Wuok 5:1-23 |
1. Bangʼe Musa gi Harun nodhi ir Farao mi giwachone niya, “Jehova Nyasaye, ma Nyasach jo-Israel wacho kama: ‘We joga odhi, mondo gilosna sawo e thim.’ ” |
2. To Farao nodwokogi niya, “Jehova Nyasaye to en ngʼa, ma dimi awinj dwonde mi awe jo-Israel dhi? Ok angʼeyo Jehova Nyasaye kendo ok anawe jo-Israel dhi.” |
3. Negiwachone niya, “Nyasach jo-Hibrania oseromo kodwa. Omiyo koro yie iwe wadhi e thim kama kawo e wuodh ndalo adek mondo wachiw misengini ne Jehova Nyasaye ma Nyasachwa, nono to dipo ka okelonwa masiche kata tho.” |
4. To ruodh Misri nowachonegi niya, “Musa gi Harun, en angʼo momiyo ugolo ji kuom tijegi ma gitimo? Doguru e tiju!” |
5. Eka Farao nomedo wacho niya, “Neuru, ogandani koro osenyaa momedore to pod udwaro chungogi e tich.” |
6. Chiengʼ onogo Farao nogolo chik ni jorit wasumbini kod nyipeche kowachonegi niya, |
7. “Kik uchak umi jo-Israel lum magilosogo matafare; to nyaka une ni giomo lum kendgi giwegi. |
8. To nyaka une ni giloso matafare ma kwan-gi romre gi mano ma gisebedo ka giloso, kik uwe kwan-go dog chien. Gin jonyawo, emomiyo gigoyo koko ni, ‘Yie iwewa wadhi kendo wachiw misango ni Nyasachwa.’ |
9. Keturu tich obed matekie moloyo ni jogi mondo gisiki ka gitiyo kendo kik uchik itu ne miriambogi.” |
10. Eka jorit wasumbini kod nyipeche ne odhi mowachone jo-Israel niya, “Ma e gima Farao wacho, ‘Ok abi miyou lum kendo. |
11. Dhiuru mondo udwar lumbu kamoro amora ma unyalo yude, to ngʼeuru ni tiju to ok nodwok chien kata matin.’ ” |
12. Omiyo jo-Israel nokee e piny Misri duto ka gichoko lum. |
13. Jorit wasumbini ne kasogi kawachonegi niya, “Tiekuru tich momiu odiechiengʼ ka odiechiengʼ, mana machal kaka ne utimo kane un gi lum.” |
14. Nyipeche ma jo-Israel mane jotich Farao oyiero nigoyo kipenjogi niya, “En angʼo mosemonou loso matafare ndalo ariyogi kaka uloso pile?” |
15. Eka nyipeche ma jo-Israel nodhi modonjo ir Farao kagiwacho niya, “Ere gima omiyo isetimone jotichni kama? |
16. Jotichni ok mi kata mana lum, to eka pod inyisowa kama: ‘Losuru matafare!’ Jotichni igoyo, to jogi ema nigi ketho.” |
17. Eka Farao nowacho niya, “Jonyawogi un mana jonyawo! Mano e gima omiyo usiko kuwacho ni, ‘Yie wadhi mondo wachiw misango ni Jehova Nyasaye.’ |
18. Koro doguru e tich, ok nomiu lum moro amora, to nyaka ulos matafare ma kar kwan-gi rom gi ma usebedo kuloso pile.” |
19. Eka nyipeche ma jo-Israel nofwenyo ni gin e chandruok ka nonyisogi niya, “Ok unyal dwoko kar kwan matafare musebedo kuloso pile.” |
20. Bangʼ kane gisea ir Farao, negiyudo Musa gi Harun karitogi mondo orom kodgi, |
21. kendo negiwachonegi niya, “Mad Jehova Nyasaye neu mi ngʼadnu bura! Usemiyo wadoko gima dungʼ mangʼwe ni Farao kod jodonge kendo useketo ligangla e lwetgi mondo ginegwago.” |
22. Eka Musa nodok ir Jehova Nyasaye mowachone niya, “Yaye Ruoth Nyasaye, en angʼo momiyo isekelo chandruok ni ogandani? Koso ma emomiyo ni ora? |
23. Nyaka nachak dhi ir Farao mondo awuo e nyingi, osekelo chandruok ni ogandani bende ok isereso ogandani ngangʼ.” |
Wuok 6:1-30 |
