Genezis 41:1-57 |
1. Stalo sa o dva roky, že faraón mal sen: stál pri Níle |
2. a videl vystúpiť z Nílu sedem kráv, pekných na pohľad a tučných v mäse, a pásť sa v rákosí. |
3. Ale hľa, za nimi vystúpilo z Nílu iných sedem kráv, na pohľad škaredých a v mäse chudých, a postavili sa vedľa tých prvých na brehu Nílu. |
4. A tie na pohľad škaredé a v mäse chudé kravy zožrali sedem kráv pekných na pohľad a tučných v mäse. Nato sa faraón zobudil. |
5. Ale znova zaspal a mal druhý sen: sedem klasov vyrástlo z toho istého stebla, plných a pekných. |
6. Ale hľa, sedem klasov chudých, spálených východným vetrom, vyrástlo po nich. |
7. A tie chudé klasy zhltli tých sedem plných a pekných klasov. Nato sa faraón prebudil: a hľa, bol to sen! |
8. Keďže bol faraón ráno v duchu znepokojený, dal zavolať všetkých mágov a všetkých mudrcov Egypta a vyrozprával im svoj sen, ktorý mal, ale nikto ho nevedel faraónovi vyložiť. |
9. Vtedy hlavný pohárnik oslovil faraóna a povedal: "Musím dnes vyznať svoje previnenia! |
10. Faraón sa rozhneval na svojich služobníkov, dal ich uvrhnúť do žalára u veliteľa stráží, mňa i hlavného pekára. |
11. Mali sme v tú istú noc sen, on i ja, ale význam sna bol pre každého iný. |
12. Bol tam s nami mladý Hebrej, otrok veliteľa stráží. My sme mu porozprávali naše sny a on nám ich vyložil. Každému vyložil jeho sen. |
13. A presne, ako nám to vyložil, tak sa stalo: mňa uviedli späť do úradu, toho druhého obesili." |
14. Tu faraón dal zavolať Jozefa, ktorého narýchlo vyviedli zo žalára. Oholil sa, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna. |
15. Faraón povedal Jozefovi: "Mal som sen a nikto ho nevie vyložiť. Ale o tebe som počul, že vysvetlíš sen, len čo ho počuješ." |
16. Jozef odpovedal faraónovi: "Nie ja, ale Boh dá faraónovi odpoveď pre jeho dobro." |
17. Vtedy faraón takto hovoril Jozefovi: "Vo sne sa mi zdalo, že stojím na brehu Nílu. |
18. Tu vystúpilo z Nílu sedem kráv tučných v mäse a pekných na pohľad, ktoré sa pásli v rákosí. |
19. Ale hľa, iných sedem kráv vystúpilo po nich, biednych, na pohľad veľmi škaredých a v mäse chudých, nikdy som nevidel také škaredé kravy v celej Egyptskej krajine. |
20. Tie chudé a škaredé kravy zožrali tých sedem prvých tučných kráv. |
21. Ale keď ich zožrali, nič na nich nebolo vidieť, že ich zožrali, lebo vyzerali také škaredé ako predtým. Nato som sa prebudil. |
22. Potom som videl vo sne vyrásť sedem klasov z toho istého stebla, plných a krásnych. |
23. A hľa, po nich vyrástlo sedem klasov zoschnutých, vycivených a spálených východným vetrom. |
24. A tie vycivené klasy zhltli tých sedem pekných klasov. Rozpovedal som to mágom, ale niet nikoho, kto by mi dal vysvetlenie." |
25. Jozef povedal faraónovi: "Faraónov sen je jeden a ten istý: Boh oznámil faraónovi, čo vykoná. |
26. Tých sedem pekných kráv predstavuje sedem rokov a tých sedem pekných klasov predstavuje sedem rokov, je to jeden a ten istý sen. |
27. Tých sedem chudých a škaredých kráv, ktoré vystúpili potom, predstavuje sedem rokov, a tak rovnako aj tých slabých a vetrom spálených klasov: to znamená, že bude sedem rokov hladu. |
28. To je slovo, čo som povedal faraónovi; Boh ukázal faraónovi, čo vykoná: |
29. pozri, prichádza sedem rokov, v ktorých bude veľká hojnosť v celej Egyptskej krajine, |
30. po nich bude nasledovať sedem rokov hladu a zabudne sa na tú všetku hojnosť v Egyptskej krajine, hlad vyčerpá zem |
31. a nebude sa už vedieť, čo znamenala hojnosť v krajine, pre ten hlad, ktorý bude nasledovať, lebo bude veľmi krutý. |
