A A A A A

1 Kráľov 1:1-53
1. Kráľ Dávid bol starý a pokročilý vekom; prikrývali ho šatami, ale sa nezahrial.
2. Vtedy mu povedali jeho sluhovia: "Pohľadajme pre kráľa, nášho pána, panenské dievča, ktoré bude kráľa obsluhovať a opatrovať: nech s tebou spáva, a tak sa kráľ, náš pán, zahreje."
3. Hľadali teda po všetkých krajoch Izraela pekné dievča a našli Abišag zo Šunemu a priviedli ju ku kráľovi.
4. Dievča bolo veľmi krásne, staralo sa o kráľa a obsluhovalo ho, ale kráľ ho nepoznal.
5. Adoniáš, Chaggitin syn, sa vyvyšoval a hovoril: "Ja budem kráľom!" Obstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním.
6. Jeho otec ho za celý svoj život nepokarhal: "Prečo to robíš?" Aj on bol veľmi peknej postavy a narodil sa po Absolonovi.
7. Dohovoril sa s Joabom, synom Ceruje, a s kňazom Ebjatarom, tí podporovali Adoniáša;
8. ale ani kňaz Sadok, ani Benajahu, Jehojadov syn, ani prorok Natan, ani Šimei, ani Rei, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adoniášom.
9. Jedného dňa Adoniáš obetoval ovce, hovädzí dobytok a kŕmne teľce na kameni Zochelet, ktorý je pri prameni Rogel, a pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, aj všetkých Júdovcov v kráľovej službe,
10. ale nepozval proroka Natana ani Benajahu, ani hrdinov, ani svojho brata Šalamúna.
11. Vtedy povedal Natan Šalamúnovej matke Betsabe: "Nepočula si, že Adoniáš, Chaggitin syn, sa stal kráľom, a Dávid, náš pán, o tom nevie?
12. Poď, poradím ti, ako si zachrániš život i život svojho syna Šalamúna.
13. Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: ‚Či si ty, kráľ, môj pán, neprisahal mne, svojej slúžke: Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne, on zasadne na môj trón? Tak prečo sa stal kráľom Adoniáš?‘
14. A kým ty tam budeš ešte hovoriť, aj ja vstúpim za tebou a potvrdím tvoje slová."
15. Betsabe sa pobrala ku kráľovi do jeho izby. Kráľ bol veľmi starý a Abišag zo Šunemu ho obsluhovala.
16. Betsabe si kľakla a vrhla sa tvárou na zem pred kráľom a kráľ sa opýtal: "Čo si želáš?"
17. Ona mu odpovedala: "Pán môj, ty si prisahal mne, svojej slúžke, na Jahveho, svojho Boha: tvoj syn, Šalamún, bude kráľom po mne, on si zasadne na môj trón.
18. A teraz sa stal kráľom Adoniáš a ty, kráľ, môj pán, o tom ani nevieš.
19. Obetoval aj mnoho býkov, vykŕmených teliat a oviec a pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjatara, vojvodcu Joaba, ale tvojho sluhu Šalamúna nepozval.
20. No oči celého Izraela sa obracajú k tebe, kráľ, môj pán, aby si im oznámil, kto má zasadnúť na trón kráľa, môjho pána, po ňom.
21. Inak, keď sa kráľ, môj pán, uloží ku svojim otcom, ja a môj syn Šalamún budeme považovaní za hriešnikov!"
22. Ešte hovorila s kráľom, keď vstúpil prorok Natan.
23. Kráľovi oznámili: "Je tu prorok Natan." Vstúpil ku kráľovi a vrhol sa pred ním tvárou k zemi.
24. Natan povedal: "Môj pán, kráľ, ty si nariadil: ‚Adoniáš bude kráľom po mne, on zasadne na môj trón?‘
25. Lebo dnes odišiel a obetoval množstvo býkov, vykŕmených teliec a oviec, pozval všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska a kňaza Ebjatara; oni teraz jedia a pijú pred ním a vykrikujú: ‚Nech žije kráľ Adoniáš!‘
26. Ale ani mňa, tvojho sluhu, ani kňaza Sadoka, ani Benajahua, Jehojadovho syna, ani tvojho sluhu Šalamúna nepozval.
27. Je možné, že to pochádza od kráľa, môjho pána, a že ty si nedal vedieť svojim verným, kto nastúpi na trón po kráľovi, mojom pánovi?"
