Jakubov 1

1

Jakob, Boha a Pána Ježiša Krista sluha, dvanástim pokoleniam, ktoré sú v diaspore, posiela pozdravenie.

2

Považujte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôznych pokušení

3

vediac, že dokázanosť vašej viery pôsobí trpezlivosť.

4

A trpezlivosť nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí a celí, nemajúci v ničom nedostatku.

5

A jestli sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí od Boha, ktorý dáva proste všetkým a nevyčituje, a bude mu daná.

6

Ale nech prosí vo viere nič nepochybujúc; lebo ten, kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.

7

Lebo nech sa nedomnieva taký človek, že dostane voľačo od Pána.

8

Muž dvojej mysle je nestály na všetkých svojich cestách.

9

A ponížený brat nech sa chváli svojou vysokosťou

10

a bohatý svojou poníženosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy.

11

Lebo vyšlo slnce s páľou a usušilo trávu, a jej kvet opadol, a spanilosť jej tvári zhynula. Tak uvädne aj bohatý na svojich cestách.

12

Blahoslavený muž, ktorý znáša pokušenia, lebo keď bude zkúsený a dokáže sa, dostane korunu života, ktorú Pán zasľúbil tým, ktorí ho milujú.

13

Nech nikto nehovorí, keď je pokúšaný, že vraj pokúšaný som pokušením od Boha, lebo veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a tiež ani sám nepokúša nikoho.

14

Ale každý je pokúšaný od svojej žiadosti, vyvlačovaný a vábený,

15

a potom žiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je vykonaný, plodí smrť.

16

Neblúďte, moji milovaní bratia!

17

Každé dobré danie a každý dokonalý dar sostupuje s hora od Otca svetiel, u ktorého nieto zmeny, alebo nejakého obratu zatônenia.

18

A chcúc to tak, splodil nás slovom pravdy, aby sme boli jakousi prvotinou jeho stvorení!

19

Takže, moji milovaní bratia, nech je každý človek rýchly počuť, pomalý hovoriť, pomalý do hnevu.

20

Lebo hnev muža nepôsobí spravedlivosti Božej.

21

Preto složiac každú špinu a zbytok zlosti v tichej krotkosti prijmite vsadené slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.

22

A buďte činiteľmi slova a nie len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba falošným rozumovaním.

23

Lebo ak je niekto poslucháčom slova a nie činiteľom, ten sa podobá mužovi, ktorý pozerá svoju prirodzenú tvár v zrkadle.

24

Lebo sa videl a odišiel a hneď zabudol, aký bol.

25

Ale ten, kto dobre nazrel v dokonalý zákon, v zákon slobody, a zotrval pri tom, ten, pretože nie je iba zábudlivým poslucháčom, ale činiteľom skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní.

26

Ak sa niekomu medzi vami zdá, že je nábožný, a nedrží svojho jazyka na úzde, ale zvodí svoje srdce, toho náboženstvo je márne.

27

Čisté náboženstvo a nepoškvrnené u Boha a Otca je toto: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a seba ostríhať nepoškvrneného od sveta.