A A A A A

2 Samuelova 17:1-29
1. Achitofel povedal Absolonovi: "Dovoľ, aby som si vybral dvanásťtisíc chlapov a zoberiem sa prenasledovať Dávida ešte tejto noci.
2. Prepadnem ho, kým je unavený a skleslý. Vydesím ho, takže sa rozuteká všetok ľud, ktorý je s ním. Potom zabijem len kráľa samého
3. a všetok ľud privediem k tebe, ako sa nevesta vracia k svojmu ženíchovi: ty hľadáš život iba jediného človeka a všetok ľud bude mať pokoj."
4. Tento návrh sa páčil Absolonovi a všetkým starším Izraela.
5. Absolon povedal: "Zavolajte ešte Arkijca Chušaja a čujme, čo povie on."
6. Chušaj prišiel k Absolonovi a Absolon mu povedal: "Achitofel radí toto. Máme urobiť, čo nám povedal? Ak nie, poraď ty!"
7. Nato Chušaj odpovedal Absolonovi: "V tomto prípade nie je dobrá rada, ktorú dal Achitofel."
8. A Chušaj pokračoval: "Ty vieš, že tvoj otec a jeho chlapi sú hrdinovia a roztrpčení ako divá medvedica, ktorej vzali mladé. Tvoj otec je starý bojovník, nenechá vojsko v noci odpočívať.
9. Teraz sa skrýva v nejakých roklinách alebo na nejakom mieste. Keby hneď spočiatku padol niekto z nášho vojska, rozšíri sa chýr, že vojsko, ktoré nasleduje Absolona, utrpelo porážku.
10. Vtedy aj najudatnejší, ktorý má srdce ako srdce leva, úplne ochabne, lebo celý Izrael vie, že tvoj otec je hrdina a tí, čo idú s ním, sú skúsení bojovníci.
11. Ja dávam túto radu: Zhromaždi okolo seba celý Izrael od Danu po Beer-Šebu, nespočítateľné množstvo ako piesku na morskom brehu, a ty osobne pôjdeš uprostred nich.
12. Potom dorazíme k nemu, na ktoromkoľvek mieste, kde len bude, vrhneme sa na neho, ako keď rosa padá na zem, a nenecháme nažive ani jeho, ani jediného zo všetkých chlapov, ktorí ho sprevádzajú.
13. A ak sa utiahne do niektorého mesta, vtedy celý Izrael prinesie k tomu mestu povrazy a strhneme to mesto do priepasti, takže nezostane z neho ani kamienok."
14. Vtedy Absolon a všetci izraelskí mužovia povedali: "Rada Arkijca Chušaja je lepšia ako Achitofelova rada." Jahve sa rozhodol zmariť Achitofelovu dobrú radu, aby priviedol nešťastie na Absolona.
15. Vtedy Chušaj povedal kňazom Sadokovi a Ebjatarovi: "Toto a toto radil Achitofel Absolonovi a starším Izraela, ja som však radil takto a takto.
16. Preto teraz rýchlo pošlite správu Dávidovi a povedzte mu: ‚Tejto noci nenocuj pri prechodoch na púšti, ale hneď prejdi na druhú stranu, aby nezahynul kráľ a celé vojsko, ktoré je s ním.‘"
17. Jonatan a Achimas stáli pri prameni En-Rogel. Pribehla slúžka a oznámila im to a oni to zasa mali ísť oznámiť kráľovi Dávidovi, lebo sa nemohli prezradiť tým, že by vošli do mesta.
18. Ale zazrel ich akýsi mládenec a oznámil to Absolonovi. Preto sa obaja rýchlo vzdialili a vošli do domu istého človeka v Bachurime. Ten mal na dvore cisternu a spustili sa do nej.
19. Jeho žena vzala plachtu a rozprestrela ju navrch cisterny a nasypala na ňu zrno, takže nebolo nič poznať.
20. Absolonovi sluhovia vošli k žene do domu a pýtali sa: "Kde sú Achimas a Jonatan?" Žena im odpovedala: "Odišli odtiaľto ďalej, k vode." Hľadali ich, ale ich nenašli, preto sa vrátili do Jeruzalema.
