A A A A A

2 Samuelova 21:1-22
1. Za Dávidových čias bol hlad tri roky za sebou. Dávid sa radil s Jahvem a Jahve odpovedal: "Krv spočíva na Šaulovi a na jeho rodine, pretože pobil Gabaoncov."
2. Kráľ zvolal Gabaoncov a prehovoril k nim. Títo Gabaonci neboli Izraelcami, ale zvyškom Amorejcov, ktorým Izraelci prisahali pokoj. Ale Šaul vo svojom horlení za Izrael a Júdu sa ich predsa usiloval vyhubiť.
3. Dávid sa teda spýtal Gabaoncov: "Čo mám pre vás urobiť a čím vás zmierim, aby ste požehnali Jahveho dedičstvo?"
4. Gabaonci odpovedali: "Náš spor so Šaulom a jeho rodinou nemožno usporiadať striebrom alebo zlatom, ani zabitím jedného človeka v Izraeli." Dávid povedal: "Čo poviete, to pre vás urobím."
5. Oni odpovedali: "Urobme koniec človeku, ktorý zapríčinil našu skazu a zničil nás, tak, že on nikdy nebude mať miesto na izraelskom území.
6. Vydaj nám sedem z jeho synov a my ich rozštvrtíme pred Jahvem v Gabaone, na Jahveho vrchu." A kráľ odpovedal: "Vydám ich."
7. Kráľ ušetril Meribaala, syna Šaulovho syna Jonatana, a to pre prísahu Jahvemu, ktorá ich oboch viazala, Dávida a Jonatana, Šaulovho syna.
8. Kráľ vzal dvoch synov Ajovej dcéry Ricpy, ktorá porodila Šaulovi Armoniho a Meribaala, a piatich synov Šaulovej dcéry Merab, ktorých porodila Barzilajovmu synovi Adrielovi z Mecholy.
9. Vydal ich do rúk Gabaoncov, ktorí ich rozštvrtili na vrchu pred Jahvem. Títo siedmi zahynuli naraz v prvých dňoch žatvy, keď sa začínal kosiť jačmeň.
10. Ajova dcéra Ricpa vzala vrecovinový šat, prestrela si ho na skalu, od začiatku žatvy až kým na telá nepadal dážď z neba, nedopustila nebeskému vtáctvu sadať na nich vo dne, ani poľnej zveri v noci.
11. Dávidovi oznámili, čo urobila Ajova dcéra Ricpa, Šaulova vedľajšia žena.
12. Dávid nato odišiel a zobral Šaulove kosti a kosti jeho syna Jonatana od obyvateľov Jabeša v Galaáde, ktorí ich uniesli z námestia Bet-Šeanu, kde ich zavesili Filištínci, keď porazili Šaula na Gelboe.
13. Dávid odtiaľ odniesol Šaulove kosti a kosti jeho syna Jonatana a pripojili k nim aj kosti tých popravených.
14. Šaulove kosti, kosti jeho syna Jonatana a kosti popravených pochovali v kraji Benjamín, v Sele, v hrobe jeho otca Kiša. Tak urobili všetko, čo kráľ rozkázal. Po tomto sa Boh zmiloval nad krajinou.
15. Znovu vypukla vojna medzi Filištíncami a Izraelcami. Dávid vytiahol do boja so svojimi mužmi a bojovali proti Filištíncom, pritom sa Dávid unavil.
16. Bol tam Jišbi z Nobu, jeden z Rafaových potomkov. Jeho kopija vážila tristo šeklov bronzu, bol opásaný novým mečom a chválil sa,
17. že on zabije Dávida. Ale Abišaj, Cerujin syn, priskočil Dávidovi na pomoc, zrazil Filištínca a zabil ho. Vtedy Dávidovi mužovia prisahali a povedali: "Nesmieš už ísť s nami do boja, aby si nevyhasil lampu Izraela!"
18. Po tomto znovu došlo k vojne s Filištíncami v Gobe. Vtedy Sibbechaj z Chúše zabil Safa, potomka Rafaovho rodu.
19. Nato znovu vypukla vojna s Filištíncami v Gobe a Elchanan, syn Jaira z Betlehema, zabil Goliáša z Gatu, ktorý mal drevo na kopiji ako tkáčsky návoj.
20. A zasa došlo k vojne v Gate a bol tam muž veľkej postavy, na každej ruke a na každej nohe mal po šesť prstov, spolu dvadsaťštyri, a bol tiež Rafaov potomok.
21. Ten hanobil Izrael, ale Jonatan, syn Dávidovho brata Šimeu, ho zabil.
22. Títo štyria obri boli Rafaovi potomkovia v Gate a všetci padli rukou Dávida a jeho sluhov.

