2 Samuelova 7:1-29 |
1. Keď kráľ býval vo svojom dome a Jahve mu doprial pokoj od všetkých jeho nepriateľov, ktorí ho obklopovali, |
2. kráľ povedal prorokovi Natanovi: "Pozri, ja bývam v cédrovom dome a Božia archa býva pod stanom!" |
3. Natan odpovedal kráľovi: "Choď a urob všetko, čo máš na srdci, lebo Jahve je s tebou!" |
4. Ale v tú istú noc sa Natanovi takto ozvalo Jahveho slovo: |
5. "Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Takto hovorí Jahve: Či mi ty postavíš dom, kde budem bývať? |
6. Ja som nikdy nebýval v dome odo dňa, čo som vyviedol Izraelcov z Egypta až podnes, ale ustavične som chodil v stanovom príbytku. |
7. Či som po celý ten čas, čo som prechádzal so všetkými Izraelcami, povedal jedinému sudcovi Izraela, ktorých som ustanovil za pastierov svojho izraelského ľudu: ‚Prečo mi nevystavíte cédrový dom?‘ |
8. Teraz povedz môjmu sluhovi Dávidovi toto: Takto hovorí Jahve Cebaot: Ja som ťa vzal z pasienka, od oviec, aby si bol vládcom nad mojím ľudom, nad Izraelom. |
9. Bol som s tebou pri všetkých tvojich podujatiach; vyhubil som pred tebou všetkých tvojich nepriateľov. Ja ti urobím veľké meno, rovné menám najväčších ľudí zeme. |
10. Určím miesto pre svoj izraelský ľud a osadím ho tam, na vlastnom mieste bude bývať, nebudú ho už znepokojovať a zlí ho už nebudú utláčať ako kedysi, |
11. v dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím izraelským ľudom; doprajem ti pokoj od všetkých tvojich nepriateľov. Nadto ti Jahve oznamuje, že ti postaví dom. |
12. Keď tvoj čas uplynie a ty sa uložíš ku svojim otcom, vzbudím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. |
13. On vystaví dom môjmu Menu a ja upevním jeho kráľovský trón naveky. |
14. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrescem ho, ako by urobil každý otec, palicu šetriť nebudem. |
15. Ale svoju priazeň mu neodnímem, ako som ju odňal Šaulovi, ktorého som odstránil z tvojej cesty. |
16. Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude trvať navždy predo mnou, tvoj trón bude upevnený naveky." |
17. Natan oznámil Dávidovi všetky tieto slová a celé toto zjavenie. |
18. Vtedy kráľ Dávid vošiel (do Stanu zmluvy), posadil sa pred Jahveho a hovoril: "Kto som ja, Pane Jahve, a čo môj dom, že si ma doviedol až sem? |
19. Ale to je ešte príliš málo v tvojich očiach, Pane Jahve, ty si rozšíril svoje prísľuby domu tvojho sluhu do ďalekej budúcnosti. Taký je osud človeka, Pane Jahve! |
20. Čo by ti Dávid ešte mohol povedať? Veď ty poznáš svojho sluhu, Pane Jahve! |
21. Pre svoje slovo a podľa svojho srdca si urobil celú túto vec a dal si o nej vedieť svojmu sluhovi. |
22. Preto si veľký, Pane Jahve; podľa toho, čo sme na vlastné uši počuli, niet Boha okrem teba. |
23. A ktorý iný ľud na zemi je ako tvoj ľud Izrael; ku ktorému prišiel nejaký boh vykúpiť ho, aby z neho urobil svoj ľud, aby ho urobil slávnym a vykonal preň veľké a hrozné veci tým, že by pred svojím ľudom zahnal cudzie národy a ich bohov? |
24. Upevnil si svoj izraelský ľud, aby bol tvojím ľudom naveky. A ty, Jahve, stal si sa ich Bohom. |
25. A tak, Jahve, Bože, zachovaj vždy slovo, ktoré si dal mne, svojmu sluhovi, a môjmu domu a urob tak, ako si povedal. |
26. Vtedy bude tvoje meno vždy oslavované takto: Jahve Cebaot je Boh Izraela! Nech je teda Dávidov dom trvalý pred tebou! |
27. Jahve Cebaot, Boh Izraela, ty si mne, svojmu sluhovi, dal toto zjavenie: ‚Ja ti postavím dom.‘ Preto som ja, tvoj sluha, našiel odvahu predniesť ti túto modlitbu. |
28. Áno, Pane Jahve, ty si Boh a tvoje slová sú pravda, ty si sľúbil svojmu sluhovi také dobrodenie. |
29. Preto teraz ráč požehnať dom svojho sluhu, aby naveky trval pred tebou. Lebo ty, Pane Jahve, si hovoril a tvoje požehnanie spočinie na dome tvojho sluhu naveky." |
2 Samuelova 8:1-18 |
1. Po tomto sa stalo, že Dávid porazil Filištíncov a podmanil si ich. Dávid odňal z rúk Filištíncov aj Meteg-Amu. |
2. Porazil aj Moabcov a zmeral ich šnúrou: rozkázal im ľahnúť si na zem, na dve šnúry odmeral tých, čo mali byť zabití, a na jednu celú šnúru tých, čo mali byť ponechaní nažive. Tak sa Moab stal Dávidovým poddaným a prinášal mu poplatky. |
3. Dávid porazil Rechobovho syna Hadadezera, kráľa Coby, keď on šiel rozšíriť svoju moc na rieku Eufrat. |
4. Dávid mu zajal tisícsedemsto jazdcov a dvadsaťtisíc pešiakov. Dávid dal ochromiť kone všetkých vojnových vozov, ale sto vozov si ponechal. |
5. Aramejci z Damasku prišli na pomoc Hadadezerovi, kráľovi Coby, ale Dávid pobil Aramejcom dvadsaťdvatisíc chlapov. |
