1 Samuelova 21

1

A Dávid prišiel do Nóba k Achimelechovi, kňazovi. A Achimelech sa tak preľakol, že trasúci sa išiel vústrety Dávidovi a riekol mu: Prečo si len sám, a prečo niet nikoho s tebou?

2

Dávid odpovedal Achimelechovi, kňazovi: Kráľ mi rozkázal nejakú vec a riekol mi: Nech nikto nezvie ničoho o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorú som ti rozkázal vykonať. A služobníkom som nariadil, aby odišli na to a na to miesto.

3

Preto teraz, čo máš po ruke? Daj mi do ruky nejakých päť chlebov alebo už čokoľvek, čo sa najde.

4

A kňaz odpovedal Dávidovi a riekol: Nemám obecného chleba pod rukou. Je tu iba posvätný chlieb, jestli sa mládenci zachovali aspoň od ženy.

5

Na to odpovedal Dávid a riekol mu: Nie, lež už predtým, ako som vyšiel, bola nám žena neprístupnou, a tedy sú nádoby mládencov sväté. No, je to už aj ináče obecný spôsob, a čo ešte dnes! Bude svätý v nádobe.

6

A tak mu dal kňaz sväté, lebo tam nebolo iného chleba krome chleba predloženia, ktoré to chleby boly odložené zpred tvári Hospodinovej, aby na ich miesto boly položené teplé chleby v deň, v ktorý boly tamtie vzaté.

7

Ale bol tam nejaký muž zo služobníkov Saulových toho dňa, ktorý sa tam bol v shromaždení zdržal pred Hospodinom, a ktorému bolo meno Doég Edomejský, najmožnejší z pastierov, ktorých mal Saul.

8

A Dávid povedal Achimelechovi: Či nie je niekde pod tvojou rukou kopija alebo meč, lebo som nevzal ani svojho meča, ani inej svojej zbrane do svojej ruky, pretože bola vec kráľova súrna.

9

Na to odpovedal kňaz: Meč Goliáša Filištínskeho, ktorého si zabil v doline Éla, ten hľa, je tu zavinutý v rúchu za efodom, ak si ten vezmeš, nuž vezmi si, lebo nieto tu iného krome toho. A Dávid povedal: Takého nieto, jako je ten; daj mi ho.

10

Potom vstal Dávid a utekal toho dňa pred Saulom a prišiel k Achišovi, kráľovi mesta Gát.

11

A služobníci Achišovi povedali jemu, Achišovi: Či nie je toto Dávid, kráľ zeme? Či to nespievali tomuto v kolotancoch hovoriac: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce?

12

A Dávid si vzal tie slová k srdcu a bál sa veľmi Achiša, kráľa Gátu,

13

a preto zmeniac svoj rozum v ich očiach robil sa bláznom súc v ich ruke a čmáral po vrátach brány a púšťal svoje brzgy dolu po svojej brade.

14

Vtedy povedal Achiš svojim služobníkom: Hľa, vidíte, že človek blázni, prečo ste ho doviedli ku mne?

15

Či azda nemám dosť bláznov, že ste doviedli tohoto, aby bláznil predo mnou? Či tento má vojsť do môjho domu?