Sudcovia 16

1

Potom odišiel Samson do Gazy a uvidiac tam ženu smilnicu vošiel k nej.

2

A voľakto povedal Gažanom: Samson prišiel sem! Vtedy ho obkľúčili a úkladili mu celú noc v bráne mesta. A boli ticho celú noc a vraveli: Čakať, až bude svetlo ráno, a zabijeme ho.

3

A Samson ležal až do polnoci. Potom o polnoci vstal, pochytil vráta brány mesta s oboma podvojami a vytrhnúc ich aj so závorou vzložil na svoje plecia a vyniesol ich na temeno vrchu, ktorý leží naproti Hebronu.

4

A stalo sa potom, že si zamiloval ženu na doline Sórek, ktorej to žene bolo meno Delila.

5

A prišli k nej hore kniežatá Filištínov a povedali jej: Prehovor ho a zveď, v čom leží jeho veľká sila, a čím by sme ho mohli premôcť, aby sme ho poviazali a pokorili. A my ti dáme každý tisíc a jednosto šeklov striebra.

6

Vtedy povedala Delila Samsonovi: Povedz mi, prosím, v čom leží tvoja veľká sila, a čím by ťa bolo možno poviazať a tak pokoriť?

7

A Samson jej povedal: Keby ma poviazali siedmimi surovými húžvami, ktoré ešte neuschly, nemal by som vlády a bol by som ako ktorýkoľvek iný človek.

8

A kniežatá Filištínov jej doniesli hore sedem surových húžev, ktoré ešte neboly uschly, a poviazala ho nimi.

9

A úkladník jej sedel v komore. A povedala mu: Filištíni na teba, Samsone! Ale on roztrhol húžvy, jako sa roztrhne motúz z kúdele, keď zavonia oheň. A nebola poznaná jeho sila.

10

Vtedy povedala Delila Samsonovi: Hľa, oklamal si ma a hovoril si mi lži. Nože mi teraz povedz, prosím, čím by si mohol byť poviazaný.

11

Na to jej odpovedal: Keby ma dobre poviazali novými povrazmi, ktorými sa ešte nič nerobilo, nemal by som vlády a bol by som ako ktorýkoľvek iný človek.

12

A Delila vzala nové povrazy a poviazala ho nimi a povedala mu: Filištíni na teba, Samsone! A úkladník sedel v komore. Ale on ich roztrhol a shodil so svojich ramien ako niti.

13

Tu povedala Delila Samsonovi: Až doteraz si ma klamal a hovoril si mi lži. Povedz mi, čím by si mohol byť poviazaný! A povedal jej: Keby si sotkala sedem vrkočov mojej hlavy s osnovou.

14

A urobila tak, zarazila klinom a povedala mu: Filištíni na teba, Samsone! Ale keď sa prebudil zo svojho spánku, vytrhol klin tkaniva aj s osnovou.

15

Na to mu povedala: Jako môžeš povedať: Milujem ťa, keď nie je so mnou tvoje srdce? Toto už trikrát si ma oklamal a nepovedal si mi, v čom leží tvoja veľká sila.

16

A stalo sa, keď ho len deň ako deň sužovala svojimi slovami a naliehala na neho, že to už nemohla zniesť jeho duša, znavená až na smrť.

17

vtedy jej vyjavil celé svoje srdce a povedal jej; Britva nikdy nevyšla na moju hlavu, lebo som nazarej Boží od života svojej matky. Keby ma oholili, odišla by odo mňa moja sila, a nemal by som vlády, ale by som bol ako každý iný človek.

18

A Delila vidiac, že jej vyjavil celé svoje srdce, poslala a zavolala kniežatá Filištínov a odkázala: Poďte už teraz hore, lebo mi vyjavil celé svoje srdce. A tak prišli k nej hore kniežatá Filištínov a doniesli striebro vo svojej ruke.

19

A keď ho uspala na svojich kolenách, zavolala človeka a sholila sedem vrkočov jeho hlavy a začala ho pokorovať. A tak odišla jeho sila od neho.

20

A povedala: Filištíni na teba, Samsone! A keď sa prebudil zo svojho spánku, povedal si: Vyjdem von ako po každé a otrasiem sa. Ale on nevedel, že Hospodin odišiel od neho.

21

Vtedy ho pochytili Filištíni a vyklali mu oči a odviedli ho dolu do Gazy, poviazali ho dvoma medenými reťazami, a mlel v dome väzňov.

22

Ale vlas jeho hlavy započal zase rásť po jeho oholení.

23

A kniežatá Filištínov sa shromaždili, aby obetovali veľkú bitnú obeť Dágonovi, svojmu bohu, a aby sa veselili, lebo povedali: Náš boh dal Samsona, nášho nepriateľa, do našej ruky.

24

A keď ho videl ľud, chválil svojeho boha, lebo vravel: Náš boh dal nášho nepriateľa do našej ruky a toho, ktorý pustošil našu zem a pobil mnohých z našich ľudí.

25

A stalo sa, keď sa už bolo rozveselilo ich srdce, že povedali: Zavolajte Samsona, aby nás zabával. A tak zavolali Samsona z domu väzňov, a robil žarty pred nimi. A postavili ho medzi stĺpy.

26

A Samson povedal mládencovi, ktorý ho držal za ruku a vodil: Nechaj ma a daj mi ohmatať stĺpy, na ktorých stojí dom, aby som sa oprel o ne.

27

A dom bol plný mužov i žien, a boly ta sídené všetky kniežatá Filištínov, a na streche bolo asi tri tisíce mužov a žien, ktorí sa dívali, keď zabával Samson.

28

A Samson volal k Hospodinovi a povedal: Pane, Hospodine, rozpomeň sa, prosím, na mňa a posilni ma, prosím, už len tento raz, ó, Bože, aby som sa raz pomstil na Filištínoch za obe svoje oči!

29

Vtedy objal Samson oba prostredné stĺpy, na ktorých stál dom a na ktorých spočíval, jeden svojou pravou rukou a druhý svojou ľavou rukou.

30

A Samson povedal: Nech tedy zomrie moja duša s Filištínmi! A nahol sa mocne, a dom padol na kniežatá a na všetok ľud, ktorý bol v ňom, takže bolo mŕtvych, ktorých pobil, keď zomieral, viacej, než bolo tých, ktorých pobil vo svojom živote.

31

Potom sišli jeho bratia i celý dom jeho otca a vezmúc ho odniesli hore a pochovali ho medzi Careou a medzi Eštaolom, v hrobe Manoacha, jeho otca. A on súdil Izraela dvadsať rokov.