1. Eka Jehova Nyasaye nowacho ne Musa niya, “Koro ibiro neno gino ma abiro timo ne Farao: Nikech bada man-gi teko, obiro weyogi mondo gidhi; kendo nikech tekona maduongʼ obiro riembogi mi gia e pinye.” |
2. Nyasaye bende nonyiso Musa kama, “An e Jehova Nyasaye. |
3. Ne afwenyora ne Ibrahim gi Isaka kod Jakobo kaka Nyasaye Maratego, to ne ok afwenyoranegi gi nyinga ma ungʼeyago ma en Jehova Nyasaye. |
4. Bende ne aguro singruokna kodgi ni anamigi piny Kanaan, kama negidakie kaka jodak. |
5. To bende asewinjo ngʼur, mar jo-Israel ma jo-Misri oseloko wasumbinigi mi aparo singruokna. |
6. “Emomiyo nyis jo-Israel kama: ‘An e Jehova Nyasaye kendo abiro golou e tije mapek ma jo-Misri oketo kuomu. Abiro miyo ubed thuolo e tij bedo wasumbini mag-gi kendo abiro resou kakumogi malit mondo awaru. |
7. Abiro kawou kaka joga awuon, bende abiro bedo Nyasachu eka ubiro ngʼeyo ni An e Jehova Nyasaye ma Nyasachu, manogolou ka uwuok e bwo tich matek mar jo-Misri. |
8. Kendo abiro kelou e piny mane akwongʼora ka atingʼo bada malo ni anami Ibrahim, Isaka kod Jakobo. Abiro miyougo kaka girkeni. An e Jehova Nyasaye.’ ” |
9. Musa nodwoko ni jo-Israel wechegi, to kata kamano ne ok giwinje nimar chunygi nonyosore nikech tich mapek mar bedo wasumbini. |
10. Eka Jehova Nyasaye nonyiso Musa niya, |
11. “Dhiyo, inyis Farao ruodh jo-Misri mondo owe jo-Israel owuogi e pinye.” |
12. To Musa nodwoko Jehova Nyasaye niya, “Ka jo-Israel ema ok nyal winja, en angʼo manyalo miyo Farao winja mi dewa nimar an radwal?” |
13. Jehova Nyasaye nowuoyo gi Musa kod Harun kochikogi mondo gidhi ir Farao ruodh Misri, mondo gigol jo-Israel e piny Misri. |
14. Magi e jotelo mag anywolagi: Yawuot Reuben ma kach Israel ne gin: Hanok, Palu, Hezron kod Karmi. Mago e jo-Reuben. |
15. Yawuot Simeon ne gin: Jemuel, Jamin, Ohad, Jakin, Zohar kod Shaul mane en wuod nyar ja-Kanaan. Mago e joka Simeon. |
16. Magi e nying joka Lawi kaluwore gi anywolagi: Gershon, Kohath gi Merari. (Lawi nodak kuom higni mia achiel gi piero adek gabiriyo.) |
17. Yawuot Gershon kaluwore gi dhoodgi ne gin: Libni kod Shimei. |
18. Yawuot Kohath ne gin: Amram, Izhar, Hebron kod Uziel. (Kohath nodak kuom higni mia achiel gi piero adek gadek.) |
19. Yawuot Merari ne gin: Mali kod Mushi. Magi ema ne dhout jo-Lawi kaluwore gi anywolagi. |
20. Amram wuod Kohath nokendo nyamin wuon-gi ma nyinge Jokebed, mane onywolone Harun kod Musa. (Amram nodak kuom higni mia achiel gi piero adek gabiriyo.) |
21. Yawuot Izhar ne gin: Kora, Nefeg kod Zikri. |
22. Yawuot Uziel ne gin: Mishael, Elzafan kod Sithri. |
23. Harun nokendo Elisheba nyar Aminadab ma bende nyamin Nashon, kendo nonywolone Nadab, Abihu, Eliazar kod Ithamar. |
24. Yawuot Kora ne gin: Asir, Elkana kod Abiasaf. Magi ema ne dhout joka Kora. |
25. Eliazar wuod Harun nokendo achiel kuom nyi Putiel, kendo nonywolone Finehas. Magi ema ne jotend dhout joka Lawi. |
26. Ma e Harun nogo kod Musa mane Jehova Nyasaye owachonegi niya, “Gol jo-Israel oa e piny Misri kaluwore gi dhoutgi” |
27. Gin giwegi ema ne giwuoyo gi Farao ruodh jo-Misri mondo ogol jo-Israel e piny Misri. Ne en mana Musa kod Harun. |
28. Kane Jehova Nyasaye owuoyo gi Musa e piny Misri, |
