1 Samuelova 22

1

A tak odišiel Dávid odtiaľ a zachránil sa útekom do jaskyne Adullam. A keď počuli o tom jeho bratia a celý dom jeho otca, sišli ta za ním.

2

A shromažďovali sa k nemu všetci takí, ktorí boli v nejakej úzkosti, jako aj všetci, ktorí boli zadlžení, i všetci, ktorí mali horkosť v duši, a bol nad nimi vojvodcom. A bolo s ním tak asi štyristo mužov.

3

Potom odišiel odtiaľ Dávid do Micpy Moábovej. A riekol moábskemu kráľovi: Dovoľ, prosím, že by vyšli môj otec i moja matka von a bývali s vami, dokiaľ nezviem, čo mi učiní Bôh.

4

A doviedol ich pred moábskeho kráľa, a bývali s ním po všetky dni, dokiaľ bol Dávid na tom hrade.

5

A prorok Gád povedal Dávidovi: Nebývaj na hrade. Iď a vojdi si do zeme Júdovej. A tak odišiel Dávid a prišiel do lesa Cháret.

6

Ale počul o tom Saul, že sa zvedelo o Dávidovi a o mužoch, ktorí boli s ním. Vtedy sedel Saul v Gibei pod stromom tamariskou, v Ráme, a jeho kopija bola v jeho ruke, a všetci jeho služobníci stáli pred ním.

7

A Saul povedal svojim služobníkom, ktorí stáli pred ním: Nože počujte, synovia Jeminiho! Či aj vám všetkým dá syn Izaiho polia a vinice? Či všetkých vás ustanoví za veliteľov nad tisícami a za veliteľov nad stami?

8

Že ste sa všetci sprisahali proti mne, a nie je nikoho, kto by mi to zjavil, keď už i môj syn učinil smluvu so synom Izaiho, a nie je nikoho z vás, kto by sa trápil nado mnou, a kto by mi zjavil niečo o tom, že môj syn postavil môjho služobníka proti mne, aby mi úkladil, ako sa to dnes deje.

9

Na to odpovedal Doég Edomejský, ktorý stál so služobníkmi Saulovými, a riekol: Videl som syna Izaiho, že prišiel do Nóba k Achimelechovi, synovi Achitúbovmu.

10

A dopytoval sa za neho Hospodina a dal mu potravu na cestu a dal mu i meč Goliáša Filištínskeho.

11

Na to poslal kráľ povolať Achimelecha, syna Achitúbovho, kňaza, i celý dom jeho otca, kňazov, ktorí boli v Nóbe, a prišli všetci ku kráľovi.

12

A Saul povedal: Nože počuj, synu Achitúbov! A odpovedal: Hľa, tu som, môj pane.

13

A Saul mu povedal: Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty aj syn Izaiho, keď si mu dal chlieb i meč a dopytoval si sa za neho Boha, aby povstal proti mne a úkladil mi, jako sa to dnes deje?

14

Vtedy odpovedal Achimelech kráľovi a riekol: A kde kto je medzi všetkými tvojimi služobníkmi taký verný jako Dávid, k tomu i zať kráľov, ktorý má prístup do tvojej tajnej rady a je ctený v tvojom dome?

15

Či som sa azda len dnes, teraz po prvé dopytoval za neho Boha? Taká vec nech je preč odo mňa! Nech neskladá kráľ nijakej takej veci na svojho služobníka nikde v celom dome môjho otca, lebo tvoj služobník nevedel o tom o ničom ničoho, ani malého ani veľkého.

16

Ale kráľ povedal: Istotne zomrieš, Achimelechu, ty i celý dom tvojho otca.

17

A kráľ povedal behúňom, ktorí stáli pred ním: Obráťte sa a pobite kňazov Hospodinových, lebo aj ich ruka je s Dávidom, a pretože vedeli, že uteká, a nezjavili mi toho. Ale služobníci kráľovi nechceli vystrieť svoju ruku a oboriť sa na kňazov Hospodinových.

18

Vtedy povedal kráľ Doégovi: Obráť sa ty a obor sa na kňazov! A Doég Edomejský sa obrátil a sám sa oboril na kňazov a zabil toho dňa osemdesiatpäť mužov, ktorí nosili ľanový efod.

19

I Nób, mesto kňazov, zbil ostrím meča pobijúc všetko, i muža i ženu, odrastlé dieťa i kojenca, vola i osla i dobytča, všetko pobil ostrím meča.

20

A zachránil sa útekom iba jediný syn Achimelecha, syna Achitúbovho, ktorému bolo meno Ebiatár, a utiekol za Dávidom.

21

A Ebiatár oznámil Dávidovi, že Saul pobil kňazov Hospodinových.

22

A Dávid riekol Ebiatárovi: Vedel som toho dňa, lebo tam bol Doég Edomejský, že to istotne oznámi Saulovi. Ja som zapríčinil záhubu a uvalil ju na všetky duše domu tvojho otca.

23

Zostaň u mňa. neboj sa, lebo ten, kto bude hľadať moju dušu, bude hľadať tvoju dušu, lebo budeš chránený u mňa.