28. Kráľ Dávid sa ujal slova a povedal: "Zavolajte mi Betsabe!" Ona vošla ku kráľovi a postavila sa pred neho.
29. Vtedy sa jej kráľ takto zaprisahal: "Ako že žije Jahve, ktorý ma vyslobodil z každého súženia,
30. dnes uskutočním to, čo som ti prísahou na Jahveho, Boha Izraela, sľúbil, že tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne a bude sedieť na mojom tróne miesto mňa."
31. Betsabe si kľakla, prestrela sa tvárou k zemi pred kráľom a povedala: "Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky!"
32. Potom kráľ Dávid rozkázal: "Zavolajte mi kňaza Sadoka, proroka Natana a Benajahua, Jehojadovho syna!" Tí sa dostavili pred kráľa
33. a kráľ im povedal: "Vezmite so sebou sluhov svojho pána, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu a odveďte ho ku Gichonu.
34. Tam ho kňaz Sadok a prorok Natan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom trúbte na roh a volajte: ‚Nech žije kráľ Šalamún!‘
35. Potom vystúpite za ním hore, on príde a zasadne si na môj trón. On bude kraľovať po mne, lebo jeho som ustanovil za knieža nad Izraelom i nad Júdom."
36. Benajahu, Jehojadov syn, odpovedal kráľovi: "Amen. Nech to potvrdí Jahve, Boh kráľa, môjho pána!
37. Ako bol Jahve s kráľom, mojím pánom, nech je aj so Šalamúnom a nech ešte viac vyvýši jeho trón ako trón môjho pána, kráľa Dávida!"
38. Kňaz Sadok, prorok Natan, Benajahu, Jehojadov syn, Keretejci a Peletejci zišli dolu, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli ho ku Gichonu.
39. Kňaz Sadok vzal roh s olejom zo Stanu, pomazal Šalamúna a keď zatrúbili na roh, všetok ľud volal: "Nech žije kráľ Šalamún!"
40. Potom ho všetok ľud sprevádzal domov, ľudia pískali na píšťalách a veľmi sa radovali, celá zem sa ozývala ich výkrikmi.
41. Adoniáš a všetci jeho pozvaní hostia počuli ten hluk; práve dokončili hostinu. Keď Joab počul hlas rohu, pýtal sa: "Prečo je taký rozruch v meste?"
42. Zatiaľ čo hovoril, pribehol Jonatan, syn kňaza Ebjatara. Adoniáš mu povedal: "Poď sem! Ty si statočný človek a prinášaš dobré zvesti."
43. Jonatan odpovedal: "Nie veru! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil Šalamúna za kráľa!
44. Kráľ s ním poslal kňaza Sadoka, proroka Natana, Benajahua, Jehojadovho syna, Keretejcov a Peletejcov, oni ho posadili na kráľovu mulicu
45. a kňaz Sadok s prorokom Natanom ho pomazali za kráľa pri Gichone. Potom sa odtiaľ vrátili s radostnými výkrikmi, takže je vzrušené celé mesto. Odtiaľ ten krik, ktorý ste počuli.
46. Viac než to: Šalamún si už zasadol na kráľovský trón
47. a kráľovskí hodnostári prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi, slovami: ‚Nech tvoj Boh urobí Šalamúnovo meno ešte slávnejším ako tvoje meno a nech vyvýši jeho trón ešte viac ako tvoj!‘ A kráľ sa prestrel tvárou na svojom lôžku
48. a potom hovoril takto: ‚Nech je oslávený Jahve, Boh Izraela, ktorý mi doprial, aby som na vlastné oči videl jedného z mojich potomkov sedieť na mojom tróne.‘"
49. Vtedy sa všetci Adoniášovi pozvaní hostia preľakli, vstali a každý sa pobral svojou stranou.
50. Adoniáš sa však bál Šalamúna, zdvihol sa a šiel sa chytiť rohov oltára.
51. Šalamúnovi oznámili: "Pozri, Adoniáš sa bojí kráľa Šalamúna, chytil sa rohov oltára a hovorí: Nech mi kráľ Šalamún prisahá, že mňa, svojho sluhu, nevydá na smrť mečom."
