Jozue 22

1

Vtedy povolal Jozua Rúbenovcov, Gádovcov a polovicu pokolenia Manassesovho

2

a riekol im: Vy ste zachovali všetko, čo vám prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, a poslúchali ste môj hlas vo všetkom, čo som vám kedy prikázal.

3

Neopustili ste svojich bratov toto už mnohé dni, až do tohoto dňa, a ostríhali ste, čo bolo nariadené, prikázanie Hospodina, svojho Boha.

4

A tak teraz dal Hospodin, váš Bôh, odpočinutie vašim bratom, ako im hovoril, preto teraz sa obráťte a iďte si do svojich stánov, do zeme svojho državia, ktoré vám dal Mojžiš, služobník Hospodinov, za Jordánom.

5

Len pozorujte veľmi, aby ste činili prikázanie a zachovali zákon, ktorý vám prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, milovať Hospodina, svojho Boha, a chodiť po všetkých jeho cestách, ostríhať jeho prikázania a pridŕžať sa ho a slúžiť mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou.

6

Tak tedy ich požehnal Jozua a prepustil ich, a odišli do svojich stánov.

7

A polovici pokolenia Manassesovho dal Mojžiš dedičstvo v Bázane a jeho druhej polovici dal Jozua s ich bratmi za Jordánom na západ. A keď ich prepúšťal Jozua do ich stánov, tiež ich požehnal.

8

A povedal im takto: Navráťte sa s veľkými pokladmi do svojich stánov a s dobytkom, veľmi mnohým, so striebrom a so zlatom, s meďou a so železom a s veľkým množstvom rúcha. Rozdeľte korisť od svojich nepriateľov so svojimi bratmi.

9

A vrátiac sa synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho odišli od synov Izraelových zo Sila, ktoré je v Kananejskej zemi, aby išli do zeme Gileáda, do zeme svojho državia, v ktorej dostali državie na rozkaz Hospodina, skrze Mojžiša.

10

A keď prišli do okolia Jordána, ktoré je v Kananejskej zemi, postavili tam synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho oltár, nad Jordánom, oltár, veľký na podiv.

11

A synovia Izraelovi počuli vravieť, že hľa, synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a polovica pokolenia Manassesovho vystavili oltár naproti Kananejskej zemi, v okolí Jordána, na strane synov Izraelových.

12

Keď to počuli synovia Izraelovi, shromaždili sa, celá obec synov Izraelových, do Síla, aby išli hore proti nim do boja.

13

A synovia Izraelovi poslali k synom Rúbenovým a k synom Gádovým a k polovici pokolenia Manassesovho do zeme Gileáda Pinchasa, syna Eleazára, kňaza,

14

a desať kniežat s ním, po jednom kniežati na dom otca zo všetkých desiatich pokolení Izraelových. A každý z nich bol hlavou domu ich otcov, tisícov Izraelových.

15

A keď prišli k synom Rúbenovým a k synom Gádovým a k polovici pokolenia Manassesovho do zeme Gileáda, hovorili s nimi a riekli:

16

Takto hovoria synovia Izraelovi, celá obec Hospodinova: Jaké je to prestúpenie, ktorého ste sa dopustili proti Bohu Izraelovmu, odvrátiť sa dnes, aby ste neišli za Hospodinom, tým, že ste si vystavili oltár, aby ste sa dneska sprotivili Hospodinovi?

17

Či nám bolo ešte málo vykonať neprávosť pri modle Peora, od ktorej sme sa neočistili ani do tohoto dňa, a pre ktorú bola prišla rana na obec Hospodinovu?

18

A vy ste sa odvrátili dnes, aby ste neišli za Hospodinom. Nuž stane sa, keď ste sa vy dnes vzbúrili proti Hospodinovi, že zajtra sa rozhnevá na celú obec Izraelovu.

19

Ale ak vám je nečistou zem vášho državia, nože prejdite do zeme državia Hospodinovho, kde býva príbytok Hospodinov, a vezmite državie medzi nami, ale proti Hospodinovi sa nebúrte a nám sa neprotivte staväjúc si oltár krome oltára Hospodina, nášho Boha.

