A A A A A

Genezis 41:1-57
1. Stalo sa o dva roky, že faraón mal sen: stál pri Níle
2. a videl vystúpiť z Nílu sedem kráv, pekných na pohľad a tučných v mäse, a pásť sa v rákosí.
3. Ale hľa, za nimi vystúpilo z Nílu iných sedem kráv, na pohľad škaredých a v mäse chudých, a postavili sa vedľa tých prvých na brehu Nílu.
4. A tie na pohľad škaredé a v mäse chudé kravy zožrali sedem kráv pekných na pohľad a tučných v mäse. Nato sa faraón zobudil.
5. Ale znova zaspal a mal druhý sen: sedem klasov vyrástlo z toho istého stebla, plných a pekných.
6. Ale hľa, sedem klasov chudých, spálených východným vetrom, vyrástlo po nich.
7. A tie chudé klasy zhltli tých sedem plných a pekných klasov. Nato sa faraón prebudil: a hľa, bol to sen!
8. Keďže bol faraón ráno v duchu znepokojený, dal zavolať všetkých mágov a všetkých mudrcov Egypta a vyrozprával im svoj sen, ktorý mal, ale nikto ho nevedel faraónovi vyložiť.
9. Vtedy hlavný pohárnik oslovil faraóna a povedal: "Musím dnes vyznať svoje previnenia!
10. Faraón sa rozhneval na svojich služobníkov, dal ich uvrhnúť do žalára u veliteľa stráží, mňa i hlavného pekára.
11. Mali sme v tú istú noc sen, on i ja, ale význam sna bol pre každého iný.
12. Bol tam s nami mladý Hebrej, otrok veliteľa stráží. My sme mu porozprávali naše sny a on nám ich vyložil. Každému vyložil jeho sen.
13. A presne, ako nám to vyložil, tak sa stalo: mňa uviedli späť do úradu, toho druhého obesili."
14. Tu faraón dal zavolať Jozefa, ktorého narýchlo vyviedli zo žalára. Oholil sa, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna.
15. Faraón povedal Jozefovi: "Mal som sen a nikto ho nevie vyložiť. Ale o tebe som počul, že vysvetlíš sen, len čo ho počuješ."
16. Jozef odpovedal faraónovi: "Nie ja, ale Boh dá faraónovi odpoveď pre jeho dobro."
17. Vtedy faraón takto hovoril Jozefovi: "Vo sne sa mi zdalo, že stojím na brehu Nílu.
18. Tu vystúpilo z Nílu sedem kráv tučných v mäse a pekných na pohľad, ktoré sa pásli v rákosí.
19. Ale hľa, iných sedem kráv vystúpilo po nich, biednych, na pohľad veľmi škaredých a v mäse chudých, nikdy som nevidel také škaredé kravy v celej Egyptskej krajine.
20. Tie chudé a škaredé kravy zožrali tých sedem prvých tučných kráv.
21. Ale keď ich zožrali, nič na nich nebolo vidieť, že ich zožrali, lebo vyzerali také škaredé ako predtým. Nato som sa prebudil.
22. Potom som videl vo sne vyrásť sedem klasov z toho istého stebla, plných a krásnych.
23. A hľa, po nich vyrástlo sedem klasov zoschnutých, vycivených a spálených východným vetrom.
24. A tie vycivené klasy zhltli tých sedem pekných klasov. Rozpovedal som to mágom, ale niet nikoho, kto by mi dal vysvetlenie."
25. Jozef povedal faraónovi: "Faraónov sen je jeden a ten istý: Boh oznámil faraónovi, čo vykoná.
26. Tých sedem pekných kráv predstavuje sedem rokov a tých sedem pekných klasov predstavuje sedem rokov, je to jeden a ten istý sen.
27. Tých sedem chudých a škaredých kráv, ktoré vystúpili potom, predstavuje sedem rokov, a tak rovnako aj tých slabých a vetrom spálených klasov: to znamená, že bude sedem rokov hladu.
28. To je slovo, čo som povedal faraónovi; Boh ukázal faraónovi, čo vykoná:
29. pozri, prichádza sedem rokov, v ktorých bude veľká hojnosť v celej Egyptskej krajine,
30. po nich bude nasledovať sedem rokov hladu a zabudne sa na tú všetku hojnosť v Egyptskej krajine, hlad vyčerpá zem
31. a nebude sa už vedieť, čo znamenala hojnosť v krajine, pre ten hlad, ktorý bude nasledovať, lebo bude veľmi krutý.
