A A A A A

Genezis 47:1-31
1. Potom šiel Jozef oznámiť faraónovi: "Môj otec a moji bratia," povedal mu, "prišli z Kanaánskej krajiny so svojimi ovcami, s dobytkom a so všetkým, čo im patrí; a teraz sú v kraji Gošen."
2. Vzal so sebou svojich päť bratov, ktorých predstavil faraónovi.
3. Ten sa opýtal jeho bratov: "Aké je vaše zamestnanie?" a oni odpovedali: "Tvoji sluhovia sú pastiermi, my sami, ako už naši otcovia."
4. Potom povedali faraónovi: "Prišli sme bývať do tejto krajiny, lebo niet paše pre stáda tvojich sluhov, pretože v Kanaánskej krajine je veľký hlad. Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia mohli bývať v kraji Gošen."
5. 5a Tu faraón povedal Jozefovi: 6b "Nech bývajú v kraji Gošen a ak vieš, že sú medzi nimi súci muži, urob ich správcami nad mojimi vlastnými stádami."
6. 5b Jakub a jeho synovia prišli k Jozefovi do Egypta. Dozvedel sa to faraón, egyptský kráľ, a povedal Jozefovi: "Prišli k tebe tvoj otec a tvoji bratia. 6a Egyptská krajina je ti otvorená: usaď svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji."
7. Tu Jozef uviedol k faraónovi svojho otca Jakuba, predstavil mu ho a Jakub pozdravil faraóna.
8. Faraón sa opýtal Jakuba: "Koľko máš rokov?"
9. A Jakub odpovedal faraónovi: "Dní môjho putovania je stotridsať rokov. Málo bolo rokov môjho života a boli zlé, vek môjho života nedosiahol počtu rokov mojich otcov, ktoré oni prežili."
10. Jakub pozdravil faraóna a rozlúčil sa s ním.
11. Jozef usadil svojho otca a svojich bratov a dal im pozemky v Egyptskej krajine, a to v najlepšej časti kraja, v krajine Ramses, ako prikázal faraón.
12. Jozef zaopatril svojho otca, svojich bratov a celú rodinu chlebom podľa počtu osôb, o ktoré sa museli starať.
13. Na celej zemi nebolo chleba, lebo hlad bol veľmi veľký, takže bola zmorená hladom celá Egyptská krajina a Kanaánska krajina.
14. Jozef zozbieral všetky peniaze, ktoré boli v Egyptskej krajine a Kanaánskej krajine výmenou za nakupované obilie, a odvádzal tieto peniaze do faraónovho domu.
15. Keď sa minuli peniaze v Egyptskej krajine a v Kanaánskej krajine, prichádzali všetci Egypťania k Jozefovi hovoriac: "Daj nám chlieb! Prečo máme zomrieť pred tvojimi očami, keď nemáme peniaze?"
16. Tu im Jozef povedal: "Dajte mi svoje stáda a ja vám dám chlieb na výmenu za vaše stáda, ak nemáte peniaze."
17. Privádzali svoje stáda k Jozefovi a on im dával chlieb za kone, ovce, dobytok a osly; živil ich toho roku chlebom výmenou za všetky ich stáda.
18. Keď tento rok uplynul, nasledujúceho roku prišli znova k nemu a povedali mu: "Nemôžeme zatajiť svojmu pánovi: peniaze sa nám skutočne minuli a stáda dobytka už patria nášmu pánovi, nezostáva už nič pre nášho pána, iba naše telá a naša pôda.
19. Prečo by sme mali umrieť pred tvojimi očami i s našou pôdou? Kúp teda nás i naše polia za chlieb a my aj so svojou pôdou budeme faraónovými nevoľníkmi. Ale daj nám osivo, aby sme zostali nažive a nepomreli, aby naša pôda nespustla."
20. Tak Jozef odkúpil všetku egyptskú pôdu pre faraóna, lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, pretože na nich tvrdo doliehal hlad, a zem prešla do rúk faraóna.
21. Ľudí od jedného konca egyptského územia k druhému urobil nevoľníkmi.
22. Len pôdu kňazov neodkúpil, lebo kňazi mali pevný dôchodok od faraóna a žili z dôchodku, ktorý im dával faraón. Preto svoju pôdu nemuseli predať.
23. Potom Jozef povedal ľudu: "Teda, dnes som kúpil vás i vašu pôdu pre faraóna. Tu máte osivo, obsejte svoju pôdu.
24. Hľa, pätinu úrody dáte faraónovi, ale štyri čiastky zostanú vám na obsiatie poľa, na obživu vašu a vašej rodiny a na obživu ľudí, o ktorých sa staráte."
25. Oni odpovedali: "Ty si nám zachránil život! Keby sme len našli milosť v očiach pána a budeme faraónovými nevoľníkmi."
26. Z toho Jozef urobil pravidlo o egyptskej pôde, ktoré platí až dodnes: pätina sa odovzdáva faraónovi, jedine pôda kňazov sa nestala faraónovou.
27. Tak sa Izrael usadil v Egyptskej krajine, v kraji Gošen. Nadobudli si tam majetky, boli plodní a veľmi sa rozmnožili.
28. Jakub žil v Egyptskej krajine sedemnásť rokov a dĺžka Jakubovho života bola stoštyridsaťsedem rokov.
29. Keď sa Izraelovi priblížil čas jeho smrti, zavolal svojho syna Jozefa a povedal mu: "Ak ma máš rád, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro, preukáž mi láskavosť a dobrotu: nepochovaj ma v Egypte!
30. Keď sa uložím k mojim otcom, odnes ma z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke." On odpovedal: "Urobím, ako si povedal."
31. Ale jeho otec nástojil: "Prisahaj mi!" a on mu odprisahal a Izrael sa poklonil k hlavám svojej postele.