20

Lebo veď či nebolo tak, keď sa Achan, syn Zérachov, dopustil prestúpenia zarieknutou vecou, že bol hnev na celú obec Izraelovu? A on bol jediný človek, ktorý zhrešil, a nezomrel iba sám za svoju neprávosť.

21

Na to odpovedali synovia Rúbenovi a synovia Gádovi jako aj polovica pokolenia Manassesovho a hovorili s hlavami tisícov Izraelových:

22

Silný Bôh, Bôh Hospodin, áno, silný Bôh, Bôh Hospodin, on vie, a nech to vie aj Izrael. Ak sme to učinili zo vzbury alebo ak z prestúpenia proti Hospodinovi, vtedy nech nás nezachráni tohoto dňa.

23

Postaviť si oltár nato, aby sme odvrátiac sa neišli za Hospodinom! A jestli to bolo nato, aby sme na ňom obetovali zápalnú obeť a obilnú obeť a jestli nato, aby sme na ňom obetovali bitné obeti pokojné, vtedy nech vyhľadá sám Hospodin,

24

jestli sme toho neučinili preto, že sme sa obávali tejto veci povediac: Zajtra povedia vaši synovia našim synom a rieknu: Čo vám do Hospodina, Boha Izraelovho?

25

Lebo veď Hospodin dal hranicu medzi nás a medzi vás, synovia Rúbenovi a synovia Gádovi, Jordán, vy nemáte dielu na Hospodinovi. A vaši synovia spôsobia to, že sa naši synovia prestanú báť Hospodina.

26

A preto sme riekli: Nože si to spravme, postavme si oltár, nie na zápal ani nie na bitnú obeť,

27

ale nato, aby bol svedkom medzi nami a medzi vami a medzi naším pokolením po nás, aby sme konali službu Hospodinovu pred ním svojimi zápalmi, svojimi bitnými obeťami a svojimi pokojnými obeťami, aby nepovedali vaši synovia zajtra našim synom: Nemáte dielu na Hospodinovi.

28

Preto sme riekli: A bude, keby nám tak povedali alebo nášmu pokoleniu voľakedy v budúcnosti, povieme: Vidzte oltár, podobný oltáru Hospodinovmu, ktorý učinili naši otcovia, nie na zápal ani nie na bitnú obeť, ale nato, aby bol svedkom medzi nami a medzi vami.

29

Nech je to preč od nás, aby sme sa mali búriť proti Hospodinovi a odvrátiť sa dnes, aby sme neišli za Hospodinom postaviac si oltár na zápal, na obilnú obeť a na bitnú obeť krome oltára Hospodina, svojho Boha, ktorý je pred jeho príbytkom.

30

A keď počul Pinchas, kňaz, a počuli kniežatá obce a hlavy tisícov Izraelových, ktorí boli s ním, slová, ktoré hovorili synovia Rúbenovi a synovia Gádovi a synovia Manassesovi, ľúbilo sa im to.

31

A Pinchas, syn Eleazára, kňaza, riekol synom Rúbenovým a synom Gádovým a synom Manassesovým: Dnes sme poznali, že je medzi nami Hospodin, keď ste sa nedopustili proti Hospodinovi prestúpenia, vtedy ste vytrhli synov Izraelových z ruky Hospodinovej.

32

A tak sa navrátil Pinchas, syn Eleazára, kňaza, i kniežatá od synov Rúbenových a od synov Gádových zo zeme Gileáda do zeme Kanaána k synom Izraelovým a doniesli im odpoveď.

33

A ľúbilo sa to synom Izraelovým, a synovia Izraelovi dobrorečili Bohu a už nevraveli o tom, že ísť hore proti nim do boja a zkaziť zem, v ktorej bývajú synovia Rúbenovi a synovia Gádovi.

34

A synovia Rúbenovi a synovia Gádovi nazvali oltár: Éd lebo vraj on je svedkom medzi nami, že Hospodin je Bôh.