32. A to, že sa faraónov sen opakoval dva razy, znamená, že Boh s istotou rozhodol o tejto veci a že Boh sa poponáhľa ju vykonať.
33. Teraz nech faraón vyhľadá bystrého a múdreho človeka a nech ho ustanoví nad Egyptskou krajinou.
34. Nech faraón koná a nech ustanoví nad krajinou dozorcov: uloží Egyptskej krajine pätinu úrody ako daň počas siedmich rokov hojnosti,
35. tí zhromaždia potraviny týchto dobrých rokov, ktoré nastávajú, a uskladnia obilie pod faraónovu právomoc, potraviny uložia v mestách a tam ich budú držať pod dozorom.
36. Tieto potraviny budú zásobou pre krajinu na tých sedem rokov hladu, ktoré postihnú Egyptskú krajinu, a tak krajina nezahynie hladom."
37. Táto reč sa páčila faraónovi a všetkým jeho hodnostárom
38. a faraón povedal svojim hodnostárom: "Či nájdeme muža ako je tento, v ktorom by bol Boží duch?"
39. Vtedy faraón povedal Jozefovi: "Nakoľko Boh dal tebe poznať všetko toto, niet nikoho takého rozumného a múdreho, ako si ty.
40. Ty budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud sa podrobí tvojim rozkazom, ja budem len o trón vyšší ako ty."
41. Faraón povedal Jozefovi: "Pozri, ustanovujem ťa nad celou Egyptskou krajinou,"
42. a faraón si sňal z ruky svoj prsteň a nastokol ho na Jozefov prst, obliekol ho do šiat z jemného ľanu a zavesil mu okolo krku zlatú reťaz.
43. Dal ho nastúpiť do najlepšieho voza, ktorý mal po svojom vlastnom, a pred ním kričali "Abrek". Takto ho urobil pánom nad celou Egyptskou krajinou.
44. Faraón povedal Jozefovi: "Ja som faraón, ale bez teba nesmie nikto pohnúť ani rukou, ani nohou v celej Egyptskej krajine."
45. Faraón pomenoval Jozefa Sofnat-Paneach a dal mu za ženu Asnat, dcéru Poti-Feru, kňaza z Onu. A Jozef sa vydal na cestu Egyptskou krajinou.
46. Jozef mal tridsať rokov, keď sa objavil pred faraónom, egyptským kráľom. Jozef odišiel od faraóna a prechádzal celou Egyptskou krajinou.
47. Po sedem rokov hojnosti zem prebohato rodila.
48. On zhromaždil všetky potraviny siedmich rokov, počas ktorých ich bola hojnosť v Egyptskej krajine, a uložil tie potraviny v mestách, dávajúc do každého mesta potraviny z okolitých polí.
49. Jozef uskladnil obilia ako morského piesku, v takom množstve, že ho prestal vážiť, lebo to prekročilo každú mieru.
50. Prv, než sa dostavili roky hladu, narodili sa Jozefovi dvaja synovia, ktorých mu porodila Asnat, dcéra Poti-Feru, kňaza z Onu.
51. Jozef dal prvorodenému meno Manasses hovoriac: "Boh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie a na celú otcovu rodinu."
52. Druhého nazval Efraim, lebo povedal: "Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia."
53. Potom sa pominulo sedem rokov hojnosti, ktoré boli v Egyptskej krajine,
54. a začalo prichádzať sedem rokov hladu, ako predpovedal Jozef. Vo všetkých krajinách nastal hlad, ale v celej Egyptskej krajine bolo dosť chleba.
55. Potom celá Egyptská krajina trpela hladom a ľud sa veľkým krikom dožadoval chleba od faraóna, ale faraón vyhlásil všetkým Egypťanom: "Choďte k Jozefovi a urobte, čo vám povie."
56. Hlad zúril po celej krajine. Vtedy Jozef otvoril všetky sýpky a predával zbožie Egypťanom. A hlad v Egyptskej krajine sa zväčšoval.
