A A A A A

Exodus 5:1-23
1. Potom sa Mojžiš a Áron vydali k faraónovi a povedali mu: "Takto hovorí Jahve, Boh Izraela: Prepusť môj ľud, aby mi slávil sviatok na púšti."
2. Faraón odpovedal: "Kto je Jahve, aby som poslúchol jeho hlas a prepustil Izrael? Ja nepoznám Jahveho a Izrael neprepustím."
3. Oni odpovedali: "Boh Hebrejov nám vyšiel v ústrety. Dovoľ nám odísť na tri dni cesty do púšte priniesť obetu Jahvemu, nášmu Bohu, aby nás nepostihol morom alebo mečom."
4. Egyptský kráľ im povedal: "Prečo chcete vy, Mojžiš a Áron, odvádzať ľud od jeho práce? Vráťte sa k svojim robotám."
5. Faraón povedal: "Teraz, keď je ľud v krajine taký početný, vy by ste chceli, aby prerušil svoje roboty?"
6. V ten istý deň vydal faraón dozorcom ľudu a pisárom tento rozkaz:
7. "Nedávajte už ľudu sečku na výrobu tehál ako včera a predvčerom; nech si sami idú zbierať slamu, ktorú potrebujú.
8. Ale žiadajte od nich rovnaké množstvo tehál ako včera a predvčerom a nič im nepoľavujte, lebo sú leniví. Preto kričia: ‚Poďme obetovať svojmu Bohu.‘
9. Nech robota zaťaží týchto ľudí, aby pracovali a nestarali sa o klamné reči."
10. Dozorcovia ľudu a jeho pisári šli povedať ľudu: "Takto hovorí faraón: Sečku vám už nedám.
11. Zožeňte si slamu sami, kde chcete, ale vo vašej práci sa nič nepoľaví."
12. Nato sa ľud rozpŕchol po celej Egyptskej krajine zbierať na strniská slamu.
13. Dozorcovia však naliehali: "Vykonajte svoju každodennú prácu tak, ako keď ste mali slamu."
14. Bili izraelských pisárov, ktorých im ustanovili faraónovi dozorcovia, a hovorili: "Prečo ste dnes nevyrobili predpísané množstvo tehál ako včera a predvčerom?"
15. Izraelskí pisári sa išli sťažovať faraónovi a hovorili: "Prečo tak nakladáš so svojimi sluhami?
16. Tvojim sluhom už nedávajú slamu a hovoria nám: ‚Robte tehly,‘ a tvojich sluhov bijú…"
17. On odpovedal: "Leňosi ste, leňosi, preto vravíte: ‚Chceme ísť obetovať Jahvemu.‘
18. Teraz choďte pracovať. Slamu nedostanete, ale musíte odovzdať určené množstvo tehál."
19. Izraelskí pisári videli, že sú v zlom položení, keď im kázali: "Nesmiete znížiť svoju dennú výrobu tehál."
20. Keď vychádzali od faraóna, narazili na Mojžiša a Árona, ktorí stáli pred nimi.
21. Povedali im: "Nech Jahve pozrie na vás a nech vás súdi! Zošklivili ste nás v očiach faraóna a jeho služobníkov a dali ste im do rúk meč, aby nás pobili."
22. Mojžiš sa vrátil k Jahvemu a povedal mu: "Pane môj, prečo trápiš tento ľud? Prečo si ma poslal?
23. Odvtedy, ako som vkročil k faraónovi a čo som s ním hovoril v tvojom mene, on trápi tento ľud a ty nerobíš nič, aby si oslobodil svoj ľud."

