila a mal ho pri sebe, keď obetoval obety. Sprisahanie mohutnelo a ľud šiel v čoraz väčšom počte s Absolonom.
13. K Dávidovi prišiel posol so správou: "Srdcia Izraelcov sa priklonili k Absolonovi."
14. Dávid povedal všetkým svojim sluhom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: "Dajme sa na cestu, utečme! Inak neunikneme pred Absolonom. Ponáhľajte sa, lebo on môže na nás zaútočiť a privedie na nás nešťastie a mesto vyvraždí ostrím meča."
15. Kráľovi sluhovia mu odpovedali: "Nech sa stane všetko, ako chce náš pán, kráľ, my sme k tvojim službám."
16. Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou; kráľ nechal desať vedľajších žien strážiť dom.
17. Tak šiel kráľ a všetok ľud pešo, až sa zastavili pri poslednom dome.
18. Všetci jeho sluhovia kráčali po jeho boku. Všetci Keretejci, všetci Peletejci, Ittaj a všetci Gaťania, ktorí prišli za ním z Gatu, šesťsto mužov, pochodovali pred kráľom.
19. Kráľ povedal Gaťanovi Ittajovi: "Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň s kráľom, veď si cudzinec a vyhnanec zo svojho domova.
20. Len včera si prišiel, a dnes ťa mám nechať blúdiť s nami? Ja pôjdem, kam pôjdem. Vráť sa a vezmi so sebou aj svojich bratov a nech ti Jahve preukáže milosť a vernosť!"
21. Ale Ittaj odpovedal kráľovi: "Ako že žije Jahve a ako že žije môj pán, kráľ, kdekoľvek bude môj pán, kráľ, zomierať alebo žiť, tam budem aj ja, tvoj sluha."
22. Dávid povedal Ittajovi: "Dobre, poď teda!" Gaťan Ittaj šiel a s ním všetci jeho mužovia s ich rodinami.
23. Krajina sa ozývala plačom. Kráľ prešiel cez potok Kidron a všetok ľud tiahol smerom na púšť.
24. Bol tam aj Sadok a všetci Leviti nesúci Božiu archu. Božiu archu zložili pred Ebjatara, kým všetok ľud nevyšiel z mesta.
25. Kráľ povedal Sadokovi: "Zanes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem milosť v Jahveho očiach, privedie ma späť a dá mi vidieť ju i svoj príbytok.
26. Ale ak povie: ‚Nepáčiš sa mi,‘ tu som, nech mi urobí, ako uzná za dobré."
27. Kráľ povedal Sadokovi: "Pozrite, ty a Ebjatar vráťte sa v pokoji do mesta a vaši dvaja synovia s vami, tvoj syn Achimas i Ebjatarov syn Jonatan.
28. Pozrite, ja sa zdržím pri prechodoch na púšti, kým nepríde od vás odkaz."
29. Sadok a Ebjatar teda zaniesli Božiu archu do Jeruzalema a zostali tam.
30. Dávid s plačom vystupoval na Olivovú horu, so zahalenou hlavou a s bosými nohami, a všetok ľud, ktorý ho sprevádzal, mal zahalenú hlavu a ako vystupoval, plakal.
31. Dávida upozornili, že Achitofel je medzi sprisahancami s Absolonom, a Dávid povedal: "Jahve, prosím ťa, zmar Achitofelove rady!"
32. Keď Dávid došiel na vrchol, na ktorom sa klaniavali Bohu, šiel proti nemu Arkijec Chušaj, Dávidov priateľ, tuniku mal roztrhnutú a hlavu posypanú zemou.
33. Dávid mu povedal: "Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu.
34. Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolonovi: ‚Budem tvojím sluhom, môj pán, kráľ; predtým som slúžil tvojmu otcovi, teraz budem slúžiť tebe,‘ môžeš v môj prospech zmariť Achitofelovu radu.
35. Či tam nebudú s tebou kňazi Sadok a Ebjatar? Povedz im všetko, čo počuješ v kráľovskom paláci, oznám to kňazom Sadokovi a Ebjatarovi.