2 Samuelova 22:1-51
1. Dávid predniesol Jahvemu slová tejto piesne, keď ho Jahve oslobodil od všetkých jeho nepriateľov i zo Šaulovej ruky.
2. Povedal: Jahve, moja skala, nedobytná pevnosť, môj záchranca,
3. môj Boh, moje bralo, na ktorom nájdem útočište; môj štít, moja ochrana, môj pevný hrad. Môj spasiteľ, zachránil si ma pred násilím.
4. Vzývam Jahveho, hodného všetkej chvály, zachránený som pred svojimi nepriateľmi.
5. Obkľúčili ma vlny smrti, desili ma Belialove prívaly;
6. šeol ma omotal svojimi putami, zovreli ma osídla smrti.
7. Vo svojej úzkosti som vzýval Jahveho, kričal som k svojmu Bohu; on počul môj hlas zo svojho chrámu, moje výkriky prenikli k jeho sluchu.
8. Zem sa pohla a zatriasla, zachveli sa základy nebies, zatriasli sa, lebo sa nahneval.
9. Z nozdier sa mu valil dym, stravujúci oheň z jeho úst, vyletovalo z neho žeravé uhlie.
10. Naklonil nebesá a zostúpil s tmavými mrakmi pod nohami;
11. niesol sa na cherubovi a letel, ukázal sa na krídlach vetra.
12. Temnotou sa zastrel ako závojom, husté vodné mraky boli mu stanom.
13. Pred jeho bleskom trhali sa mračná a blčali ohnivé plamene.
14. Jahve zahrmel z neba, zadunel hlas Najvyššieho.
15. Vystrelil šípy a rozprášil ich, dal zažiariť blesku a zahnal ich.
16. Morské dná sa vynorili, odkryli sa základy zeme, keď zaburácala Jahveho hrozba, keď zadul dych jeho nozdier.
17. Vystrel ruku z výsosti a zachytil ma, vytiahol ma z hlbokých vôd,
18. oslobodil ma od mocných nepriateľov, od mojich protivníkov, silnejších odo mňa.
19. Oborili sa na mňa, keď ma stihlo nešťastie, ale Jahve mi bol oporou,
20. vyviedol ma na slobodu, zachránil ma, lebo ma miluje.
21. Jahve ma odmeňuje podľa mojej spravodlivosti, odpláca mi podľa čistoty mojich rúk,
22. lebo som dbal na Jahveho cesty a od svojho Boha som sa bezbožne neodvrátil.
23. Jeho príkazy mám stále na mysli, jeho nariadenia som nezavrhol;
24. som bezúhonný voči nemu a hriechu sa chránim.
25. Jahve ma odmeňuje podľa mojej spravodlivosti, podľa mojej čistoty v jeho očiach.
26. Voči vernému si verný, voči bezúhonnému si bezúhonný,
27. voči čistému si čistý, ale neúprosný si voči zvrhlému.
28. Ty zachraňuješ ubiedený ľud a svojím pohľadom pokoruješ pyšných.
29. Ty si moje svetlo, Jahve, Jahve osvecuje moju temnotu.
30. S tebou prerazím hradbu, s mojím Bohom preskočím múr.
31. Aké dokonalé sú Božie cesty! Aké pravdivé sú Jahveho slová! On je štítom pre tých, čo u neho hľadajú ochranu.
32. Kto je Boh okrem Jahveho? Kto je skala, ak nie náš Boh?
33. Boh je mojou pevnou záštitou a robí moju cestu bezúhonnou.
34. Dáva mi nohy ako jeleňovi, aby ma postavil na výšinách,
35. cvičí moje ruky do boja a moje ramená strieľať z bronzového luku.
36. Dal si mi štít svojej záchrany a tvoja dobrota dodáva mi veľkosti.
37. Uvoľnil si cestu pre moje kroky, moje členky sa nepodvrtnú.
38. Stíhal som svojich nepriateľov, dohonil som ich a nevrátil som sa, kým som ich neporazil.
39. Zrazil som ich a nemohli povstať, popadali mi pod nohy.
40. Opásal si ma silou do boja a dal si mi víťazstvo nad mojimi protivníkmi;
41. mojich nepriateľov zaháňaš na útek, porážam tých, čo ma nenávidia.
42. Kričia o pomoc, ale nik ich nezachráni, volajú k Jahvemu, ale im neodpovedá.
43. Drvím ich ako prach na námestiach, šliapem ich ako blato na ulici.
44. Vyslobodzuješ ma zo svárov môjho ľudu, staviaš ma na čelo národov, ľud, ktorý som nepoznal, sa mi podrobil.
45. Synovia cudzincov sa mi zaliečajú, poslúchajú ma na slovo.
46. Synovia cudzincov strácajú odvahu a bojazlivo vychádzajú zo svojich skrýš.
47. Nech žije Jahve a je požehnaná moja Skala! Sláva buď Bohu, skale mojej spásy!
48. Tomu Bohu, ktorý mi dopomáha k pomste, a drví národy podo mnou,
49. ktorý ma vytŕha spomedzi mojich nepriateľov. Ty ma vyvyšuješ nad tých, ktorí ma napádajú, a oslobodzuješ ma od násilníka.
50. Preto ťa budem, Jahve, chváliť medzi národmi a vyspevovať tvojmu menu.
51. Doprial si slávne víťazstvá svojmu kráľovi, prejavuješ stálu lásku svojmu pomazanému: Dávidovi a jeho potomstvu naveky.