Exodus 6:1-30
1. Vtedy Jahve povedal Mojžišovi: "Teraz uvidíš, čo urobím faraónovi. Mocná ruka ho donúti, aby ich prepustil, mocná ruka ho donúti, aby ich vyhnal zo svojej krajiny."
2. Boh prehovoril k Mojžišovi a povedal mu: "Ja som Jahve.
3. Zjavil som sa Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi ako El Šaddaj, ale svoje meno Jahve som im nedal poznať.
4. Uzavrel som s nimi aj zmluvu, že im dám Kanaánsku krajinu, zem, v ktorej sa usídlili ako cudzinci.
5. A teraz som počul nárek Izraelcov, ktorých Egypťania zotročujú, a rozpomenul som sa na svoju zmluvu.
6. Preto povedz Izraelcom: Ja som Jahve a ja vás vytrhnem z egyptskej poroby; vyslobodím vás z ich otroctva a vykúpim vás vystretým ramenom a veľkými trestami.
7. Vezmem si vás za svoj ľud a ja budem vaším Bohom. Poznáte, že ja som Jahve, váš Boh, ktorý vás vyslobodí z egyptskej poroby.
8. Potom vás vovediem do zeme, ktorú som prisahal dať Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, a dám vám ju ako dedičstvo otcov ja, Jahve."
9. Tak hovoril Mojžiš Izraelcom, ale oni Mojžiša nepočúvali pre malomyseľnosť a ťažkú prácu.
10. Jahve prehovoril k Mojžišovi a povedal mu:
11. "Choď povedať faraónovi, egyptskému kráľovi, aby prepustil Izraelcov zo svojej krajiny."
12. Ale Mojžiš sa ujal slova a povedal pred Jahvem: "Izraelci ma nepočúvli, akoby ma teda počúvol faraón, keď ja nie som výrečný?"
13. Jahve prehovoril k Mojžišovi a Áronovi a poslal ich k faraónovi, egyptskému kráľovi, aby prepustil Izraelcov z Egyptskej krajiny.
14. Toto sú hlavy ich rodín: Synovia Rubena, Izraelovho prvorodeného: Henoch, Pallu, Checron a Karmi; to sú Rubenove rody.
15. Synovia Simeona: Jemuel, Jamin, Ohad, Jachin, Cochar a Šaul, syn Kanaánky; to sú Simeonove rody.
16. Toto sú mená synov Léviho a ich potomstva: Geršon, Kehat a Merari. Lévi žil stotridsaťsedem rokov.
17. Synovia Geršona: Libni a Šimej so svojimi rodmi.
18. Synovia Kehata: Amram, Jic’har, Chebron a Uzziel. Kehat žil stotridsaťtri rokov.
19. Synovia Merariho: Machli a Muši. To sú Léviho rody s ich potomstvom.
20. Amram si vzal za manželku Jokebed, svoju tetu, ktorá mu porodila Árona a Mojžiša. Amram žil stotridsaťsedem rokov.
21. Synovia Jic’hara boli: Korach, Nefeg a Zichri
22. a synovia Uzziela: Mišael, Elcafan a Sitri.
23. Áron sa oženil s Elišebou, Amminadabovou dcérou a Nachšonovou sestrou, a ona mu porodila Nadaba, Abihua, Eleazara a Itamara.
24. Synovia Koracha: Assir, Elkana a Abiasaf; to sú rody Korachovcov.
25. Eleazar, Áronov syn, si vzal za ženu jednu z Putielových dcér, ktorá mu porodila Pinchasa. To sú hlavy Léviho rodín podľa ich rodov.
26. To sú oni — Áron a Mojžiš — ktorým Jahve povedal: "Vyveďte Izraelcov po ich oddieloch z Egyptskej krajiny."
27. Práve oni hovorili faraónovi, egyptskému kráľovi, aby dovolil vyviesť Izraelcov z Egypta — Mojžiš a Áron.
28. V ten deň, keď Jahve prehovoril k Mojžišovi v Egyptskej krajine,
29. Jahve povedal Mojžišovi: "Ja som Jahve. Povedz faraónovi, egyptskému kráľovi, všetko, čo ti poviem."
30. Mojžiš povedal pred Jahvem: "Ja nie som výrečný, akože ma faraón vypočuje?"

Žalmy 16:7-11
7. Oslavujem ťa, Jahve, ty si môj radca; ešte aj za noci ma srdce napomína.
8. Teba mám ustavične na mysli, Jahve, stojíš mi po pravici a padnúť nemôžem.
9. Preto sa teší moje srdce a duša mi plesá, ba aj telo spokojne spočíva,
10. lebo ma nevydáš ríši smrti a nedovolíš, aby tvoj verný sluha videl porušenie.
11. Ukážeš mi cestu života, dokonalú radosť v tvojej prítomnosti, po tvojej pravici večitú blaženosť.

Príslovia 5:7-14
7. A teraz, syn môj, počuj ma! Neodvracaj pozornosť od mojich slov!
8. Choď svojou cestou, ďaleko od nej! Nepribližuj sa k dverám jej domu!
9. Aby tvoja mladá sviežosť nebola iným napospas, tvoje kroky korisťou nemilosrdného človeka.
10. Aby tvoj majetok nesýtil cudzincov, aby plody tvojej práce neprešli k neznámym.
11. Aby si nakoniec, keď sila tvojho mäsa a tela bude zničená,
12. nemusel žialiť a kričať: "Beda! Nenávidel som sebadisciplínu, moje srdce pohrdlo karhaním,
13. nepočúval som hlas svojich učiteľov, nevšímal som si tých, čo ma chovali,
14. a tak som získal zlé meno a potupenie v zhromaždení obce!"

Matúša 18:21-35
21. Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?"
22. Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.
23. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať s ľuďmi, ktorí mu slúžili.
24. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžen milióny.
25. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť.
26. Vtedy mu ten sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘
27. A pán sa nad tým sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.
28. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval malú sumu. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘
29. Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘
30. On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.
31. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
32. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, lebo si ma prosil.
33. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘
34. A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.
35. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý svojmu bratovi zo srdca."