32. A to, že sa faraónov sen opakoval dva razy, znamená, že Boh s istotou rozhodol o tejto veci a že Boh sa poponáhľa ju vykonať. |
33. Teraz nech faraón vyhľadá bystrého a múdreho človeka a nech ho ustanoví nad Egyptskou krajinou. |
34. Nech faraón koná a nech ustanoví nad krajinou dozorcov: uloží Egyptskej krajine pätinu úrody ako daň počas siedmich rokov hojnosti, |
35. tí zhromaždia potraviny týchto dobrých rokov, ktoré nastávajú, a uskladnia obilie pod faraónovu právomoc, potraviny uložia v mestách a tam ich budú držať pod dozorom. |
36. Tieto potraviny budú zásobou pre krajinu na tých sedem rokov hladu, ktoré postihnú Egyptskú krajinu, a tak krajina nezahynie hladom." |
37. Táto reč sa páčila faraónovi a všetkým jeho hodnostárom |
38. a faraón povedal svojim hodnostárom: "Či nájdeme muža ako je tento, v ktorom by bol Boží duch?" |
39. Vtedy faraón povedal Jozefovi: "Nakoľko Boh dal tebe poznať všetko toto, niet nikoho takého rozumného a múdreho, ako si ty. |
40. Ty budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud sa podrobí tvojim rozkazom, ja budem len o trón vyšší ako ty." |
41. Faraón povedal Jozefovi: "Pozri, ustanovujem ťa nad celou Egyptskou krajinou," |
42. a faraón si sňal z ruky svoj prsteň a nastokol ho na Jozefov prst, obliekol ho do šiat z jemného ľanu a zavesil mu okolo krku zlatú reťaz. |
43. Dal ho nastúpiť do najlepšieho voza, ktorý mal po svojom vlastnom, a pred ním kričali "Abrek". Takto ho urobil pánom nad celou Egyptskou krajinou. |
44. Faraón povedal Jozefovi: "Ja som faraón, ale bez teba nesmie nikto pohnúť ani rukou, ani nohou v celej Egyptskej krajine." |
45. Faraón pomenoval Jozefa Sofnat-Paneach a dal mu za ženu Asnat, dcéru Poti-Feru, kňaza z Onu. A Jozef sa vydal na cestu Egyptskou krajinou. |
46. Jozef mal tridsať rokov, keď sa objavil pred faraónom, egyptským kráľom. Jozef odišiel od faraóna a prechádzal celou Egyptskou krajinou. |
47. Po sedem rokov hojnosti zem prebohato rodila. |
48. On zhromaždil všetky potraviny siedmich rokov, počas ktorých ich bola hojnosť v Egyptskej krajine, a uložil tie potraviny v mestách, dávajúc do každého mesta potraviny z okolitých polí. |
49. Jozef uskladnil obilia ako morského piesku, v takom množstve, že ho prestal vážiť, lebo to prekročilo každú mieru. |
50. Prv, než sa dostavili roky hladu, narodili sa Jozefovi dvaja synovia, ktorých mu porodila Asnat, dcéra Poti-Feru, kňaza z Onu. |
51. Jozef dal prvorodenému meno Manasses hovoriac: "Boh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie a na celú otcovu rodinu." |
52. Druhého nazval Efraim, lebo povedal: "Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia." |
53. Potom sa pominulo sedem rokov hojnosti, ktoré boli v Egyptskej krajine, |
54. a začalo prichádzať sedem rokov hladu, ako predpovedal Jozef. Vo všetkých krajinách nastal hlad, ale v celej Egyptskej krajine bolo dosť chleba. |
55. Potom celá Egyptská krajina trpela hladom a ľud sa veľkým krikom dožadoval chleba od faraóna, ale faraón vyhlásil všetkým Egypťanom: "Choďte k Jozefovi a urobte, čo vám povie." |
56. Hlad zúril po celej krajine. Vtedy Jozef otvoril všetky sýpky a predával zbožie Egypťanom. A hlad v Egyptskej krajine sa zväčšoval. |
57. Z celej krajiny prichádzali do Egypta kupovať zbožie od Jozefa, lebo v celej krajine zúril hlad. |
Genezis 42:1-38 |
1. Keď Jakub videl, že v Egypte je zrno na predaj, povedal svojim synom: "Prečo sa dívate jeden na druhého? |
2. Počúvam," povedal im, "že v Egypte je zbožie na predaj. Choďte ta a nakúpte nám obilia, aby sme ostali nažive a nepomreli!" |
3. Desať Jozefových bratov teda odišlo nakúpiť obilia do Egypta. |