57. Z celej krajiny prichádzali do Egypta kupovať zbožie od Jozefa, lebo v celej krajine zúril hlad.
Genezis 42:1-38
1. Keď Jakub videl, že v Egypte je zrno na predaj, povedal svojim synom: "Prečo sa dívate jeden na druhého?
2. Počúvam," povedal im, "že v Egypte je zbožie na predaj. Choďte ta a nakúpte nám obilia, aby sme ostali nažive a nepomreli!"
3. Desať Jozefových bratov teda odišlo nakúpiť obilia do Egypta.
4. No Benjamína, Jozefovho brata, neposlal s ostatnými. "Netreba," hovoril si, "aby sa mu prihodilo nešťastie."
5. Izraelovi synovia, zamiešaní medzi inými prichádzajúcimi, šli teda kúpiť obilie, lebo hlad moril krajinu Kanaán.
6. Jozef predával zrno všetkým, lebo mal moc nad krajinou. Jozefovi bratia prišli a poklonili sa pred ním tvárou až po zem.
7. Len čo Jozef uvidel svojich bratov, hneď ich spoznal, ale predstieral, že im je úplne cudzí, a prísne sa s nimi rozprával. Pýtal sa ich: "Odkiaľ prichádzate?" Oni odpovedali: "Z Kanaánskej krajiny, nakúpiť živobytie."
8. Jozef teda spoznal svojich bratov, ale oni ho nespoznali.
9. Jozef si spomenul na sny, ktoré sa mu o nich kedysi snívali, a povedal im: "Vy ste vyzvedači! Prišli ste vyzvedieť slabé miesta krajiny!"
10. Oni protestovali: "Nie, pane! Tvoji sluhovia prišli nakúpiť živobytie.
11. My všetci sme synovia jedného muža, sme úprimní, tvoji sluhovia nie sú vyzvedači."
12. Ale on im povedal: "Nie! Slabé miesta krajiny ste si prišli poprezerať!"
13. Oni odpovedali: "Nás, tvojich sluhov, bolo dvanásť bratov. Všetci sme synovia toho istého muža v Kanaánskej krajine. Najmladší je teraz s naším otcom a jeden už nie je nažive."
14. Jozef nato: "Je to tak, ako som vám povedal, vy ste vyzvedači!
15. Tu je skúška, ktorej sa podrobíte: ako je pravda, že faraón žije, vy odtiaľto neodídete, ak len sem nepríde váš najmladší brat!
16. Pošlite jedného z vás pre vášho brata, vy tu zostanete ako väzni. Preskúšajú sa tak vaše slová a uvidí sa, či máte pravdu, alebo nie. Inak, ako je pravda, že faraón žije, vy ste vyzvedači!"
17. A hodil ich všetkých na tri dni do väzenia.
18. Na tretí deň im Jozef povedal: "Toto urobte, ak si chcete zachrániť život, lebo ja sa bojím Boha:
19. ak ste úprimní, nech jeden z vás bratov zostane tu zatvorený v tomto väzení: a vy ostatní odíďte zaniesť zrno, ktoré vaše rodiny potrebujú.
20. Privediete mi svojho najmladšieho brata. Tak sa overia vaše slová a nezomriete." Tak aj urobili.
21. Povedali si jeden druhému: "Naozaj trpíme za to, čo sme vykonali svojmu bratovi: videli sme úzkosť jeho duše, keď nás prosil o zmilovanie, a nepočúvali sme. Preto doľahlo na nás toto súženie."
22. Ruben im povedal: "Nevravel som vám, aby ste nepáchali ten hriech proti tomu chlapcovi? Ale nepočúvali ste ma a teraz vidíte, že sa od nás teraz požaduje účet za jeho krv."
23. Nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo s ním sa dorozumievali pomocou tlmočníka.
24. Vtedy sa vzdialil od nich a plakal. Potom sa vrátil k nim a rozprával sa s nimi: vybral si z nich Simeona a pred ich očami ho dal poviazať.
25. Jozef dal rozkaz naplniť vrecia obilím a vrátiť každému jeho peniaze späť do jeho vreca a dať im aj zásoby na cestu. A tak im aj urobili.
26. Naložili zrno na svoje osly a odišli.
27. Keď sa však utáborili na noc, otvoril jeden z nich svoje vrece s obilím, aby dal žrať svojmu oslovi, a zbadal svoje peniaze, ako ležali navrchu vo vreci s obilím.