52. Šalamún povedal: "Ak bude statočný, ani vlas mu nespadne z hlavy, ale ak sa na ňom nájde niečo zlé, zomrie."
53. Šalamún rozkázal, aby ho odviedli od oltára; vtedy Adoniáš prišiel a hodil sa pred Šalamúnom na tvár a ten mu povedal: "Choď domov!"

1 Kráľov 2:1-46
1. Keď Dávid cítil, že sa blíži deň jeho smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi:
2. "Ja odchádzam cestou každého pozemšťana. Ty buď silný a ukáž, že si chlap!
3. Zachovávaj Zákon Jahveho, svojho Boha, chodiac po jeho cestách, zachovávajúc jeho nariadenia, jeho príkazy, jeho práva a jeho predpisy, ako je to napísané v Mojžišovom Zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo podnikneš, a všade, kdekoľvek sa obrátiš.
4. A Jahve splní sľub, ktorý mi dal: Ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svoje správanie a budú verne kráčať predo mnou celým srdcom a celou dušou, nikdy ti nebude chýbať niekto na tróne Izraela.
5. Aj ty vieš, čo mi urobil Joab, Cerujin syn, čo urobil dvom veliteľom izraelského vojska, Abnerovi, Nerovmu synovi, a Amasovi, Jeterovmu synovi. Zabil obidvoch, narušiac pokoj krvavými vojenskými skutkami; a touto nevinnou krvou poškvrnil opasok, ktorým som opásaný, a sandále, ktoré mám na nohách.
6. Urob podľa svojej múdrosti, ale nedovoľ, aby jeho šediny v pokoji zostúpili do šeolu.
7. Synom Barzilaja Galaádskeho preukáž priazeň tým, že budú medzi tvojimi spolustolovníkmi, lebo mi práve tak vyšli v ústrety, keď som utekal pred tvojím bratom Absolonom.
8. Potom je blízko teba aj Šimei, syn Benjamínovca Geru z Bachurimu. Ten ma hanobne preklial v deň, keď som šiel do Machanajimu, ale prišiel mi v ústrety k Jordánu a ja som mu prisahal na Jahveho: Nezabijem ťa mečom.
9. Ale ty, ty ho nenechaj bez trestu, veď si múdry človek a vieš, ako máš s ním naložiť, aby si zoslal jeho šediny v krvi do šeolu."
10. Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste.
11. Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov: v Chebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov.
12. Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.
13. Adoniáš, Chaggitin syn, prišiel k Betsabe, Šalamúnovej matke. Tá sa ho spýtala: "Je tvoj príchod pokojný?" On odpovedal: "Pokojný."
14. A pokračoval: "Mám ti niečo povedať." Ona odvetila: "Hovor."
15. Povedal teda: "Ty vieš, že kráľovstvo patrilo mne a že celý Izrael očakával, že ja budem kráľom, ale kráľovstvo mi uniklo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo mu ho určil Jahve.
16. Teraz mám k tebe jedinú prosbu, neodmietni ma!" Ona mu odvetila: "Hovor!"
17. A on povedal: "Prosím ťa, prihovor sa u kráľa Šalamúna — veď teba neodmietne — nech mi dá Abišag zo Šunemu za ženu."
18. Betsabe odpovedala: "Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa."
19. Betsabe sa teda odobrala ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adoniáša. Kráľ jej povstal v ústrety, poklonil sa jej, potom si sadol na svoj trón. Postavili trón aj pre kráľovu matku, ona si sadla po jeho pravici.
