1 Samuelova 26

1

A zase prišli Zífänia k Saulovi do Gibee a povedali: Či sa neskrýva Dávid na vŕšku Hachile naproti púšti?

2

A Saul vstal a sišiel na púšť Zíf, a s ním tri tisíce mužov, vybraných z Izraela, aby hľadal Dávida na púšti Zífe.

3

Saul sa rozložil táborom na vŕšku Hachile, ktorý je proti púšti pri ceste, a Dávid sa zdržoval na púšti a videl, že Saul prišiel za ním na púšť.

4

Preto poslal Dávid vyzvedačov a zvedel, že Saul prišiel cele iste.

5

A Dávid vstal a prišiel k miestu, na ktorom táboril Saul. A Dávid videl miesto, na ktorom ležal Saul aj Abner, syn Nérov, veliteľ jeho vojska. A Saul ležal na mieste, otočenom vozmi, a ľud táboril vôkol neho.

6

Vtedy odpovedal Dávid a riekol Achimelechovi Hetejskému a Abišajovi, synovi Ceruje, bratovi Joábovmu, a riekol: Kto pojde so mnou dolu do tábora k Saulovi? A Abišaj povedal: Ja pojdem dolu s tebou.

7

A tak prišiel Dávid a Abišaj k ľudu vnoci. A hľa, Saul ležal a spal medzi vozmi a jeho kopija bola zabodnutá v zemi pri jeho hlave, a Abner a ľud ležali vôkol neho.

8

Vtedy riekol Abišaj Dávidovi: Bôh zavrel dnes tvojho nepriateľa do tvojej ruky. Preto teraz dovoľ, aby som ho prebodnul kopijou až do zeme jedným razom, a nebude treba, aby som ho bodnul druhý raz.

9

Ale Dávid riekol Abišajovi: Nezahub ho! Lebo ktože by vystrel svoju ruku na pomazaného Hospodinovho a bol by bez viny?!

10

A ešte riekol Dávid: Ako že žije Hospodin, že len ak by ho uderil Hospodin, alebo ak by prišiel jeho deň, a zomrel by alebo ak by odišiel dolu do vojny a tam by zahynul,

11

ale ináče nech ma Hospodin chráni od toho, aby som mal vystrieť svoju ruku na pomazaného Hospodinovho. Preto teraz vezmi, prosím, kopiju, ktorá je pri jeho hlave, i krčah na vodu, a pojdeme svojou cestou.

12

A tak vzal Dávid kopiju i krčah na vodu pri hlave Saulovej, a išli svojou cestou, a nevidel nikto ani nezvedel ani sa nezobudil, lebo všetci spali, pretože tvrdý spánok od Hospodina padol na nich.

13

Potom prešiel Dávid na druhú stranu a postavil sa na temene vrchu zďaleka, takže bolo veľké miesto medzi nimi.

14

A Dávid volal na ľud a na Abnera, syna Nérovho, a vravel: Či sa neozveš, Abner? A Abner odpovedajúc riekol: Kto si ty, ktorý voláš na kráľa?

15

A Dávid riekol Abnerovi: Či nie si ty muž? A kto je tebe rovný v Izraelovi? Nuž prečože si neostríhal svojho pána, kráľa? Lebo prišiel jeden z ľudu, aby zahubil kráľa, tvojho pána.

16

Nie je to dobrá vec, ktorú si vykonal! Ako že žije Hospodin, istotne ste synmi smrti, pretože ste nestrážili nad svojím pánom, nad pomazaným Hospodinovým! A tak teraz pozri, kde je kopija kráľova a krčah na vodu, ktoré boly pri jeho hlave?

17

Vtedy poznal Saul hlas Dávidov a povedal: Či je to tvoj hlas, môj synu, Dávide? A Dávid riekol: Je to môj hlas, môj pane, kráľu.

18

A ďalej povedal: Prečo prenasleduje môj pán svojho služobníka? Lebo veď čo som urobil, alebo čo zlého je v mojej ruke?

19

Preto teraz počuj, prosím, môj pane, kráľu, slová svojho služobníka: Ak ťa Hospodin naviedol na mňa, nech mu tedy príjemne vonia obetný dar! Ale ak synovia človeka, zlorečení sú pred Hospodinom, pretože ma zahnali dnes, aby som sa nemohol pridružiť k dedičstvu Hospodinovmu, a hovoria u seba: Idi, slúž iným bohom!

20

A preto teraz nech nepadne moja krv na zem voľakde preč od tvári Hospodinovej, lebo vyšiel kráľ Izraelov, aby hľadal jednu blchu, aby ju honil, ako niekto honí jarabicu na vrchoch.

21

Na to povedal Saul: Zhrešil som, navráť sa, môj synu, Dávide, lebo ti už viacej neurobím zlého, za to, že dnes bola drahá moja duša v tvojich očiach. Hľa, bláznive som robil a blúdil som náramne.

22

A Dávid odpovedajúc riekol: Tu hľa, kopija kráľova, nech prejde sem jeden z mládencov a vezme ju.

23

A Hospodin nech odplatí každému jeho spravedlivosť a jeho vernosť. Lebo ťa dnes bol vydal Hospodin do mojej ruky, ale nechcel som vystrieť svoju ruku na pomazaného Hospodinovho.

24

A hľa, jako bola dnes veľkou tvoja duša v mojich očiach, tak nech je veľkou moja duša v očiach Hospodinových, a nech ma vytrhne zo všetkého súženia!

25

Vtedy povedal Saul Dávidovi: Buď požehnaný ty, môj synu, Dávide! Istotne aj učiníš aj istotne zmôžeš. A tak išiel Dávid svojou cestou, a Saul sa vrátil na svoje miesto.