Žalmy 68:1-6
1. Pre zbormajstra. Dávidov. Žalm. Pieseň.
2. Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, utekajú pred ním tí, čo ho nenávidia;
3. rozháňaš ich, ako vietor rozháňa dym, bezbožníci pred Božou tvárou hynú, ako sa vosk roztápa na ohni.
4. Ale statoční ľudia plesajú a radujú sa v Božej prítomnosti a prekypujú šťastím.
5. Spievajte Bohu, ospevujte jeho meno, oslavujte toho, ktorý sa vznáša na oblakoch, tešte sa v Jahvem a jasajte v jeho prítomnosti!
6. Boh býva vo svätom chráme, sirotám je otcom a vdovám obhajcom,

Príslovia 17:2-4
2. Rozumný sluha môže panovať nad nepodareným synom a s bratmi deliť sa o dedičstvo.
3. Na striebro je téglik, na zlato taviaca pec, lež ľudské srdcia skúša sám Jahve.
4. Podliak rád počúva zlomyseľné reči, luhár pozorne sleduje utŕhačský jazyk.

Jána 8:28-59
28. Ježiš im teda povedal: "Keď vyzdvihnete Syna človeka, vtedy poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale že hovorím tak, ako ma naučil Otec.
29. A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu."
30. Keď toto hovoril, mnohí uverili v neho.
31. Potom Ježiš povedal tým Židom, ktorí uverili: "Ak ostanete verní môjmu slovu, budete naozaj mojimi učeníkmi,
32. poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí."
33. Odpovedali mu: "My sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Ako môžeš povedať: Budete slobodní?"
34. Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otroka.
35. A otrok neostáva v dome navždy, navždy ostáva syn.
36. Až vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.
37. Viem, že ste Abrahámovo potomstvo a chcete ma zabiť, lebo moje slovo sa vo vás neujíma.
38. Ja hovorím, čo som videl u svojho Otca, a vy robíte, čo ste počuli od svojho otca."
39. Odpovedali mu: "Naším otcom je Abrahám." Ježiš im povedal: "Ak ste Abrahámove deti, robte Abrahámove skutky!
40. No vy ma chcete zabiť, človeka, ktorý som vám povedal pravdu, ktorú som počul od Boha. To Abrahám nerobil.
41. Vy robíte skutky svojho otca." Povedali mu: "My sme sa nenarodili zo smilstva, my máme len jedného Otca, Boha."
42. Ježiš im odvetil: "Keby bol vaším Otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal.
43. Prečo nechápete moju reč? Preto, že ste neschopní počúvať moje slovo.
44. Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži.
45. Ale ja hovorím pravdu a preto mi neveríte.
46. Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?
47. Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha."
48. Židia mu odpovedali: "Nehovoríme správne, že si Samaritán a posadnutý diablom?"
49. Ježiš odpovedal: "Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si Otca. A vy mi upierate česť.
50. Ja nehľadám svoju slávu, ale je niekto, kto ju hľadá a kto súdi.
51. Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky."
52. Židia povedali: "Teraz vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel, aj proroci, a ty hovoríš: ‚Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.‘
53. Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kým sa robíš?"
54. Ježiš odpovedal: "Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ‚On je náš Boh‘
55. a vy ho nepoznáte. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: ‚Nepoznám ho,‘ bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam.
56. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj Deň. Videl ho a zaradoval sa."
57. Židia mu vraveli: "Ešte nemáš ani päťdesiat rokov, a videl si Abraháma?"
58. Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som."
59. Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z Chrámu.