Jakubov 4

1

Zkadiaľ pochádzajú vojny a odkiaľ boje medzi vami? Či nie ztadiaľto: z vašich rozkoší, ktoré vojujú vo vašich údoch?

2

Žiadate a nemáte, vraždíte a závidíte a nemôžete dosiahnuť; boríte sa a vojujete, ale nemáte, pretože si neprosíte;

3

prosíte a neberiete, pretože si zle prosíte, aby ste to spotrebovali vo svojich rozkošiach.

4

Cudzoložníci a cudzoložnice, či vy neviete, že priateľstvo sveta je nepriateľstvom s Bohom? Tedy ktokoľvek by chcel byť priateľom sveta, stáva sa nepriateľom Božím.

5

Alebo či sa nazdáte, že nadarmo hovorí Písmo: Až po závisť žiada ducha, ktorému spravil príbytok v nás?

6

Ale dáva väčšiu milosť. Preto hovorí Písmo: Bôh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.

7

Poddajte sa tedy Bohu a sprotivte sa diablovi, a utečie od vás.

8

Priblížte sa Bohu, a priblíži sa vám. Umyte ruky, hriešnici, a očistite srdcia, vy, ktorí ste dvojej mysle.

9

Bedárte, žiaľte a plačte! Váš smiech nech sa obráti v žalosť a radosť v zronenosť!

10

Ponížte sa pred tvárou Pánovou, a povýši vás.

11

Nehovorte zlého druh na druha, bratia! Ten, kto hovorí zlé na brata alebo súdi svojho brata, hovorí proti zákonu a súdi zákon. A jestli súdiš zákon, nie si činiteľom zákona, ale jeho sudcom.

12

Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže spasiť i zatratiť. Ale ktože si ty, ktorý súdiš iného, blížneho?

13

Nože teraz vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zajtra pojdeme do toho a toho mesta a pobudneme tam rok a budeme kupčiť a získame,

14

vy, ktorí neviete, čo bude zajtra. Lebo veď aký je váš život? Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáže a potom mizne.

15

Namiesto toho, čo by ste mali hovoriť: Keď bude Pán chcieť, a budeme žiť, aj učiníme toto alebo tamto.

16

Ale teraz sa chválite vo svojej chlubnej pýche. Každá taká chvála je zlá.

17

Kto tedy vie dobre činiť a nečiní, má hriech.