20. Povedala: "Mám k tebe jedinú malú prosbu, neodmietni ma." Kráľ jej odvetil: "Žiadaj, matka moja, teba neodmietnem."
21. Povedala: "Nech dajú Abišag zo Šunemu za ženu tvojmu bratovi Adoniášovi."
22. Kráľ Šalamún odpovedal svojej matke: "Prečo žiadaš pre Adoniáša Abišag zo Šunemu? Žiadaj pre neho aj kráľovstvo, veď on je môj starší brat a má pre seba kňaza Ebjatara a Joaba, syna Ceruje!"
23. Kráľ Šalamún sa zaprisahal na Jahveho: "Toto zlo nech na mňa Boh dopustí a tamto nech k nemu ešte pridá, ak Adoniáš nevyriekol toto slovo proti svojmu vlastnému životu.
24. Dobre, ako že žije Jahve, ktorý ma potvrdil a posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mu dal dom, ako mu sľúbil, Adoniáš ešte dnes zomrie!"
25. Kráľ Šalamún poslal Benajahua, Jehojadovho syna, a ten mu zasadil smrteľný úder.
26. Kňazovi Ebjatarovi kráľ povedal: "Choď do Anatotu na svoj majetok, lebo si zasluhuješ smrť, ale dnes ťa neusmrtím, lebo ty si nosil Jahveho archu pred mojím otcom Dávidom a znášal si všetky útrapy, ktoré znášal môj otec."
27. Tak Šalamún vylúčil kňaza Ebjatara, aby nebol Jahveho kňazom a aby sa splnilo slovo, ktoré vyslovil Jahve proti Eliho domu v Šíle.
28. Keď zvesť o tom došla k Joabovi — Joab bol totiž na Adoniášovej strane a k Šalamúnovi sa nepridal — utiekol do Jahveho Stanu a chytil sa rohov oltára.
29. Kráľovi Šalamúnovi oznámili: "Joab utiekol do Jahveho Stanu a teraz je vedľa oltára." Vtedy Šalamún poslal Joabovi odkaz: "Čo ťa to napadlo, že si ušiel k oltáru?" Joab odpovedal: "Bál som sa ťa a ušiel som k Jahvemu." Vtedy Šalamún poslal Benajahua, Jehojadovho syna, a rozkázal mu: "Choď a zabi ho!"
30. Benajahu šiel do Jahveho Stanu a povedal mu: "Kráľ ti rozkazuje: Vyjdi von!" On odpovedal: "Nie. Chcem zomrieť tu." Benajahu priniesol odpoveď kráľovi: "Toto povedal Joab, takto mi odpovedal."
31. Nato mu kráľ odvetil: "Urob, ako ti povedal; zabi ho, potom ho pochovaj. Tak odstrániš odo mňa a od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú prelial Joab.
32. Jahve nechá dopadnúť zodpovednosť za jeho krv na jeho vlastnú hlavu, lebo on zabil dvoch nevinných ľudí, ktorí boli spravodlivejší a lepší ako on sám, a zavraždil ich mečom bez vedomia môjho otca Dávida: Abnera, Nerovho syna, veliteľa izraelského vojska, a Amasu, Jeterovho syna, veliteľa judského vojska.
33. Nech vina za ich krv dopadne na Joaba a na jeho potomstvo až naveky; ale Dávid, jeho potomstvo, jeho dom a jeho trón nech majú naveky Jahveho pokoj!"
34. Tak išiel Benajahu, Jehojadov syn, a zabil ho. Pochovali ho v jeho dome na púšti.
35. Kráľ ustanovil Benajahua, Jehojadovho syna, miesto neho za veliteľa vojska a kňaza Sadoka ustanovil kráľ namiesto Ebjatara.
36. Kráľ dal zavolať Šimeiho a povedal mu: "Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a nikdy odtiaľ neodchádzaj.
37. Dobre vedz, že len čo odídeš a prekročíš potok Kedron, zomrieš. Tvoja krv padne na tvoju hlavu."
38. Šimei odpovedal kráľovi: "Dobre. Ako rozkázal kráľ, môj pán, tvoj sluha tak urobí." A Šimei býval v Jeruzaleme dlhý čas.