28. Povedal svojim bratom: "Vrátili mi peniaze, sú tu, v mojom vreci s obilím!" Tu ich opustila odvaha, trasúc sa dívali jeden na druhého a povedali: "Čo nám to Boh urobil?"
29. Keď sa vrátili k svojmu otcovi Jakubovi do Kanaánskej krajiny, rozprávali o všetkom, čo sa im prihodilo.
30. Povedali: "Muž, ktorý je pánom krajiny, rozprával sa s nami prísne a považoval nás za vyzvedačov krajiny.
31. Vraveli sme mu: ‚Sme statoční, nie sme vyzvedači,
32. sme dvanásti bratia, synovia jedného otca, jeden z nás už nežije a najmladší je teraz s naším otcom v Kanaánskej krajine.‘
33. Ale ten muž, ktorý je pánom tej krajiny, nám odpovedal: ‚Takto spoznám, či ste úprimní: nechajte u mňa jedného z vašich bratov, vezmite zrno, ktoré vaše rodiny potrebujú, a odíďte,
34. ale priveďte mi vášho najmladšieho brata, a ja spoznám, že vy nie ste vyzvedači, ale že ste úprimní. Potom vám vydám vášho brata a vy sa budete môcť voľne pohybovať po krajine.‘"
35. Ale ako tak vysýpali svoje vrecia, každý mal vo svojom vreci svoj mešec peňazí; keď videli svoje mešce peňazí, zľakli sa a ich otec s nimi.
36. Tu im povedal ich otec Jakub: "Vy ma oberáte o moje deti. Jozefa už niet, Simeona už niet a chcete mi vziať Benjamína. To všetko na mňa dolieha!"
37. Ale Ruben povedal svojmu otcovi: "Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti ho neprivediem naspäť! Zver ho mne a ja ti ho privediem späť."
38. Ale on odpovedal: "Môj syn tam s vami nezostúpi. Jeho brat zomrel a on zostal sám. Ak by ho zastihlo nešťastie na ceste, ktorú chcete podniknúť, privediete moje biele vlasy v zármutku do šeolu."
Žalmy 10:12-18
12. Kof Povstaň, Jahve, Bože, vystri svoju ruku. nezabúdaj na ubiedených!
13. Bože, ako môže bezbožník tebou pohŕdať a myslieť si, že ty na to nedbáš?
14. Reš Veď ty vidíš naše trápenia i žiale, vidíš všetko a berieš do svojich rúk. Tebe sa zveruje úbožiak, ty si oporou sirôt.
15. Šin Zlom silu bezbožníka a zlosyna, potrestaj jeho zločiny až do posledného!
16. Jahve je kráľom na večné veky, pohanské národy zmizli z jeho krajiny.
17. Tav Jahve, ty vyslyšíš túžby ponížených, vzpružuješ ich srdcia, načúvaš pozorne.
18. Hájiš práva sirôt a utláčaných, aby im už nenaháňal strach človek stvorený zo zeme
Príslovia 4:7-9
7. Múdrosť je najdôležitejšia vec v živote, preto si zadováž múdrosť, za cenu všetkého, čo len máš, získaj si učenosť!
8. Miluj ju, ona ťa povýši! Oslávi ťa, ak sa k nej privinieš.
9. Na hlavu ti vloží pôvabný diadém, obdarí ťa korunou slávy."
Matúša 14:1-21
1. V tom čase vladár Herodes počul o Ježišovi
2. a hovoril svojim dvoranom: "To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobia divotvorné sily."
3. Herodes dal totiž Jána chytiť, zviazať a vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa,
4. lebo Ján mu hovoril: "Nesmieš s ňou žiť!"
5. Chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka.
6. V deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak zapáčila,
7. že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať.
8. Ona na návod svojej matky povedala: "Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa!"
9. Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali.
10. A tak dal Jána vo väzení sťať.
11. I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke.
12. Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi.
13. Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dozvedeli a pešo išli z miest za ním.
14. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravil ich chorých.
15. Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo."
16. Ale Ježiš im povedal: "Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť!"
17. Oni mu povedali: "Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby."
18. Povedal: "Prineste mi ich sem!"
19. Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pohliadol k nebu a požehnal ich. Potom lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.
20. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín.
21. Tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.