36. Oni majú so sebou svojich dvoch synov, Sadok Achimasa a Ebjatar Jonatana: po nich mi odkážete všetko, čo počujete."
37. Dávidov priateľ Chušaj prišiel do mesta v čase, keď Absolon prichádzal do Jeruzalema.

2 Samuelova 16:1-23
1. Keď Dávid trocha zašiel za vrchol, tu mu šiel naproti Meribaalov sluha Ciba s párom osedlaných oslov, ktoré niesli dvesto chlebov, sto strapcov sušených hrozien, stovku zrelého ovocia a mech vína.
2. Kráľ sa opýtal Cibu: "Načo ti to bude?" Ciba odpovedal: "Osly sú pre kráľovskú rodinu na jazdenie, chlieb a ovocie mládencom na nasýtenie a víno na občerstvenie unavených v púšti."
3. Kráľ sa opýtal: "A kde je syn tvojho pána?" Ciba odpovedal kráľovi: "Veru, zostal v Jeruzaleme, lebo si myslí: Dnes mi izraelský dom vráti kráľovstvo môjho otca."
4. Nato povedal kráľ Cibovi: "Všetko, čo mal Meribaal, je tvoje." Ciba povedal: "Klaniam sa! Kiež by som bol hodný tvojej priazne, môj pán, kráľ!"
5. Keď kráľ Dávid došiel do Bachurimu, práve odtiaľ vychádzal človek z toho istého rodu ako Šaul, menom Šimei, Gerov syn, a ako vychádzal, stále preklínal.
6. Hádzal kamene do Dávida a do všetkých sluhov kráľa Dávida, hoci celé vojsko a všetci hrdinovia šli po jeho pravej a ľavej strane.
7. Šimei, keď ho preklínal, hovoril takto: "Utekaj, utekaj, krvavý chlap, naničhodník!
8. Jahve na teba uvalil všetku krv Šaulovho domu, ktorého trónu si sa zmocnil. A tak Jahve dal kráľovstvo do rúk tvojho syna Absolona. Teraz si ty v nešťastí, ktoré si zasluhuješ, lebo si krvavý chlap."
9. Nato Abišaj, Cerujin syn, povedal kráľovi: "Čo má tento zdochnutý pes preklínať kráľa, môjho pána? Dovoľ, idem a odtnem mu hlavu."
10. Ale kráľ odpovedal: "Čo chcete odo mňa, synovia Ceruje? Nech si preklína! Lebo ak mu Jahve rozkázal: ‚Preklínaj Dávida,‘ kto mu môže povedať: ‚Prečo tak robíš?‘"
11. Dávid povedal Abišajovi a všetkým svojim sluhom: "Keď môj syn, ktorý vyšiel z môjho života, siaha mi na život, čím viac teraz tento Benjamínovec? Nechajte ho preklínať, ak mu to Jahve rozkázal.
12. Azda Jahve zhliadne na moje trápenie a odplatí mi dobrým za dnešné preklínanie."
13. Dávid a jeho muži išli ďalej cestou. Šimei šiel súbežne po úbočí vrchu, idúcky stále preklínal, hádzal kamenec a víril prach.
14. Kráľ a všetok ľud, ktorý šiel s ním, prišli unavení k Jordánu a tam si odpočinuli.
15. Absolon prišiel do Jeruzalema so všetkými svojimi mužmi Izraela a Achitofel bol s ním.
16. Keď Dávidov priateľ, Arkijec Chušaj, prišiel k Absolonovi, povedal mu: "Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!"
17. Absolon povedal Chušajovi: "To je oddanosť tvojmu priateľovi? Prečo si nešiel so svojím priateľom?"
18. Chušaj odpovedal Absolonovi: "Nie, pretože budem s tým a zostanem s tým, koho si vyvolil Jahve a tento ľud a všetci izraelskí mužovia.
19. Napokon, komu to mám slúžiť? Či nie jeho synovi? Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť tebe."
20. Absolon povedal Achitofelovi: "Poraďte sa, čo máme robiť?"
21. Achitofel odpovedal Absolonovi: "Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal strážiť palác. Celý Izrael sa dozvie, že si sa zošklivil svojmu otcovi, a všetci, ktorí sú s tebou, dostanú odvahu."