29. nowachone niya, “An Jehova Nyasaye. Nyis Farao ruodh jo-Misri gik moko duto manyisi.” |
30. To Musa nodwoko Jehova Nyasaye niya, “Nikech an radwal, en angʼo manyalo miyo Farao winja?” |
Zaburi 16:7-11 |
7. Abiro pako Jehova Nyasaye mangʼadona rieko; kata gotieno chunya puonja. |
8. Asiko aketo Jehova Nyasaye e nyima ndalo duto. Nikech ka entie e lweta korachwich, to onge gima nyalo yienga. |
9. Emomiyo chunya mor kendo lewa yot; ringra bende biro yweyo gi kwe, |
10. nikech ok inijwangʼa ei liel, to bende ok niyie Ngʼati Maler tow. |
11. Isenyisa yor ngima; inipongʼa gi mor mogundho ka an e nyimi, kendo gi mor mosiko e badi korachwich. |
Ngeche 5:7-14 |
7. Omiyo koro un yawuota, winjauru, kik uwe gima awachonu. |
8. Bed mabor gi dhako ma kamano, kendo kik idhi machiegni gi dhoode, |
9. nono to jomoko nono ema inimi tekreni maber moloyo kendo higni magi norum e lwet joma ger, |
10. nono to jomoko nono, ema nocham mwanduni kendo tichni matek nokony od ngʼat moro nono. |
11. To e giko mar ngimani inichur achura, ka ringri gi dendi chamore rumo. |
12. To iniwachi niya, “Mano kaka nasin gi puonj mar rieko! Mano kaka chunya nokwedo siem mane omiya kuom gik mane atimo ma ok nikare! |
13. Ne ok anyal winjo kendo timo weche jopuonjna, kata chiko ita ni jopuonjna. |
14. Asechopo e giko mar kethruok marach e dier chokruok mangima.” |
Mathayo 18:21-35 |
21. Eka Petro nobiro ir Yesu mopenje niya, “Ruoth, owinjore awe ne owadwa ndalo adi kokethona? Nyaka ndalo abiriyo koso?” |
22. Yesu nodwoke niya, “Awachoni ni ok nyadibiriyo to nyadi piero abiriyo nyadibiriyo. |
23. “Mano emomiyo pinyruodh polo chal gi ruoth mane dwaro nono kaka jotichne osetiyo gi pesane. |
24. Kane ochako timo nonrono, ngʼat moro mane nigi gope moromo silingʼ tara gi tara ne okel e nyime. |
25. To kaka ne ok onyal chulo gopeno, ruodhe nogolo chik mondo en kaachiel gi chiege gi nyithinde, kod gik moko duto mane en-go ousi mondo ochul gowino. |
26. “To jatijno nogoyo chonge piny e nyime, moywagorene ni, ‘Yie ihorina mos, abiro chuli gopino duto.’ |
27. Ruodh jatijno nokeche mi owene gopeno kendo ogonye odhi. |
28. “To bangʼ ka jatijno nosedhi, noyudo achiel kuom jotich wetene mane nigi gope moromo dinari mia achiel. Nomake matek mochako deye, kowachone ni, ‘Chula gopa ma in-go sani!’ |
29. “Jatich wadgino nogoyo chonge piny e nyime moywagorene ni, ‘Yie itimna ngʼwono, abiro chuli gopi.’ |
30. “To nodagi. Kar timo kamano to noa kanyo mi oloso wach mondo orwak ngʼatno e od twech nyaka chop ochul gowino. |
31. Kane jotich mamoko oneno gima notimoreno, chunygi nodoko malit ahinya kendo negidhi mi ginyiso ruodhgi gik moko duto mane osetimore. |
32. “Eka ruodhno noluongo jatichneno ire, mowachone ni, ‘An ne aweni gopa mane in-go duto nikech ne iywagorina mondo atim kamano. |
33. Angʼo momiyo in to ne itamori kecho jatich wadu kaka an bende ne akonyi?’ |
34. Ruodhe ne mirima omako kode mi nochiwe e lwet jo-jela mondo orodhe maonge kech, nyaka chop ochul gowi duto mane en-go. |
35. “Kamano e kaka Wuora manie polo biro timo ne ngʼato ka ngʼato ka ok oweyo ne nyawadgi gie chunye.” |