Genezis 48:1-22
1. Po týchto udalostiach sa stalo, že Jozefovi povedali: "Pozri, tvoj otec je chorý!" a on vzal so sebou svojich dvoch synov Manassesa a Efraima.
2. Keď oznámili Jakubovi: "Pozri, tvoj syn Jozef prichádza k tebe," Izrael sa vzchopil a posadil sa na posteli.
3. Potom Jakub povedal Jozefovi: "El Šaddaj sa mi zjavil v Luze, v Kanaánskej krajine, požehnal ma
4. a povedal mi: ‚Ja ťa urobím plodným a rozmnožím ťa, urobím z teba spoločenstvo národov a dám ti túto zem do večného vlastníctva a po tebe i tvojmu potomstvu.‘
5. Teraz tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egyptskej krajine pred mojím príchodom do Egypta, budú moji! Efraim a Manasses budú rovnako moji ako Ruben a Simeon.
6. Deti, ktoré si splodil po nich, budú tvoje; ponesú meno svojich bratov kvôli dedičstvu.
7. Keď som sa vracal z Paddan-Aramu, tvoja matka Ráchel zomrela, na môj žiaľ, v Kanaánskej krajine, na ceste, ešte kúsok pred Efratou, a ja som ju pochoval tam, pri ceste do Efraty — to je do Betlehema."
8. Izrael zbadal obidvoch Jozefových synov a spýtal sa: "Kto sú títo?"
9. "To sú synovia, ktorých mi tu dal Boh," odpovedal Jozef svojmu otcovi a ten pokračoval: "Priveď mi ich, nech ich požehnám."
10. Izraelove oči boli starobou zakalené, nevidel už a Jozef ich priblížil k nemu a on ich pobozkal a objal.
11. A Izrael povedal Jozefovi: "Nemyslel som si, že znova uvidím tvoju tvár, a hľa, Boh mi dal vidieť aj tvojich potomkov!"
12. Vtedy ich Jozef stiahol z jeho kolien a poklonil sa až po zem.
13. Jozef ich vzal obidvoch, Efraima svojou pravou rukou, aby bol na Izraelovej ľavej strane, Manassesa ľavou rukou, aby bol po Izraelovej pravici, a priblížil ich k nemu.
14. Ale Izrael natiahol svoju pravicu a položil ju na Efraimovu hlavu, ktorý bol mladší, a svoju ľavicu na hlavu Manassesovu, skrížiac svoje ruky — hoci Manasses bol prvorodený.
15. Takto požehnal Jozefa: "Nech Boh, pred ktorým kráčali moji otcovia Abrahám a Izák, nech Boh, ktorý bol mojím pastierom po celý môj život až podnes,
16. nech anjel, ktorý ma vyslobodil zo všetkého zla, požehná tieto deti, nech v nich prežije moje meno a meno mojich predkov Abraháma a Izáka, nech rastú a množia sa na zemi!"
17. Jozef však videl, že otec kládol pravicu na Efraimovu hlavu, a to sa mu nepáčilo. Chytil ruku svojho otca, aby ju preložil z Efraimovej hlavy na hlavu Manassesovu,
18. a Jozef povedal svojmu otcovi: "Nie takto, otče, veď tento je prvorodený, polož si pravicu na jeho hlavu."
19. Ale jeho otec odoprel a povedal: "Viem, syn môj, viem: aj on sa stane ľudom, aj on bude veľký. Ale jeho mladší brat bude väčší ako on, z jeho potomstva vzíde mnoho národov."
20. V ten deň ich požehnal takto: "Buďte v Izraeli vo vážnosti a nech sa hovorí: Nech ťa Boh urobí podobným Efraimovi a Manassesovi!" Tak dal prednosť Efraimovi pred Manassesom.
21. Potom Izrael povedal Jozefovi: "Pozri, ja zomieram, ale Boh bude s vami a vráti vás do krajiny vašich otcov.
22. A tebe ja dávam o Sichema viac ako tvojim bratom, ktorý som vlastným mečom a lukom vydobyl Amorejcom z rúk."