22. Preto postavili Absolonovi stan na plochej streche paláca a Absolon verejne pred celým Izraelom vošiel k vedľajším ženám svojho otca.
23. Achitofelova rada, ktorú dával v tých časoch, bola cenená ako slovo, ktoré dostali, keď sa dopytovali Boha. Za takú platila každá Achitofelova rada, ako u Dávida, tak u Absolona.

Žalmy 66:8-15
8. Národy, oslavujte pravého Boha, rozhlasujte všade jeho veľkú slávu!
9. On nám dáva život a nedopustí, aby sme padli.
10. Bože, preskúšal si nás a prečistil ohňom, ako sa prečisťuje striebro,
11. nechal si nás padnúť do osídla, spútal si nám bedrá ťažkými putami.
12. Dovolil si, aby nám ľudia šliapali po hlavách, prešli sme ohňom a vodou, ale potom si nás vyviedol na slobodu.
13. Prichádzam do tvojho domu s obetami, splním ti svoje sľuby,
14. ktoré som ti sľúbil vlastnými perami, ktoré som vyriekol, keď som bol v súžení.
15. Obetujem ti vykŕmené zvieratá, spálim na tvojom oltári baránky, obetujem ti býčky a kozľatá. Sela

Príslovia 16:27-30
27. Ničomník roznáša podlé klebety, ktoré sú sťa žeravý oheň na jeho perách.
28. Nespratník seje spory, klebetník vrhá roztržky medzi priateľov.
29. Násilnícky človek zvádza svojho blížneho a privádza ho na nedobrú cestu.
30. Kto žmurká okom, myslí na nepokoje, kto zoviera pery, je hotový na zlo.

Jána 7:1-27
1. Potom Ježiš chodil po Galilei, nechcel chodiť po Judei, lebo Židia ho chceli zabiť.
2. Bol blízko židovský sviatok Stanov.
3. Jeho bratia mu teda povedali: "Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj tvoji učeníci videli, aké skutky konáš!
4. Ak niekto chce byť verejne známy, nerobí svoje skutky v skrytosti. Keď robíš takéto veci, ukáž sa svetu."
5. Neverili totiž v neho ani jeho bratia.
6. Ježiš im povedal: "Môj čas ešte nenadišiel, ale váš čas je stále tu.
7. Vás nemôže svet nenávidieť. Mňa však nenávidí, lebo ja o ňom svedčím, že jeho skutky sú zlé.
8. Vy choďte na tento sviatok. Ja na tento sviatok nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil."
9. Toto povedal a ostal v Galilei.
10. Ale keď jeho bratia odišli na sviatok, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky.
11. Židia ho cez sviatok hľadali a hovorili: "Kde je?"
12. Aj v zástupoch sa veľa o ňom pošepkávalo. Jedni hovorili: "Je dobrý." Iní hovorili: "Nie, ale zvádza ľud."
13. Nik však o ňom nehovoril verejne, zo strachu pred Židmi.
14. Keď sa už polovica sviatku minula, vystúpil Ježiš do Chrámu a vyučoval.
15. Židia sa divili a hovorili: "Ako to, že sa vyzná v Písmach, keď sa neučil?"
16. Ježiš im odpovedal: "Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal.
17. Kto chce plniť Božiu vôľu, pozná, či to učenie je z Boha, alebo či hovorím len sám od seba.
18. Kto hovorí sám od seba, hľadá vlastnú slávu. Ale kto hľadá slávu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a niet v ňom klamstva.
19. Či vám Mojžiš nedal Zákon? A nik z vás Zákon neplní. Prečo ma chcete zabiť?"
20. Zástup odpovedal: "Máš zlého ducha. Kto ťa chce zabiť?"
21. Ježiš im vravel: "Jeden skutok som urobil a všetci sa čudujete.
22. Pretože vám Mojžiš dal obriezku — hoci ona nie je od Mojžiša, ale od otcov — , obrezávate človeka aj v sobotu.
23. Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov Zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?
24. Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo!"
25. Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: "Nie je to ten, ktorého chcú zabiť?
26. Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj vodcovia presvedčili, že on je Mesiáš?
27. Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je."