39. Ale po troch rokoch Šimeimu ušli dvaja otroci k Achišovi, Maachovmu synovi, gatskému kráľovi. Šimeimu doniesli správu: "Tvoji otroci sú v Gate."
40. Vtedy sa Šimei pobral, osedlal si osla a šiel do Gatu k Achišovi pohľadať svojich otrokov. Prišiel do Gatu a vrátil sa s nimi.
41. Šalamúnovi oznámili, že Šimei šiel z Jeruzalema do Gatu a že sa vrátil.
42. Kráľ dal zavolať Šimeiho a povedal mu: "Či som nežiadal od teba, aby si prisahal na Jahveho a nevaroval som ťa: ‚V deň, keď vyjdeš a pôjdeš hocikam, ber na vedomie, že istotne zomrieš‘? A ty si mi povedal: ‚Počul som dobré slovo‘"
43. Prečo si teda nezachoval prísahu, ktorú si prisahal na Jahveho, a príkaz, ktorý som ti dal?"
44. Potom kráľ povedal Šimeimu: "Ty vieš veľmi dobre, čo zlé si narobil môjmu otcovi Dávidovi; nuž teraz Jahve nechá padnúť všetko to zlo na tvoju hlavu.
45. Ale kráľ Šalamún nech je požehnaný a Dávidov trón nech je pevný pred Jahvem až naveky."
46. Potom kráľ vydal rozkaz Benajahuovi, Jehojadovmu synovi, a on vyšiel von, udrel Šimeiho a ten zomrel. Tak sa kráľovstvo v Šalamúnovej ruke upevnilo.

Žalmy 68:11-14
11. Bože, tvoja rodina bývala v zemi, ktorú si láskavo pripravil za domov svojim biednym.
12. Pán posiela dobrú zvesť a mnohí ju radostne šíria:
13. "Králi so svojimi vojskami dali sa na útek." Kým vy postávate medzi košiarmi, ženy si delia korisť vo vašich stanoch
14.  — ako holubice so striebornými krídlami a peruťami, ktoré žiaria zlatom — ,

Príslovia 17:7-9
7. Hlúpemu nesvedčí vznešená reč, tým menej lživý jazyk vznešenému.
8. Kto dáva dary, badá, že majú čarovný účinok, zaručia mu úspech vo všetkom, čo podniká.
9. Kto prehodí závoj na chybu blížneho, pestuje priateľstvo, kto vec opakuje, priateľov odháňa.

Jána 9:24-41
24. Znovu teda zavolali človeka, ktorý bol predtým slepý, a povedali mu: "Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik."
25. On odpovedal: "Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: bol som slepý a teraz vidím."
26. Spýtali sa ho teda: "Čo s tebou urobil? Ako ti otvoril oči?"
27. Odpovedal im: "Už som vám povedal, a nepočúvali ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?"
28. Vynadali mu a povedali: "Ty si jeho učeník, my sme učeníci Mojžišovi.
29. My vieme, že k Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je."
30. Ten človek im odpovedal: "Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči.
31. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší, ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu.
32. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia.
33. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť."
34. Povedali mu: "Celý si sa v hriechoch narodil, a nás poúčaš?" A vyhodili ho von.
35. Ježiš sa dozvedel, že ho vyhodili. Keď ho stretol, povedal mu: "Veríš v Syna človeka?"
36. On odpovedal: "Kto je to, Pane, aby som v neho uveril?"
37. Ježiš mu povedal: "Už si ho videl. Je to ten, čo sa rozpráva s tebou."
38. Vtedy vyhlásil: "Verím, Pane." A prestrel sa pred ním na tvár a klaňal sa mu.
39. Vtedy povedal Ježiš: "Prišiel som na tento svet súdiť: aby tí, čo nevidia, videli a aby tí, ktorí vidia, oslepli."
40. Začuli to farizeji, ktorí boli pri ňom, a povedali mu: "Či sme aj my slepí?"
41. Ježiš im odpovedal: "Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ‚Vidíme.‘ A tak váš hriech zostáva.