21. Keď odišli, Achimas a Jonatan vystúpili z cisterny a išli podať správu kráľovi Dávidovi: "Dajte sa na cestu a rýchlo prejdite cez vodu, lebo takto radil Achitofel proti vám."
22. Dávid a celé vojsko, ktoré išlo s ním, dali sa na cestu, prešli cez Jordán. Do ranného svitu nezostal ani jeden, čo by nebol prešiel cez Jordán.
23. Keď Achitofel videl, že sa nestalo podľa jeho rady, osedlal si osla, zobral sa a odišiel domov, do svojho mesta. Porobil v dome poriadky, potom sa obesil a zomrel. Pochovali ho v otcovskom hrobe.
24. Keď Absolon prekročil Jordán so všetkými izraelskými mužmi, Dávid práve došiel do Machanajimu.
25. Absolon postavil na čelo vojska Amasu namiesto Joaba. Amasa bol synom muža, ktorý sa volal Jitra Izmaelský, a mal ho s Abigajil, Išajovou dcérou a sestrou Ceruje, Joabovej matky.
26. Izrael s Absolonom sa utáborili v krajine Galaád.
27. Keď Dávid prišiel do Machanajimu, Nachašov syn Šobi z ammonskej Rabby, Ammielov syn Machir z Lo-Debaru a Galaádčan Barzilaj z Rogelimu
28. priniesli lôžka, prikrývky, poháre a nádoby. Tiež pšenicu, jačmeň a múku, pražené zrno, fazuľu a šošovicu,
29. med, kyslé mlieko a tvaroh i syr a dali to Dávidovi a ľudu, ktorý ho sprevádzal, aby mali čo jesť. Lebo si povedali: "Vojsko trpelo na púšti hlad, únavu a smäd."
2 Samuelova 18:1-33
1. Dávid urobil prehliadku vojska, ktoré bolo s ním, a ustanovil nad ním tisícnikov a stotníkov.
2. Potom rozdelil vojsko na tri časti: tretinu podriadil Joabovi, tretinu Abišajovi, synovi Ceruje, Joabovmu bratovi, a tretinu Gaťanovi Ittajovi. Potom Dávid povedal vojakom: "Aj ja pôjdem s vami do boja."
3. Ale vojsko odpovedalo: "Ty nesmieš ísť, lebo ak by sme my museli utekať, na nás im nebude veľa záležať, ba keby z nás aj polovica zomrela, na tom im nebude záležať, ale ty si ako desaťtisíc z nás; lepšie bude, keď budeš pripravený pomáhať nám z mesta."
4. Kráľ im povedal: "Urobím, ako uznáte za dobré." Kráľ sa postavil ku bráne a celé vojsko vychádzalo po stovkách a tisíckach.
5. Kráľ prikázal Joabovi, Abišajovi a Ittajovi: "S mladým Absolonom kvôli mne zaobchádzajte šetrne!" A celé vojsko počulo, čo kráľ prikazoval všetkým veliteľom o Absolonovi.
6. Vojsko vytiahlo do poľa proti Izraelu a bitka sa strhla v Efraimskom lese.
7. Dávidovi vojaci tam porazili izraelské vojsko; tá porážka bola taká veľká, že tam zahynulo dvadsaťtisíc mužov.
8. Boj sa rozšíril po celom kraji a v ten deň les pohltil z vojska viac ako meč.
9. Tu niekoľkí Dávidovi vojaci zazreli Absolona. Absolon sa niesol na mulici a keď mulica podbehla pod konáre veľkého dubu, zachytil sa hlavou na dube, takže zostal visieť medzi nebom a zemou. Ale mulica, ktorá bola pod ním, odbehla.
10. Ktosi to videl a oznámil Joabovi: "Videl som Absolona visieť na dube."
11. Joab povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: "Keď si ho videl, prečo si ho hneď tam nezrazil k zemi? A ja by som ti bol dal desať strieborných a jeden opasok."