Žalmy 13:1-6
1. Pre zbormajstra. Žalm. Dávidov.
2. Jahve, dokedy budeš na mňa zabúdať? Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár?
3. Dokedy budem cítiť úzkosť v duši, v srdci žiaľ? — Vo dne, v noci? Dokedy sa bude môj nepriateľ vyvyšovať nado mnou?
4. Zhliadni na mňa, odpovedz mi, Jahve, môj Boh! Zachovaj svetlo mojim očiam, aby ma neprekvapil spánok smrti,
5. aby sa môj nepriateľ nevystatoval: "Zvíťazil som nad ním" — aby moji protivníci nejasali nad mojím pádom.
6. Jahve, spolieham sa na tvoju milosrdnú lásku. Nech sa mi srdce raduje, že si ma zachránil, a nech ti spieva chvály za všetko dobré, čo si mi urobil.

Príslovia 4:18-19
18. Život spravodlivých je sťa svetlo zornice, ktorého svit rastie a mení sa v biely deň.
19. Život zlých je ako nočná tma, nevedia, na čom sa potknú.

Matúša 15:21-39
21. Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu.
22. Tu prišla k nemu kanaánska žena z tých končín a kričala: "Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch."
23. Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: "Vypočuj ju, lebo kričí za nami."
24. On im odvetil: "Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela."
25. No ona už prišla k nemu, prestrela sa pred ním tvárou k zemi a prosila: "Pane, pomôž mi!"
26. On jej odpovedal: "Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám."
27. Odpovedala mu: "Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov."
28. Vtedy jej Ježiš povedal: "Žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš." A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
29. Keď odtiaľ Ježiš odišiel, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol.
30. Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnoho iných chorých. Kládli ich k jeho nohám a on ich uzdravoval.
31. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.
32. Ježiš si zavolal svojich učeníkov a povedal: "Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sú pri mne a nemajú čo jesť. Nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste."
33. Učeníci mu povedali: "Kde vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili toľký zástup?"
34. Ježiš sa ich spýtal: "Koľko máte chlebov?" Oni odpovedali: "Sedem a zopár rybiek."
35. Nato rozkázal zástupu, aby si posadal na zem.
36. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupu.
37. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.
38. Tých, čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí.
39. Potom rozpustil zástupy, nastúpil na loď a preplavil sa do kraja Magadan.