4. No Benjamína, Jozefovho brata, neposlal s ostatnými. "Netreba," hovoril si, "aby sa mu prihodilo nešťastie." |
5. Izraelovi synovia, zamiešaní medzi inými prichádzajúcimi, šli teda kúpiť obilie, lebo hlad moril krajinu Kanaán. |
6. Jozef predával zrno všetkým, lebo mal moc nad krajinou. Jozefovi bratia prišli a poklonili sa pred ním tvárou až po zem. |
7. Len čo Jozef uvidel svojich bratov, hneď ich spoznal, ale predstieral, že im je úplne cudzí, a prísne sa s nimi rozprával. Pýtal sa ich: "Odkiaľ prichádzate?" Oni odpovedali: "Z Kanaánskej krajiny, nakúpiť živobytie." |
8. Jozef teda spoznal svojich bratov, ale oni ho nespoznali. |
9. Jozef si spomenul na sny, ktoré sa mu o nich kedysi snívali, a povedal im: "Vy ste vyzvedači! Prišli ste vyzvedieť slabé miesta krajiny!" |
10. Oni protestovali: "Nie, pane! Tvoji sluhovia prišli nakúpiť živobytie. |
11. My všetci sme synovia jedného muža, sme úprimní, tvoji sluhovia nie sú vyzvedači." |
12. Ale on im povedal: "Nie! Slabé miesta krajiny ste si prišli poprezerať!" |
13. Oni odpovedali: "Nás, tvojich sluhov, bolo dvanásť bratov. Všetci sme synovia toho istého muža v Kanaánskej krajine. Najmladší je teraz s naším otcom a jeden už nie je nažive." |
14. Jozef nato: "Je to tak, ako som vám povedal, vy ste vyzvedači! |
15. Tu je skúška, ktorej sa podrobíte: ako je pravda, že faraón žije, vy odtiaľto neodídete, ak len sem nepríde váš najmladší brat! |
16. Pošlite jedného z vás pre vášho brata, vy tu zostanete ako väzni. Preskúšajú sa tak vaše slová a uvidí sa, či máte pravdu, alebo nie. Inak, ako je pravda, že faraón žije, vy ste vyzvedači!" |
17. A hodil ich všetkých na tri dni do väzenia. |
18. Na tretí deň im Jozef povedal: "Toto urobte, ak si chcete zachrániť život, lebo ja sa bojím Boha: |
19. ak ste úprimní, nech jeden z vás bratov zostane tu zatvorený v tomto väzení: a vy ostatní odíďte zaniesť zrno, ktoré vaše rodiny potrebujú. |
20. Privediete mi svojho najmladšieho brata. Tak sa overia vaše slová a nezomriete." Tak aj urobili. |
21. Povedali si jeden druhému: "Naozaj trpíme za to, čo sme vykonali svojmu bratovi: videli sme úzkosť jeho duše, keď nás prosil o zmilovanie, a nepočúvali sme. Preto doľahlo na nás toto súženie." |
22. Ruben im povedal: "Nevravel som vám, aby ste nepáchali ten hriech proti tomu chlapcovi? Ale nepočúvali ste ma a teraz vidíte, že sa od nás teraz požaduje účet za jeho krv." |
23. Nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo s ním sa dorozumievali pomocou tlmočníka. |
24. Vtedy sa vzdialil od nich a plakal. Potom sa vrátil k nim a rozprával sa s nimi: vybral si z nich Simeona a pred ich očami ho dal poviazať. |
25. Jozef dal rozkaz naplniť vrecia obilím a vrátiť každému jeho peniaze späť do jeho vreca a dať im aj zásoby na cestu. A tak im aj urobili. |
26. Naložili zrno na svoje osly a odišli. |
27. Keď sa však utáborili na noc, otvoril jeden z nich svoje vrece s obilím, aby dal žrať svojmu oslovi, a zbadal svoje peniaze, ako ležali navrchu vo vreci s obilím. |
28. Povedal svojim bratom: "Vrátili mi peniaze, sú tu, v mojom vreci s obilím!" Tu ich opustila odvaha, trasúc sa dívali jeden na druhého a povedali: "Čo nám to Boh urobil?" |
29. Keď sa vrátili k svojmu otcovi Jakubovi do Kanaánskej krajiny, rozprávali o všetkom, čo sa im prihodilo. |
30. Povedali: "Muž, ktorý je pánom krajiny, rozprával sa s nami prísne a považoval nás za vyzvedačov krajiny. |
31. Vraveli sme mu: ‚Sme statoční, nie sme vyzvedači, |
32. sme dvanásti bratia, synovia jedného otca, jeden z nás už nežije a najmladší je teraz s naším otcom v Kanaánskej krajine.‘ |