12. Ale ten muž odpovedal Joabovi: "Aj keby si mi bol na ruku odčítal tisíc strieborných, nebol by som vztiahol ruku na kráľovho syna; lebo sme počuli, ako kráľ prikazoval tebe, Abišajovi a Ittajovi: ‚Kvôli mne šetrite mi syna Absolona!‘
13. Keby som mu bol zadal zradný úder, kráľ by sa to bol dozvedel a ty by si bol stál stranou."
14. Vtedy povedal Joab: "Nebudem tu strácať svoj čas s tebou!" Vzal do ruky tri kopije a vrazil ich do srdca Absolonovi, ktorý visel živý na dube.
15. Vtedy desať mládencov, Joabových zbrojnošov, obklopilo Absolona, bili ho, až ho usmrtili.
16. Potom Joab zatrúbil na roh a vojsko prestalo prenasledovať Izrael, lebo Joab ho zastavil.
17. Absolona vzali a hodili ho v lese do veľkej jamy a nahádzali na neho veľmi veľkú hŕbu skál. A celý Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu.
18. Absolon si ešte za svojho života postavil pamätný stĺp v Kráľovskom údolí, lebo si povedal: "Nemám syna, aby zachoval pamiatku môjho mena." A tomu stĺpu dal svoje meno. Ešte dnes ho volajú Absolonov pomník.
19. Achimas, Sadokov syn, povedal: "Odbehnem a oznámim kráľovi túto dobrú zvesť, že Jahve mu prisúdil spravodlivosť, keď ho vyslobodil z rúk jeho nepriateľov."
20. Ale Joab mu povedal: "Dnes by si nebol poslom radostnej zvesti, ale radostnú správu podáš v iný deň; pretože zomrel kráľov syn."
21. Potom Joab povedal Kušijcovi: "Choď, oznám kráľovi, čo si videl!" Kušijec sa vrhol tvárou na zem pred Joabom a odbehol.
22. Ale Sadokov syn Achimas naliehal na Joaba: "Nech sa stane hocičo, pobežím aj ja za Kušijcom." Joab povedal: "Prečo chceš i ty bežať, syn môj? Nedostaneš za to nijakú odmenu."
23. Odpovedal mu: "Nech sa stane čokoľvek, ja pobežím." Joab mu povedal: "Bež teda!" Achimas bežal cez Jordánsku rovinu a predbehol Kušijca.
24. Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ vyšiel na plochú strechu brány na hradby a keď sa zadíval do diaľky, videl, že akýsi chlap beží samotný.
25. Pozorovateľ zavolal na kráľa a oznámil mu to. Kráľ povedal: "Keď je sám, to znamená, že má dobrú zvesť na perách." Bežec sa stále približoval.
26. Pozorovateľ videl bežať iného človeka a pozorovateľ, ktorý bol nad bránou, skríkol: "Pozrite, zasa beží nejaký muž samotný!" A Dávid povedal: "Aj to je posol radostnej zvesti."
27. Pozorovateľ povedal: "Vidím, že prvý beží tak, ako behá Sadokov syn Achimas." Kráľ povedal: "Je to dobrý mládenec a prichádza s dobrou zvesťou."
28. Achimas sa priblížil ku kráľovi a povedal: "Pokoj ti!" Hodil sa tvárou na zem pred kráľom a potom pokračoval: "Nech je oslávený Jahve, tvoj Boh, ktorý ti vydal ľudí, čo pozdvihli ruku proti kráľovi, môjmu pánovi!"
29. Kráľ sa opýtal: "Dobre sa vodí môjmu synovi Absolonovi?" A Achimas odpovedal: "Videl som veľký kričiaci zástup vo chvíli, keď kráľov služobník Joab posielal mňa, tvojho služobníka, ale neviem, čo to bolo."