6. Potom Dávid ustanovil miestodržiteľov v damašskom Arane a Aramejci sa stali Dávidovými poddanými a platili poplatky. Všade, kade chodil, Jahve dával Dávidovi víťazstvo. |
7. Dávid vzal zlaté štíty, ktoré nosili Hadadezerovi sluhovia, a doniesol ich do Jeruzalema. |
8. Z Tebachu a z Berotaja, z Hadadezerových miest, kráľ Dávid pobral veľmi veľa bronzu. |
9. Keď sa Toi, kráľ Chamatu, dopočul, že Dávid porazil celé Hadadezerovo vojsko, |
10. poslal svojho syna Hadorama ku kráľovi Dávidovi, aby ho pozdravil a blahoželal mu, že bojoval proti Hadadezerovi a že ho porazil, lebo Hadadezer bol vo vojne s Toim. Hadoram doniesol so sebou strieborné, zlaté a bronzové predmety. |
11. Kráľ Dávid ich zasvätil Jahvemu so striebrom a zlatom, ktoré zasvätil z koristi od všetkých národov, ktoré si podmanil, |
12. od Aramu, Moabu, Ammoncov, Filištíncov, Amaleka, z koristi vzatej Hadadezerovi, Rechobovmu synovi, kráľovi Coby. |
13. Dávid si získal slávu, keď sa vrátil zo Soľného údolia, kde porazil osemnásťtisíc Edomcov. |
14. Ustanovil miestodržiteľov v Edome, takže celý Edom bol poddaný Dávidovi. Všade, kam Dávid šiel, Jahve mu dal víťazstvo. |
15. Dávid kraľoval nad celým Izraelom a vysluhoval právo a spravodlivosť celému svojmu ľudu. |
16. Joab, Cerujin syn, velil vojsku; Jehošafat, Achiludov syn, bol kancelárom; |
17. Sadok a Ebjatar, synovia Achimelecha, Achitubovho syna, boli kňazmi; Seraja bol pisárom; |
18. Benajahu, Jehojadov syn, velil Keretejcom a Peletejcom; Dávidovi synovia boli kňazmi. |
Žalmy 64:1-10 |
1. Pre zbormajstra. Žalm. Dávidov. |
2. Bože, vypočuj hlas mojej úpenlivej prosby, zachráň mi život pred hrozbami nepriateľov! |
3. Ukry ma pred podlými zámermi zlosynov, pred zúriacou zberbou zločincov, |
4. čo si jazyky ostria ako meče a jedovaté slová hádžu ako šípy, |
5. aby z úkrytu zasiahli nevinného a zranili ho znenazdania a bez obavy. |
6. Sú rozhodnutí vykonať svoje hriešne plány, dohodli sa nastaviť mi osídla a vravia si: "Ktože nás zbadá?" |
7. Vymýšľajú zlo, dôvtipne snujú svoje plány; veru, záhadný je človek a jeho srdce ako priepasť! |
8. Ale Boh ich zasiahne svojimi šípmi, poraní ich znenazdania. |
9. To ich vlastný jazyk privedie k pádu, a kto ich uvidí, len pokrúti hlavou. |
10. Vtedy sa všetkých zmocní hrôza, vyhlásia, že to je zásah Boží, a začnú chápať Božie skutky. |
Príslovia 16:18-19 |
18. Nadutosť predchádza skazu a pýcha pád. |
19. Lepšie byť skromným medzi skromnými, ako s pyšnými deliť si korisť. |
Jána 5:24-47 |
24. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života. |
25. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, ožijú. |
26. Lebo ako Otec má život v sebe samom, tak dal aj Synovi, aby mal život v sebe samom. |
27. A ako Synovi človeka dal mu aj právomoc súdiť. |
28. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas |
29. a vyjdú: tí, čo robili dobre, vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, vzkriesení pre odsúdenie. |
30. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. |
31. Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je platné. |
32. Ale je niekto iný, čo vydáva svedectvo o mne, a viem, že je platné svedectvo, ktoré vydáva o mne. |
33. Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. |
34. Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. |
35. Ján bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jej svetle. |
36. Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tie skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. |
37. Otec, ktorý ma poslal, vydáva svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli |
38. a jeho slovo nemá svoj príbytok vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. |
39. Vy skúmate Písma, lebo si myslíte, že keď ich máte, máte večný život, a práve ony vydávajú svedectvo o mne, |
40. ale vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. |
41. Ja neprijímam slávu od ľudí, |
42. ale vás poznám: vy nemáte v sebe Božiu lásku. |
43. Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Ak príde niekto iný vo svojom vlastnom mene, toho prijmete. |
44. Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá prichádza od samého Boha! |
45. Nemyslite si, že ja budem na vás žalovať u Otca, iný na vás žaluje: Mojžiš, v ktorého skladáte svoju nádej. |
46. Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. |
47. Ale keď jeho písmam neveríte, ako by ste verili mojim slovám?" |