33. Ale ten muž, ktorý je pánom tej krajiny, nám odpovedal: ‚Takto spoznám, či ste úprimní: nechajte u mňa jedného z vašich bratov, vezmite zrno, ktoré vaše rodiny potrebujú, a odíďte, |
34. ale priveďte mi vášho najmladšieho brata, a ja spoznám, že vy nie ste vyzvedači, ale že ste úprimní. Potom vám vydám vášho brata a vy sa budete môcť voľne pohybovať po krajine.‘" |
35. Ale ako tak vysýpali svoje vrecia, každý mal vo svojom vreci svoj mešec peňazí; keď videli svoje mešce peňazí, zľakli sa a ich otec s nimi. |
36. Tu im povedal ich otec Jakub: "Vy ma oberáte o moje deti. Jozefa už niet, Simeona už niet a chcete mi vziať Benjamína. To všetko na mňa dolieha!" |
37. Ale Ruben povedal svojmu otcovi: "Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti ho neprivediem naspäť! Zver ho mne a ja ti ho privediem späť." |
38. Ale on odpovedal: "Môj syn tam s vami nezostúpi. Jeho brat zomrel a on zostal sám. Ak by ho zastihlo nešťastie na ceste, ktorú chcete podniknúť, privediete moje biele vlasy v zármutku do šeolu." |
Žalmy 10:12-18 |
12. Kof Povstaň, Jahve, Bože, vystri svoju ruku. nezabúdaj na ubiedených! |
13. Bože, ako môže bezbožník tebou pohŕdať a myslieť si, že ty na to nedbáš? |
14. Reš Veď ty vidíš naše trápenia i žiale, vidíš všetko a berieš do svojich rúk. Tebe sa zveruje úbožiak, ty si oporou sirôt. |
15. Šin Zlom silu bezbožníka a zlosyna, potrestaj jeho zločiny až do posledného! |
16. Jahve je kráľom na večné veky, pohanské národy zmizli z jeho krajiny. |
17. Tav Jahve, ty vyslyšíš túžby ponížených, vzpružuješ ich srdcia, načúvaš pozorne. |
18. Hájiš práva sirôt a utláčaných, aby im už nenaháňal strach človek stvorený zo zeme |
Príslovia 4:7-9 |
7. Múdrosť je najdôležitejšia vec v živote, preto si zadováž múdrosť, za cenu všetkého, čo len máš, získaj si učenosť! |
8. Miluj ju, ona ťa povýši! Oslávi ťa, ak sa k nej privinieš. |
9. Na hlavu ti vloží pôvabný diadém, obdarí ťa korunou slávy." |
Matúša 14:1-21 |
1. V tom čase vladár Herodes počul o Ježišovi |
2. a hovoril svojim dvoranom: "To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobia divotvorné sily." |
3. Herodes dal totiž Jána chytiť, zviazať a vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, |
4. lebo Ján mu hovoril: "Nesmieš s ňou žiť!" |
5. Chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka. |
6. V deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak zapáčila, |
7. že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať. |
8. Ona na návod svojej matky povedala: "Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa!" |
9. Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali. |
10. A tak dal Jána vo väzení sťať. |
11. I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke. |
12. Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi. |
13. Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dozvedeli a pešo išli z miest za ním. |
14. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravil ich chorých. |
15. Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo." |
16. Ale Ježiš im povedal: "Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť!" |
17. Oni mu povedali: "Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby." |
18. Povedal: "Prineste mi ich sem!" |
19. Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pohliadol k nebu a požehnal ich. Potom lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. |
20. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. |
21. Tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí. |