30. Kráľ mu povedal: "Odstúp a staň si sem!" I odstúpil a stál.
31. Vtom prišiel Kušijec a povedal: "Dobrú zvesť dostáva kráľ, môj pán. Jahve ti dnes prisúdil spravodlivosť, vyslobodil ťa z rúk všetkých, ktorí povstali proti tebe."
32. Kráľ sa opýtal Kušijca: "Môjmu synovi Absolonovi sa vodí dobre?" A Kušijec odpovedal: "Nech osud tohto mladého človeka stihne nepriateľov kráľa, môjho pána, a všetkých, ktorí zločinne povstali proti tebe!"
33. Poďte, čujte všetci, čo si ctíte Boha, rozpoviem vám všetko, čo pre mňa urobil.
Žalmy 66:16-20
16. Hlasno som ho prosil o pomoc a chválil som ho svojimi ústami.
17. Keby som bol videl vo svojom srdci zlobu, Boh by ma nebol vypočul,
18. ale Boh ma vyslyšal, venoval pozornosť mojej modlitbe.
19. Nech je oslávený Boh, ktorý nezavrhol moju modlitbu a neodoprel mi svoju lásku!
20. Biele vlasy — koruna cti: získava sa čestným životom.
Príslovia 16:31-32
31. Človek, čo je pomalý do hnevu, je lepší než junák a čo sa vie ovládať, než dobyvateľ miest.
32. Ježiš učil v Chráme a zvolal: "Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A predsa som neprišiel sám od seba. Ale skutočne ma poslal ten, ktorý ma poslal. Toho vy nepoznáte.
Jána 7:28-53
28. Ja ho poznám, lebo prichádzam od neho a on ma poslal."
29. Chceli ho chytiť, ale nik nepoložil naňho ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina.
30. Mnohí zo zástupu uverili v neho a vraveli: "Keď príde Mesiáš, vari urobí viac znamení, ako spravil tento?"
31. Farizeji sa dopočuli, že si ľud o ňom toto pošuškáva, preto veľkňazi a farizeji poslali stráže, aby ho chytili.
32. Vtedy Ježiš povedal: "Ešte chvíľku som s vami, potom pôjdem k tomu, ktorý ma poslal.
33. Budete ma hľadať a nenájdete ma a kde som ja, tam vy prísť nemôžete."
34. Židia si hovorili medzi sebou: "Kam to chce ísť, že ho my nenájdeme? Či pôjde k tým, čo sú roztrúsení medzi Grékmi, a učiť Grékov?
35. Čo znamenajú slová, ktoré povedal: "Budete ma hľadať a nenájdete ma a kde som ja, tam vy prísť nemôžete"?"
36. V posledný, veľký deň sviatku Ježiš vstal a zvolal: "Ak je niekto smädný, nech príde ku mne
37. a ten, ktorý verí vo mňa, nech pije! Ako hovorí Písmo: Z jeho vnútra potečú prúdy živej vody."
38. To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.
39. Keď počuli tieto slová, niektorí zo zástupu hovorili: "Toto je naozaj prorok."
40. Iní tvrdili: "To je Mesiáš." Ale iní namietali: "Vari z Galiley príde Mesiáš?
41. Nehovorí Písmo, že Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid?"
42. Tak nastala preňho roztržka v zástupe.
43. Niektorí z nich ho chceli chytiť, ale nikto naňho nepoložil ruky.
44. Stráže sa vrátili k veľkňazom a farizejom. Tí sa ich pýtali: "Prečo ste ho nepriviedli?"
45. Strážcovia im povedali: "Nikdy tak človek nehovoril."
46. Farizeji im povedali: "Aj vy ste sa dali zaviesť?
47. Vari uveril v neho niekto z popredných ľudí alebo z farizejov?
48. Ale tento ľud, ktorý nepozná Zákon, je prekliaty."
49. Jeden z nich, Nikodém, ten, čo predtým prišiel k Ježišovi, im povedal:
50. "Či náš Zákon odsúdil človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?"
51. Odpovedali mu: "Vari aj ty si z Galiley? Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane."
52. Všetci sa vrátili domov.