Jakubov 2

1

Moji bratia, nemajte viery nášho Pána Ježiša Krista, Pána slávy, v hľadení na osobu.

2

Lebo keby vošiel do vášho shromaždenia muž so zlatým prsteňom a v nádhernom rúchu, a keby vošiel aj chudobný v špinavom rúchu,

3

a pozreli by ste na toho, ktorý má na sebe to nádherné rúcho, a povedali by ste mu: Ty si pekne sadni tuto, a chudobnému by ste povedali: Ty stoj tamto, alebo sadni si sem pod moju podnož,

4

či nie je tak urobený rozdiel medzi vami, a či ste sa nestali sudcami zlých myšlienok?

5

Počujte, moji milovaní bratia! Či si Bôh nevyvolil chudobných tohoto sveta za bohatých vo viere a za dedičov kráľovstva, ktoré zasľúbil tým, ktorí ho milujú?

6

Ale vy ste zneuctili chudobného! Či nie sú to práve bohatí, ktorí vás potláčajú silou a ktorí vás vláčia pred súdy?

7

Či nie sú to oni, ktorí sa rúhajú krásnemu a dobrému menu, ktoré bolo vzývané nad vami?

8

Pravda, ak plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba, dobre robíte;

9

ale ak hľadíte na osobu, robíte hriech, a zákon vás kára jako priestupníkov

10

Lebo ten, kto by zachoval celý zákon a klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým.

11

Lebo ten, kto povedal: Nezcudzoložíš! povedal i: Nezabiješ! ak tedy necudzoložíš, ale vraždíš, si priestupníkom zákona.

12

Tak hovorte a tak robte jako takí, ktorí máte byť súdení zákonom slobody.

13

Lebo súd bude nemilosrdný tomu, kto neučinil milosrdenstva. Milosrdenstvo sa chváli proti súdu.

14

Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť?

15

A keby brat alebo sestra boli nahí a nemali by denného pokrmu,

16

A keby im niekto z vás povedal: Iďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa, a keby ste im nedali toho, čo je potrebné telu, čo to osoží?

17

Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v sebe.

18

Ale niekto povie: Ty máš vieru a ja mám skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov, a ja ti ukážem svoju vieru zo svojich skutkov.

19

Ty že veríš, že je jeden Bôh? Dobre robíš. Aj démoni veria a trasú sa.

20

Ale či chceš zvedieť, ó, prázdny človeče, že viera bez skutkov je mŕtva?

21

Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár?

22

Tedy vidíš, že viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov.

23

A naplnilo sa písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť, a bol nazvaný priateľom Božím.

24

Tak teda vidíte, že sa človek ospravedlňuje zo skutkov a nie samo z viery.

25

Tak podobne aj smilnica Rachab, či nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a súrne ich vyslala inou cestou?

26

Lebo jako je telo bez ducha mŕtve, tak je i viera bez skutkov mŕtva.