Jakubov 3

1

Moji bratia, nebuďte mnohí učiteľmi vediac, že budeme prísnejšie súdení.

2

Lebo mnoho klesáme všetci. Ak niekto neklesá v slove, to je dokonalý muž, ktorý má moc pojať na úzdu i celé telo.

3

Hľa, koňom dávame zubadlá do úst, aby nás poslúchaly, a tak sem i ta obraciame celé ich telo.

4

Hľa, i lode, hoci sú také veľké a hnané krutými vetry, dajú sa sem i ta obrátiť najmenším kormidlom, kamkoľvek sa ľúbi pohnať tomu, kto ju spravuje.

5

Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí. Hľa, maličký oheň akú veľkú horu zapáli!

6

I jazyk je oheň, svet neprávosti; takým stáva sa jazyk medzi našimi údami, ktorý poškvrňuje celé telo a rozplameňuje kolo života od narodenia a je rozplameňovaný peklom.

7

Lebo ľudská príroda krotí a zkrotila každú prírodu divých zvierat i vtákov i zemeplazov i morských potvôr;

8

ale jazyk nemôže nikto z ľudí skrotiť, nepokojné zlo, plný smrťonosného jedu.

9

Ním dobrorečíme Pánovi, Bohu a Otcovi, a ním zlorečíme ľuďom, stvoreným na podobu Božiu;

10

z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. Nemá to tak byť, moji bratia!

11

Či azda prameň z toho istého žriedla prýska sladkú a horkú vodu?

12

Či môže, moji bratia, fík rodiť olivky alebo vinič fíky? Tak ani niktorý prameň nemôže vydať slanú i sladkú vodu.

13

Kto je múdry a rozumný medzi vami? Nech ukáže zo svojho pekného obcovania svoje skutky v múdrej a krotkej tichosti!

14

Ale ak máte horkú závisť a svár vo svojom srdci, nechváľte sa a neluhajte proti pravde.

15

Tá múdrosť neprichádza s hora, ale je pozemská, telesná, démonská.

16

Lebo kde je závisť a svár, tam je aj nepokoj i každá zlá vec.

17

Ale múdrosť s hora je ponajprv čistotná, potom pokojná, prívetivá, povoľná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a nepokrytecká.

18

A ovocie spravedlivosti seje sa v pokoji tým, ktorí pôsobia pokoj.